Uznávaná režisérka filmov Stratení v preklade (2003) či Smrť panien (1999) sa v novej snímke rozhodla prerozprávať krehké spomienky Priscilly Presley, manželky kráľa rock´n´rollu. Sofia Coppola sa na Elvisovu kariéru pozrela jemnou perspektívou dospievajúcej ženy, ktorá sa zamilovala do najvyhľad...

Uznávaná režisérka filmov Stratení v preklade (2003) či Smrť panien (1999) sa v novej snímke rozhodla prerozprávať krehké spomienky Priscilly Presley, manželky kráľa rock´n´rollu. Sofia Coppola sa na Elvisovu kariéru pozrela jemnou perspektívou dospievajúcej ženy, ktorá sa zamilovala do najvyhľadávanejšieho speváka všetkých čias. Aký bol slávny Elvis v manželstve?  

Len štrnásťročná Priscilla Beaulieu stretáva o desať rokov staršieho Elvisa v jeho dome na súkromnej párty. Spaľujúce pohľady medzi nimi čoskoro vyústia v prvé bozky. Priscilla musí prelomiť prísny dozor svojich rodičov a len čo sa jej to podarí, už sa sťahuje k Elvisovi na jeho ranč Graceland. Kráľ rock´n´rollu však chce ženu bez osobných túžob a potreby kariéry. Ako sa s tým Priscilla vyrovnáva?

Po životopisných drámach Bohemian Rhapsody (2018) či Elvis (2022) sa výber hlavných protagonistov akosi upriamil na podobnosť s reálnymi osobnosťami. Hovoríme o tom, ako Rami Malek pripomína Freddieho Mercuryho a Austin Butler samotného Elvisa. Pri predstavení postáv filmu Priscilla možno mätú herecké hviezdy, ktorých podobnosť nie úplne zodpovedá realite. Alebo aspoň fotkám. Spoločné črty Jacoba Elordiho a speváka Presleyho nájdeme s prižmúrenými očami.  Režisérka Sofia Coppola upriamila pozornosť na výkon omnoho viac ako na výzor. Podarilo sa jej vytrhnúť z povrchnej práce s hercami a prehĺbila ich výraz tak precízne, až ich role prijímame bez najmenších pochybností.  A skutočne, Elordi nepochybne stvárňuje Elvisa emotívnejšie ako Butler. Teóriu potvrdzuje aj víťazstvo herečky Cailee Spaeny (Priscilla) na festivale v Benátkach. 

Sofia Coppola je majsterkou práce so svetlom a každý záber je potešením pre oči. Nežná romantická dráma rozprávaná ženskou optikou nás vedie od ich prvého stretnutia až po lúčenie s Gracelandom. Fragmenty skutočného Elvisa Presleyho sú miestami znepokojujúce. S ich dôveryhodnosťou sa môžeme obrátiť na knihu od Priscilly Presley, Priscilla. Elvis a ja, podľa ktorej film vznikal. Snímka si dala za úlohu prevažne jemnocitne odhaliť problémy kráľa rock´n´rollu a svoje poslanie spĺňa na jednotku.

V krátkom porovnaní s Elvisom (2022) Baza Luhrmana, ktorého účelom bolo predovšetkým ukázať pracovný život a ošial okolo Presleyho, je Priscilla druhou stranou mince, tou pokojnou, miestami znudenou; je všetkým tým skutočne dôležitým, čo Elvisovi uniklo kvôli vystupovaniu.  Dokonca by sme sa na oba filmy mohli dívať paralelne: zatiaľ čo Elvis rieši pracovné a finančné problémy, a stáva sa terčom fanúšikovského šialenstva, Priscilla čaká. 

Avšak rovnako znenazdajky, ako zamilovanosť prichádza, po čase aj ustupuje. Veľmi podobný pocit zažíva divák, ktorý sleduje rozdiel Elvisa s kamarátmi a v súkromí. V uzatvorenom intímnom priestore ním zmietajú rôzne prekážky a viera. Priscilla sa submisívne prispôsobuje a podriaďuje túžbe svojho partnera. Elvisom uprednostňovaný ženský stereotyp má medziriadkový súvis s hľadaním náhrady za svoj rodičovský vzor. Elvisova mama, s ktorou mal veľmi silné puto, vo filme zomrela ešte pred ich stretnutím s Priscillou. Elvis od mladého dievčaťa očakáva sledovanie už vychodenej cestičky. Priscilla túto možnosť vydrží skúmať pomerne dlhý čas. Hoci vzájomné odcudzenie prichádza postupne, nemožno povedať, že ich zblíženie už od začiatku preniklo do svojich skutočných hĺbok. Viaceré nevypovedané otázky determinujú prienik do ich vzťahu. Kráľova povaha sa kde-tu mihne vo svojich reálnych odtieňoch. Jeho tajuplnosť sa stáva lákavým bodom pri sledovaní filmu a s ďalším novým obrazom stále čakáme a dúfame vo vysvetlenie. Tak, ako aj Priscilla.

Zatiaľ posledný film Sofie Coppoly môžeme prirovnať k plynúcemu životu, v ktorom sa nič nejaví byť príliš veľká rana na zásadnú zmenu smeru. Napriek niekoľkým turbulentným motívom sa emócie Priscilly nemenia. Spolu s vekom do jej života zasahuje aj doba a emancipácia žien, ktorá ju utvrdí v potrebe slobody. Snímka Priscilla je jemným zobrazením náklonnosti dvoch navzájom si ustupujúcich ľudí (alebo skôr Priscilla Elvisovi?), až ich napokon rozdelí diaľka a túžba po inom živote. Záver filmu zdobí skladba „I will always love you“, ktorá najviac vystihuje vnímanie hlavnej postavy. K divákom sa však dostane len zlomok tejto emócie. Film Priscilla síce plynie jemne, no rovnako nebadane aj skončí.

Karin Kissová 

Foto: Filmtopia 

Autor článku: CultureBase