Medzinárodný organový festival Ivana Sokola (MOFIS) vstúpi do svojho 53. ročníka. Vo festivalovom kalendári svieti medzi 11. a 27. septembrom dvanásť podujatí, ktorých hlavným aktérom je kráľovský nástroj s unikátnou organovou DNA“. Na svete nenájdete dva identické organy, tak ako nestretnete dv...

Medzinárodný organový festival Ivana Sokola (MOFIS) vstúpi do svojho 53. ročníka. Vo festivalovom kalendári svieti medzi 11. a 27. septembrom dvanásť podujatí, ktorých hlavným aktérom je kráľovský nástroj s unikátnou „organovou DNA“. Na svete nenájdete dva identické organy, tak ako nestretnete dvoch navlas rovnakých ľudí. Preto sa oplatí počas MOFISU-u vycestovať do dejísk festivalu za hudbou, ale i za jedinečnosťou každého nástroja. Aj o tom sme sa rozprávali s manažérom a dramaturgom MOFIS-u Štefanom IĽAŠOM zo Štátnej filharmónie Košice (ŠFK), ktorá je hlavným organizátorom festivalu.

Vlani sa MOFIS niesol v znamení improvizácie. Vidíte aj leitmotív 53. ročníka?

Tento rok rôzne čiastočky spolu vytvoria mozaiku MOFIS-u. Či už je to Organová akadémia, inovatívny projekt Franza Danksagmüllera v Košiciach a v Gelnici alebo koncert v Dome umenia pri príležitosti nedožitého 80. výročia narodenia Jozefa Podprockého s orchestrom ŠFK a dvomi sólistami, čo je tiež nezvyčajná udalosť. Dva koncerty patria stému výročiu úmrtia Pucciniho, lektorský koncert Balázsa Szabóa zasa dvojstému výročiu Brucknerovho narodenia. Pokračujeme v uvádzaní kompletného diela J. S. Bacha.

Organová akadémia v Kežmarku je premiérovým formátom MOFIS-u. Ako vznikol?

Predchádzajúce dva ročníky sme si vyskúšali, aké je to organizovať jednodňový workshop pre študentov a po veľmi dobrej minuloročnej spolupráci s Balázsom Szabóom prišiel nápad zorganizovať viacdňovú akadémiu, aby sme mohli so špecifickými témami pracovať intenzívnejšie. Nosnou témou Organovej akadémie je nemecká romantická organová tvorba. K tejto širokej palete sú k dispozícii dva nástroje, jeden v Novom evanjelickom kostole z roku 1894 a ďalší v Bazilike sv. Kríža z roku 1926, oba značky Rieger.

Cieľom MOFIS-u je ukazovať rozličné podoby organa. Čo všetko to znamená?

Organ ako nástroj má vyše dvetisícročnú históriu. Tak, ako je rozdiel medzi románskymi kostolmi, gotickými katedrálami a stavbami 20. storočia, podobne sa vyvíjali organy – po architektonickej, technickej aj zvukovej stránke. Každý nástroj je iný, neexistujú na svete dva rovnaké organy a až na prenosné formy bývajú pevne späté s priestorom, kde stoja. Celé toto spektrum a skladby od stredoveku až po súčasnosť, ktoré organ ako nástroj ponúka, sa snažíme prezentovať, ukázať na mape Európy, že Košice a náš organový festival sú tu a poukázať na bohaté kultúrne dedičstvo, ktoré máme aj vo forme pamiatok a organov.

Pamiatky a nástroje v našich zemepisných šírkach sleduje dokonca aj projekt Dávny.

Profesor Danksagmüller mapoval organy a pamiatky aj na území Slovenska. Už desať rokov som mal v hlave myšlienku, aby sa jeho inovatívny projekt Dávny – počúvanie času, ktorý je tak úzko spätý so Slovenskom, zrealizoval u nás. Jednou z nosných myšlienok je aj zamyslenie sa nad tým, ako sa staráme o naše vzácne nástroje či budovy.

Gro programu MOFIS-u patrí recitálom. Marek Štrbák „sa podpíše“ napríklad aj pod ďalší z koncertov série Bachova organová tvorba a jeho osobnosť netreba väčšine čitateľov predstavovať. Čo by ste prezradili o ďalších dvoch umelcoch a ich programe?

Operný skladateľ Giaccomo Puccini pôsobil najmä vo svojich mladých rokoch ako organista v kostoloch v talianskom meste Lucca. Z tohto obdobia sa zachovalo a prednedávnom znova objavilo množstvo rukopisov jeho prevažne liturgických skladieb. Prvýkrát vyšli v roku 2018 vo vydavateľstve Carus. Pri tohtoročnom významnom jubileu sme oslovili mladého talianskeho organistu Riccarda Ricciho, aby nám pripravil dva koncerty venované Pucciniho dielu. Jürgen Essl ako profesor organovej hry a improvizácie na vysokej hudobnej škole v Stuttgarte popretkával dramaturgiu koncertu v Spišskej Novej Vsi improvizáciami. Jeho koncert v Košiciach patrí k sérii Bachova organová tvorba a ukončí 53. ročník festivalu.

Medzi festivalové destinácie sa okrem Košíc tento rok dostali Kežmarok, Rimavská Sobota, Gelnica, Sabinov, Prešov a Spišská Nová Ves. Ako vnímate MOFIS v regiónoch?

Za roky spolupráce s našimi partnermi úroveň koncertov stúpa. Ale taktiež je naším cieľom, aby aj návštevníci z Košíc prichádzali na koncerty do iných miest. Najmä v regiónoch sa vedia ešte viac presvedčiť o rozdielnosti organov nielen po zvukovej, ale i po architektonickej a výtvarnej stránke. Rád by som povzbudil ľudí, aby sa nebáli vycestovať za konkrétnymi nástrojmi a sakrálnymi stavbami a presvedčili sa, že každý organ je skutočne jedinečný.

Vie rozoznať rozdiel medzi nástrojmi po zvukovej stránke aj laik?

Som presvedčený, že áno. Návštevníci sa môžu sami presvedčiť, že organ v Dóme sv. Alžbety znie inak ako ten v evanjelickom kostole v Košiciach. Takisto náš koncert v Dome umenia v spojení so symfonickým orchestrom vytvorí úplne iný zvukový prejav. Preto býva organ fascinujúci nielen pre odborníkov, ale i laikov. V Nemecku existujú spolky, ktorých členovia cestujú a obdivujú rôzne nástroje, navštevujú ich aj laici. Slovensko nemusí v ničom zaostávať.

Kompletný program Medzinárodného organového festivalu Ivana Sokola nájdete na webe Štátnej filharmónie Košice. Vstupenky na koncert ORGANOVÍ MAJSTRI S FILHARMONIKMI stoja 13/10/8, lóža 17 €, zľavnené so zľavou 30%; na projekt DÁVNY – POČÚVANIE ČASU v Dóme sv. Alžbety Uhorskej v Košiciach stoja 10 €, zľavnené 6 €; rovnako zaplatíte za vstup na recitály Riccarda Ricciho a Jürgena Essla v Košiciach. Vstupenky aj so zľavami si kúpite online na www.sfk.sk alebo v pokladni Domu umenia od pondelka do štvrtka (10:00 – 12:00, 14:00 – 17:00). Nezľavnené vstupenky si zakúpite aj polhodinu pred začiatkom koncertov na mieste ich konania. Na koncerty mimo Košíc je vstupné dobrovoľné. Kurzy akadémie sú podmienené prihláškou a účastníckym poplatkom. Info na www.sfk.sk/mofis.

Zhovárala sa: Jana Tomalová, PR manažérka ŠFK

Titulná foto: organ v Novom evanjelickom kostole v Kežmarku. Foto Dávid Hanko

Autor článku: CultureBase