Oldo Hlaváček: Človek liečivého humoru, dobroty i hereckej živelnosti

20. augusta 2025

V nedeľu 17. augusta 2025 navždy odišiel Oldo Hlaváček, obľúbený herec s obdivuhodnou energiou, optimizmom a nadhľadom. Jeden z tých, ktorého, aj keď už nebol prítomný na javisku ani obrazovke, poznali celé generácie. Herecký naturel Olda Hlaváčka bol spojený najmä s citom pre komediálny žáner, v...

V nedeľu 17. augusta 2025 navždy odišiel Oldo Hlaváček, obľúbený herec s obdivuhodnou energiou, optimizmom a nadhľadom. Jeden z tých, ktorého, aj keď už nebol prítomný na javisku ani obrazovke, poznali celé generácie.

Herecký naturel Olda Hlaváčka bol spojený najmä s citom pre komediálny žáner, v ktorom dokázal využívať celú škálu od situačnej až po charakterovú komiku. V spojení s dynamickým prejavom a brisknosťou slova sa rýchlo stal jedným z najobľúbenejších slovenských hercov.

OLDO HLAVÁČEK * 26. január 1934, Bratislava † 17. august 2025, Bratislava S osobnosťou Olda Hlaváčka odchádza posledný člen dôležitej divadelnej generácie, ktorá začínala v slovenskom divadelníctve v päťdesiatych rokoch. Odišiel obľúbený herec s obdivuhodnou energiou, optimizmom a nadhľadom. Jeden z tých, ktorého, aj keď už nebol prítomný na javisku ani obrazovke, poznali celé generácie. Človek liečivého humoru, dobroty i hereckej živelnosti.

Herectvo na Vysokej škole múzických umení absolvoval v roku 1963. Jeho poctivá divadelná cesta sa začala v Krajovom divadle pracujúcich v Žiline (1953), pokračovala v prešovskom Divadle Jonáša Záborského (1958 – 1961), následne v divadle kabaretného zamerania Horizont (1961 – 1962) a potom bola takmer šesťdesiat rokov (1963 – 2021) spätá s Činohrou Slovenského národného divadla. Herecký naturel Olda Hlaváčka bol spojený najmä s citom pre komediálny žáner, v ktorom dokázal využívať celú škálu od situačnej až po charakterovú komiku. V spojení s dynamickým prejavom a brisknosťou slova sa rýchlo stal jedným z najobľúbenejších slovenských hercov.

Nezabudnuteľný ostane Hlaváčkov Hugo Brtko v absurdite Záhradná slávnosť, ale i význačné komické kreácie ako Belardo v Učiteľovi tanca, Vendelín v Strachu z pekla, Doktor Pysk v Tanci nad plačom, Pišta v Dobrodružstve pri obžinkoch, Filip v inscenácii Svokrovia, Maťo Pavolka alias Truffaldino v Sluhovi dvoch pánov či Čert v muzikáli Na skle maľované, alebo Kohútik v Pokuse o lietanie. Obsiahol aj postavy hyperbolizovaných diktátorov či zosobnenie ľudských morálnych kazov ako napríklad Tichý v inscenácii Čudné popoludnie Dr. Zvonka Burkeho, Nadzbrojník Hanák Zurabája v komédii Zurabája alebo Norbert v groteske Veľká parochňa.

Väčšina týchto vzácnych výkonov je spojená s menami režisérov Karola L. Zachara, Pavla Haspru či Petra Mikulíka, dvorných spolupracovníkov Olda Hlaváčka. Jozef Budský a Miloš Pietor mu zasa umožnili uplatniť sa aj vo vážnom až dramatikom repertoári, napríklad ako Dudely v Čase tvojho žitia, Porotca č. 12 v Dvanástich rozhnevaných mužoch či Nikolaj Trileckij v Platonovovi.

Pozoruhodná bola i jeho posledná postava bežca, glosátora života Lichtenštajna z inscenácie Pohreb alebo svadba – čo skôr. Oldo Hlaváček bol neodmysliteľnou súčasťou televíznej a rozhlasovej tvorby, ale i v rozvoji zábavných a súťažných programov. Roku 2004 prezident SR Rudolf Schuster udelil hercovi vyznamenanie Kríž prezidenta Slovenskej republiky II. stupňa.

Oldo Hlaváček bol svojím kumštom, človečinou a hĺbkou pomyselnou súčasťou mnohých česko-slovenských rodín, nielen tej divadelnej.