Keď som sa v Košiciach na festivale Art Film stretol s českým režisérom Dominikom Kalivodom, bolo to krátko po tom, čo mal jeho celovečerný dokumentárny debut Veľké finále PSO slovenskú premiéru práve na tomto festivale. Projekciu filmu som nestihol, no nadšené ohlasy, ktoré snímku predchádzali,...

Keď som sa v Košiciach na festivale Art Film stretol s českým režisérom Dominikom Kalivodom, bolo to krátko po tom, čo mal jeho celovečerný dokumentárny debut Veľké finále PSO slovenskú premiéru práve na tomto festivale. Projekciu filmu som nestihol, no nadšené ohlasy, ktoré snímku predchádzali, vo mne vzbudzovali veľkú zvedavosť. Dúfal som, že film čoskoro uvidím, a to sa teraz ľahko môže podariť aj vám. Veľké finále PSO je v širokej distribúcii po celom Slovensku a ak máte chuť na skutočne inšpiratívny príbeh o mladej generácii, ktorá v sebe našla nevídané odhodlanie, potom je film vhodný práve pre vás.

Synopsa filmu Veľké finále PSO: Police Symphony Orchestra je teleso zložené z neprofesionálnych hudobníkov, ktorí svojím odhodlaním dosiahli niekoľko mimoriadnych úspechov. Hrali na festivale Rock for People aj na pražskom Rudolfine a uzatvárali český národný hudobný festival Smetanova Litomyšl v roku 2022. Za krásnymi úspechmi však stojí obrovské úsilie ľudí, ktorí popri hudbe musia žiť svoje životy, venovať sa práci a obetovať svoj čas a námahu, aby orchester mohol naďalej fungovať. Nad tým všetkým stojí Petra Soukupová, ktorá ako pätnásťročná dostal v roku 2010 nápad založiť amatérsky orchester a odvtedy sa mu naplno venuje, hoci ju to stojí veľa síl. 

Ešte než som film videl, spýtal som sa režiséra, čo symbolizuje názov “Veľké finále”. Odpovedal trochu neurčito: “Jednak to vo filme aj niekoľkokrát zaznie, ale zároveň je to trošku aj metafora. Chceli sme, aby to v divákovi vyvolalo pocit, že možno to bude koniec tohto hudobného telesa.” Teraz vnímam, že názov nesie hneď niekoľko významov. 

https://mojakultura.sk/dominik-kalivoda-musel-som-sa-zachovat-nielen-ako-reziser-ale-aj-ako-kamarat/

Pre orchester z mestečka Police nad Metují je totiž každý úspech veľkým finále, navyše ak na jeho existenciou neustále visí Damoklov meč. Nie je samozrejmosťou, že si množstvo členov orchestra zakaždým nájde čas na spoločnú skúšku či pravidelné cvičenie. Taktiež nie je nikdy isté, či sa na ďalší projekt orchestra nájdu peniaze. Aby toto teleso mohlo fungovať, potrebuje vzácny pohon v podobe neuveriteľného odhodlania a súladu všetkých zúčastnených. 

Aj keď nejde o hraný film, hlavnú protagonistku Petru Soukupovú možno nazvať hrdinkou. Autor ju s kamerou sleduje vo chvíľach veľkej radosti, napríklad keď sa orchestru podarí dohodnúť spoluprácu so slávnou speváčkou, častejšie ju však vidíme v zložitom emočnom rozpoložení, kedy na ňu vplýva únava či okolnosti ako pandémia a nedostatok financií. Autor sa do filmu rozhodol vložiť aj zábery, ktoré prekračujú čistú observáciu vo chvíli, keď ho Petra poprosí, aby ju už viac nenasledoval s kamerou v ruke. Sám režisér opísal nakrúcanie inej napätej situácie takto: “Bol to moment, kedy som v určitej chvíli po prvýkrát vypol kameru. Povedal som si, že je to príliš. Neskôr som ľutoval, že som kameru vypol, ale zvukár mi povedal peknú vec: Nezachoval si sa ako režisér, ale zachoval si sa ako kamarát.” Ako protagonistka zvláda manažment takéhoto projektu uvidíte sami, ak sa vyberiete do kina.

Dominik Kalivoda si za tie roky získal dôveru vedenia orchestra aj hudobníkov a preukázal silný cit pre zachytenie krásy ľudskej dobroty a úprimnej snahy tvoriť dielo s trvalým odkazom. Mladý divák môže z filmu čerpať inšpiráciu, staršieho upokojí skutočnosť, že nastupujúce generácie vedia pracovať s odhodlaním a zdieľať spoločný zápal pre dobrú vec. Koniec-koncov aj to bolo jedným z dôvodov, prečo film vznikol. “Chcel som zbúrať mýtus o tom, že dnešná mládež je naničhodná, díva sa iba do mobilu a na TikTok. Povedal som si, že na tejto skupine ľudí ukážem, že to tak nie je a že keď človek chce snívať a vydá sa za snom, tak sa to dá, hoci cesta nemusí byť vždy jednoduchá,” hovorí Dominik Kalivoda. 

Ako som už naznačil, v príbehu orchestra v trojročnom úseku, ktorý zachytil Kalivoda, je niekoľko pomyselných vyvrcholení – stupienkov, ktorých dosiahnutie posúva PSO stále vyššie k hviezdam. Prekonávanie stále zložitejších výziev a zlyhaní tvorilo prirodzenú dramaturgiu, ktorú stačilo nasledovať a využiť jej filmársky potenciál. Mladému režisérovi sa to podarilo. Sled udalostí nie je vždy priamy a učesaný. Niekedy budete mať pocit, že sa niektorý z plánovaných projektov orchestra akosi vytratil a nikto nevie, čo sa s ním stalo. Protagonisti sa však postupne vrátia ku všetkému podstatnému a príbeh nezostane nedopovedaný. 

Po hudobnej stránke sa film nevenuje priamo umeleckým výkonom svojich protagonistov. Aj keď hudba často vychádza z obrazu, alebo znie nediegeticky v pozadí, zväčša ustupuje informatívnej a dramatickej rovine. Plnou podstatou filmu sa stáva v "úplnom finále", keď orchester oslavuje jeden z svojich najväčších úspechov na festivale Smetanova Litomyšl. Vtedy filmári nechajú doznieť v celku jednu zo skladieb z repertoára PSO a hudba je v tej chvíli bez kompromisov sprístupnená na vnímanie. Neruší ju strih, ani rozprávanie protagonistov. 

Obsah filmu inak tvorí najmä osud Petry a orchestra ako celku, ale aj individuálne mikropríbehy niektorých členov telesa a manažmentu. Vďaka tomu sa dostávame bližšie k protagonistom, nevnímame ich len ako skupinu a súčasne si uvedomujeme náročnosť zladiť toľko rôznorodých životných príbehov, aby spolu tvorili jeden väčší. 

Hrozba zániku PSO vo filme neustále stojí v pomyselnom tmavom kúte, akoby čakala na svoj čas, ktorý nevyhnutne nastane. Ako to celé dopadne, mi režisér filmu vopred neprezradil. Nechal to na moju vlastnú skúsenosť, a preto by som to chcel nechať aj ja na tú vašu. 

Veľké finále PSO je zachytením veľkej radosti z umenia a spoločného sledovania ušľachtilého cieľa. Film je dôkazom silnej tvorivej energie a odhodlania, ktoré by nemali zostať nepovšimnuté. Môžeme byť radi, že to všetko Dominik Kalivoda zachytil vo svojom debute.

 

Pridajte sa do našej facebookovej skupiny a zdieľajte s nami svoje názory a postrehy. Iba vďaka aktívnej komunite sa môžeme všetci dozvedieť viac o aktuálnom dianí vo filmovom svete a vzájomne si odpovedať na otázky týkajúce sa audiovizuálnej kultúry u nás aj v zahraničí.

 

Matúš Trišč

Zdroj foto: ASFK

 

Autor článku: CultureBase