Hneď na úvod treba pochváliť organizátorov a dramaturgiu, ktorá do koncepcie tohtoročného multižánrového festivalu Symfónia umenia zaradila aj dva jazzové koncerty. Latino Jazz Night v podaní Lukáš Oravec Quartet (1. 9. 2026, 18:00, Štrkovecké jazero) a koncert Bratislava Hot Serenaders sa stali súčasťou 6. ročníka podujatia. Manažment festivalu pritom pri jednotlivých koncertoch cielene pracuje s atraktívnymi miestami, prostredím a atmosférou mestskej časti Ružinov. Poslucháč tak dostáva akoby dva zážitky v jednom – umelecký výkon prepojený so špecifikami konkrétneho priestoru.

Takým miestom je nepochybne aj Štrkovecké jazero. Pódium bolo tentoraz situované priamo pred vodnú hladinu a publikum mohlo počas koncertu sledovať odblesky zapadajúceho slnka na jazere za kapelou. Prírodné „kulisy“ výborne korešpondovali s odľahčenou atmosférou vystúpenia Lukáš Oravec Quartet. Aby Oravec podporil autentickosť brazílskych rytmov, najmä samby a bossa novy, prizval do kapely mladého brazílskeho bubeníka žijúceho vo Viedni Matheusa Jardima Aguilara.

Cuba Libre, The Girl from Ipanema, Caravan

Úvodná Oravcova skladba Cuba Libre okamžite priniesla charakteristickú náladu latino jazzu. Introdukcia predstavila dvoch sólistov - klaviristu Ľudovíta Kotlára a trubkára Lukáša Oravca. Cuba Libre, s prieraznejším zvukom Oravcovej trúbky, je založená na afro-kubánskom rytmickom modeli blízkom mambu a nepriamo pripomenula experimenty Dizzyho Gillespieho s kubánskym perkusionistom Chanom Pozom z konca 40. rokov 20. storočia.

Po energickom úvode sa všetci štyria hudobníci naplno rozohrali a nasledovala Jobimova The Girl from Ipanema. Dlhšie klavírne intro prinieslo meditatívnu náladu, ale aj farebné, miestami až Ravelovsky impresionistické pasáže, v ktorých Kotlár ukázal svoju harmonickú a zvukovú predstavivosť.

Ellingtonova a Tizolova skladba Caravan (1936), tentoraz s teplým tónom Oravcovej krídlovky, umožnila poslucháčom naplno vdychovať exotickú atmosféru letného večera. Brazílsky bubeník Matheus Jardim Aguilar hral spoľahlivo a ostatní hudobníci sa mohli oprieť o jeho prirodzený latino feeling. V sprievode sa pritom zbytočne netlačil do popredia a výraznejšie na seba upozornil až vtedy, keď dostal priestor na sólo. Jeho sólo v Caravane – hoci samotná skladba patrí skôr k predchodcom neskoršieho latin jazzu - bolo spontánne, temperamentné a miestami preniknuté duchom samby, s výrazným využívaním tom-tomov. V iných, skôr postbopovo orientovaných pasážach repertoáru zasa jeho rytmické cítenie potvrdzovalo dobrú znalosť jazzovej tradície.

Krásna melodická skladba Freddieho Hubbarda Little Sunflower (1967), tentoraz s bossa-nova rytmickým základom, rozvinula príjemnú baladickú náladu. Kotlár opustil akustický klavírny zvuk a prešiel k syntetickej zvukovej farebnosti, ktorá mu umožnila pracovať s dlhšie znejúcimi tónmi a modelovanými zvukovými plochami. Farebné kontrasty mu pritom pristali rovnako ako rýchle klavírne behy. Matej Štubniak sa počas koncertu ukázal ako spoľahlivá rytmická a harmonická opora ostatných sólistov. Vo vlastnom sóle sa pohyboval najmä vo vyšších polohách kontrabasu, kde rytmicky „perlil“ v rozmanitých frázach, no zároveň preukázal výrazný zmysel pre melodickú výstavbu. V jeho sóle sa objavili aj alúzie na kubánsku pieseň Guantanamera či rytmické prvky pripomínajúce jazzrock.

Práve v Hubbardovej Little Sunflower pôsobila kapela azda najuvoľnenejšie. Medzi Kotlárom a Oravcom prebiehal prirodzený dialóg, ktorý vytváral príjemnú, no stále koncentrovanú náladu. Ku koncu sa hudobníci od pôvodne diatonicky lahodných tónov postupne posúvali k disonantnejším a harmonicky otvorenejším frázam.

Nasledovala Oravcova skladba Hope, venovaná jeho mame a obdobiu jej zdravotných ťažkostí, ktorú kvarteto interpretovalo v sambovom rytmickom rámci. Pred záverom koncertu Lukáš Oravec oslovil publikum aj s výzvou na podporu vzniku Slovenského národného jazzového orchestra a upozornil na jeho debutový koncert, ktorý sa uskutoční 15. septembra 2026 v Bratislave. Publikum si napokon spontánne vypýtalo prídavok.

Treba povedať, že na oslovenie širšieho publika niekedy netreba veľa - stačí presne to, čo ponúkol Lukáš Oravec Quartet. Latinoamerický jazz s jasne čitateľnou témou, improvizačnými plochami, v ktorých sa prirodzene striedajú jednotliví sólisti, a návratom k téme v závere skladby predstavuje komunikatívny hudobný model schopný osloviť aj neselektívne jazzové publikum. Práve takáto hudba môže zároveň rozširovať rady jazzových poslucháčov.

Lukáš Oravec sa pritom predstavil nielen ako sólista na špičkovej technickej a improvizačnej úrovni, ale aj ako koncepčne premýšľajúci hudobník s hlbokým zakotvením v dejinách jazzu. Jeho hra je charakteristická koncentráciou, spontánnou invenciou a schopnosťou komunikovať s poslucháčom bez toho, aby rezignovala na náročnejší jazzový jazyk.

Jazzový orchester ako kultúrna potreba

Myšlienka štátom podporovaného jazzového orchestra, ktorú Oravec na koncerte pripomenul, má svoje opodstatnenie aj v širšom európskom kontexte. Kultúrne vyspelé európske krajiny takéto telesá dlhodobo podporujú. Francúzsko má napríklad Orchestre National de Jazz, založený v roku 1986 z iniciatívy francúzskeho ministerstva kultúry. Taliansko má takisto národne podporovaný jazzový orchester, hoci jeho organizačná štruktúra sa od francúzskeho modelu odlišuje. Orchestra Nazionale Jazz dei Conservatori Italiani vznikol v roku 2016 z iniciatívy talianskeho ministerstva a dnes funguje pod gesciou Ministero dell’Università e della Ricerca. Sídli pri Conservatorio di Musica „Giuseppe Verdi“ v Miláne. V Nemecku a škandinávskych krajinách zasa dôležitú úlohu zohrávajú profesionálne verejne financované rozhlasové big bandy. Národný jazzový orchester, podporovaný štátom, má dokonca aj Severné Macedónsko, kde vznikol v roku 2023.

Ani Slovensko nezačína od nuly. Má vlastnú tradíciu profesionálnych big bandov a bez potreby zachádzať hlbšie do obdobia vojnových rokov stačí pripomenúť Tanečný orchester Československého rozhlasu v Bratislave, ktorý pôsobil v rokoch 1961 – 1991. O to naliehavejšie sa dnes možno pýtať: Kam sa stratili naše profesionálne jazzové big bandy?

V multikultúrnom slovenskom prostredí a v súčasnej multižánrovej hudobnej kultúre majú svoje miesto aj národné prvky, ktoré nemusia znamenať uzatváranie sa do vlastnej tradície. Práve naopak – môžu vstupovať do živého medzinárodného dialógu. Koncert Latino Jazz Night v koncepcii Lukáš Oravec Quartet ukázal, že spojenie slovenských jazzmenov s brazílskou hudobnou tradíciou je nielen možné a umelecky presvedčivé, ale aj prirodzene prijímané širokým publikom. Vysoká návštevnosť koncertu bola toho najlepším dôkazom.

prof. Yvetta Kajanová, CSc.

Foto: Dominik Kurina