Iľaš patrí medzi mladú generáciu organistov, ktorí študovali a pracujú v zahraničí, na druhej strane nezabúdajú na svoje korene a radi sa vracajú na Slovensko. Medzinárodný organový festival Ivana Sokola /MOFIS/ je najstarším organovým festivalom na Slovensku. Jeho zakladateľom a dlhoročným drama...

Iľaš patrí medzi mladú generáciu organistov, ktorí študovali a pracujú v zahraničí, na druhej strane nezabúdajú na svoje korene a radi sa vracajú na Slovensko.

Medzinárodný organový festival Ivana Sokola /MOFIS/ je najstarším organovým festivalom na Slovensku. Jeho zakladateľom a dlhoročným dramaturgom podujatia bol sólista Štátnej filharmónie Košice, Ivan Sokol. Tohtoročný, 54. ročník festivalu (14. 09. – 28. 09), otvorí manažér a dramaturg festivalu, Štefan Iľaš už túto nedeľu, 14. 09. 2025 o 19.30, v Katedrále sv. Alžbety v Košiciach.

Štefan Iľaš sa na rodil v Beharovciach (LE) na východnom Slovensku. Študoval organ u Emílie Dzemjanovej na Košickom konzervatóriu.  Neskôr pokračoval na koncertnú hru na organe na Hoch-schule für Musik und Theater v Mníchove a Hochschule für Musik Saar. Cirkevnú hudbu študoval na Hoch-schule für Musik Saar. V rokoch 2017/2018 absolvoval študijný pobyt na Institut supérieur des arts de Toulouse (Fr). Medzi jeho pedagógov patria Bernhard Haas (ktorý vystúpi aj v rámci tohtoročného festivalu 25. 09. v Kežmarku a 28. 09. v Košiciach), Rainer Oster, Michel Bouvard, Jan Willem Jansen, Bernadetta Šuňavská a Emília Dzemjanová.

V rokoch 2018 a 2019 získal Deutschlandstipendium,v roku 2020 Saarlandstipendium pre medzinárodných študentov a v rokoch 2021 – 2023 bol tiež štipendistom Yehudi Menuhin Live Music Now! e. V. Saarland. Je členom barokového súboru La Bande Baroque a vyučuje hru na organe na Conservatoire de la Ville de Luxembourg.

Štefana môžeme charakterizovať ako veľmi flexibilného hráča s  dramaturgickým názorom: programy stavia na mieru konkrétnemu nástroju a akustike, plynulo spája starú hudbu s romantikou i súčasnou hudbou a dbá na transparentnú faktúru a zvukový balans. Výnimočný je citom pre spoluprácu (od barokového zoskupenia až po projekty s elektronikou) a schopnosťou premeniť recitál na myšlienkovo súdržný príbeh, nie len prehliadku efektov.

Koncert v Dóme v Košiciach koncipuje ako súhru starej hudby a súčasnej hudby, nakoľko hrá dve Bachove skladby zo zbierky Dritter Teil der Clavierübung - Praeludium pro Organo pleno (BWV 552/1)  Fuga pro Organo pleno (BWV 552/2). Fúga sa často označuje ako “Katedrála kontrapunktu”. Je to jeden z vrcholov organovej literatúry a Bach tu ukazuje svoju úplné technické a teologické majstrovstvo. Skladba uzatvára celý cyklus Clavier-Übung III. Preto má až eschatologický charakter: po všetkých chorálových spracovaniach a duetách zaznie veľkolepé záverečné polyfonické vyznanie viery.

            Zaujímavosťou večera budú dve skladby súčasného slovenského skladateľa, Samuela Hvozdníka. Študoval organ a kompozíciu v Košiciach a Bratislave. Prvá skladba - Petrichor bude mať na festivale premiéru. Druhou skladbou je staršia skladba - Magma z r. 2021, za ktorú skladateľ získal ocenenie ISCM Young Composer Award 2024 na Faerských ostrovoch. Zvláštnosťou skladby je, že jej prevedenie závisí dosť od konkrétnych dispozícií organa, na ktorom sa hrá (registrácia, akustika, veľkosť nástroja). To znamená, že interpretovanie tejto skladby môže mať rôzne farebné a zvukové odtiene podľa miesta, kde sa hrá.

Koncert uzavrie skladbou Franza Schmidta (1874 – 1939) Praeludium und Fuge D dur (Halleluja)  zo zbierky Vier kleine Praeludien und Fugen für die Orgel. Ide o optimistické, radostné, chválospevné dielo, s duchovným podtextom. Je kratšie, prístupné aj širšiemu publiku, nie tak komplikované ako jeho veľké organové variácie alebo orchestrálne práce. Fúga končí extatickým záverom, akoby zvolávaním Aleluja.

Koncert bude určite zaujímavým hudobno-duchovným večerom pod klenbami gotickej katedrály. Najbližší koncert festivalu odohrá Marek Vrábel v rodnom meste Sabinov, 15. 09. 2025 o 19.00,  vo farskom kostole Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa.

Marek Jamrich

Foto: Richard Lutzbauer

Autor článku: CultureBase