Slovenský filmový ústav prostredníctvom streamovacieho portálu DAFilms pripravil vybranú kolekciu filmov Štefana Uhra aj s videoanalýzami dvoch jeho diel – Organ (1965) a Tri dcéry (1968). Obe videoanalýzy s podnázvom Pod zorným uhlom vytvorila filmová kritička Eva Vženteková v spolupráci s režis...

Slovenský filmový ústav prostredníctvom streamovacieho portálu DAFilms pripravil vybranú kolekciu filmov Štefana Uhra aj s videoanalýzami dvoch jeho diel – Organ (1965) a Tri dcéry (1968). Obe videoanalýzy s podnázvom Pod zorným uhlom vytvorila filmová kritička Eva Vženteková v spolupráci s režisérom Róbertom Šulákom. Rozšírila sa tak možnosť lepšie si osvojiť a vojsť do „tajov“ dvoch jedinečných historických snímok.

Film Organ sa odohráva v pohraničí roku 1943 a v obraze malomestského prostredia a dômyselne funkčnej polyfónnej skladby ukrýva vzopätie štátotvorného katolicizmu voči sekulárnej ofenzíve. Film Tri dcéry ešte tragikomickejšie vyhrocuje pomer násilného zoštátňovania pôdy a rušenia cirkevných rádov začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia. Oba video rozbory názorne dešifrujú skryté významy oboch snímok a poskytujú vysvetlenia ich kompozičných a rozprávacích postupov, historických pozadí aj použitých biblických analógií.

V júli tohto roku by sa významný slovenský režisér Štefan Uher († 1993) dožil 95 rokov. Celý pracovný život prežil v minulom režime. Maturoval v čase nastolenia komunistickej moci a po jej páde a zániku monopolného štátneho filmu odišiel do dôchodku. Ako chlapec z veriacej rodiny roznášal v roku 1948 protištátne letáky. Aby mohol maturovať, bol donútený vstúpiť do komunistickej strany. Štefan Uher nikdy neodišiel do cudziny, ani do vnútornej pracovnej emigrácie. V náročnom súbehu vlastnej utajovanej religiozity, vonkajších novátorských umeleckých výziev a tlaku režimu vytvoril viacero formálne aj obsahovo prelomových filmov. Tieto filmy formovala hĺbka jeho myšlienkovej a umeleckej citlivosti. Invenčné postupy boli vždy ponorené v dôvernej znalosti slovenských prostredí a dejov. Vzhľadom na výbojné ľavicové pozície zoštátnenej kinematografie a Uhrove šifry, ktorými vo svojich filmov kódoval svoju bytostnú odlišnosť, niektoré jeho diela, hoci napospol uznávané, neboli dostatočne pochopené.

Redakciu informovala Eva Vženteková

Zdroj foto: Slovenský filmový ústav

Autor článku: CultureBase