Na konci januára, vo štvrtok a piatok 30. a 31. je na programe dvojica koncertov Slovenskej filharmónie a Slovenského filharmonického zboru (zbormajster Jan Rozehnal). Naše telesá sa predstavia pod taktovkou mladého,  medzinárodne  uznávaného poľského dirigenta Dawida Runtza,  šéfdirigenta Záhreb...

Na konci januára, vo štvrtok a piatok 30. a 31. je na programe dvojica koncertov Slovenskej filharmónie a Slovenského filharmonického zboru (zbormajster Jan Rozehnal). Naše telesá sa predstavia pod taktovkou mladého,  medzinárodne  uznávaného poľského dirigenta Dawida Runtza,  šéfdirigenta Záhrebskej filharmónie a  hlavného dirigenta Poľskej kráľovskej opery. Sólistami večerov bude kvarteto operných spevákov - Mariana Sajko, soprán, Gosha Kowalinska, alt, Tomáš Juhás, tenor a Wojtek Gierlach, bas. V Koncertnej sieni SF zaznejú diela poľského skladateľa Mieczysława Karlowicza a Ludwiga van Beethovena.

Koncerty zaznejú pri príležitosti predsedníctva Poľskej republiky v Rade Európskej únie.

V interpretácii Slovenskej filharmónie, Slovenského filharmonického zboru (Jan Rozehnal, zbormajster) a sólistov - Mariana Sajko, soprán, Gosha Kowalinska, alt, Tomáš Juhás, tenor a Wojtek Gierlach, bas zaznie  na koncertoch monumentálna Symfónia č. 9 d mol, op. 125 s Ódou na radosť Ludwiga van Beethovena,  ktorej vyvrcholením je zhudobnenie Schillerovho básnického textu. Schillerovu báseň plánoval skladateľ zhudobniť už v mladosti, k jej spracovaniu sa dostal až v roku 1823. ,,Óda na radosť“ bola v roku 1972 oficiálne uznaná za hymnu Rady Európy a od roku 1985 je Európskou hymnou. Symfónia č. 9 mala svoju premiéru v roku 1824 vo Viedni.

Program doplní dielo poľského skladateľa, fotografa a alpinistu Mieczysława Karlowicza (1876 - 1909). Počas svojho krátkeho ale bohatého života (v 33 rokoch jeho život nečakane ukončila lavína) skomponoval viaceré diela pre ľudský hlas, husľové koncerty či symfonické básne. Jednou z nich je Stanislaw a Anna Oświecimovci op. 12 inšpirovaná obrazom Stanisława Bergmana, žiaka klasika poľského maliarskeho umenia Jana Matejku.

Dielo zaznelo v premiére vo Varšavskej filharmónii 27. apríla 1908 s nadšeným hodnotením: „Táto báseň je moderná vďaka bohatstvu inštrumentačných nápadov, sviežej a originálnej harmónii, ktorá konkuruje tej Straussovej, pričom však nejde o otrocké kopírovanie.... Karłowicz rozvíja princípy orchestrálneho sfarbenia v duchu Richarda Straussa a dosahuje pôsobivé výsledky“. Neskôr sa stala inšpiráciou pre hudobnú melodrámu režisérov Konrada a  Stefaniaka "Stanislav a Anna". Ide o film bez slov s hudbou poľského skladateľa.

Zdroj: TS Martina Tolstova, tlačová tajomníčka Slovenskej filharmónie

Titulná foto: D. Kulesza, www.dawid-runtz.com

Autor článku: CultureBase