Východiskovým bodom výstavy je kovový stan, ktorý je príliš ťažký na presun. V lete sa prehrieva od slnka, v daždi prepúšťa vodu cez otvory vypálené do jeho povrchu. Nemôže slúžiť ani ako trvalý príbytok, ani ako nomádske útočisko. Ola Nenko si tento paradox zvolila zámerne. Vypálené kresby mesiaca, hviezd či nebeských tvorov na jeho plášti prepúšťajú svetlo a premietajú ho na steny okolo. Pod kovovou oblohou nevidíme celok. Musíme vystúpiť von zo stanu, von zo situácie, aby sme pochopili, čo sme v nej prežili.

Ola Nenko (*1996) je vizuálna umelkyňa narodená v Krakove. Absolvovala Katedru sochárstva na Akadémii výtvarných umení v Krakove a v rokoch 2018 – 2019 študovala v Portugalsku na Faculdade de Belas Artes da Universidade do Porto. Vo svojej umeleckej praxi sa venuje sochárstvu, tvorbe objektov a scénografických inštalácií, pričom skúma otázky životného priestoru, stability a domova. Jej posledné projekty sú inšpirované reflexiou vlastného nomádskeho spôsobu života, čo ju vedie ku kritickej analýze osobnej rodinnej histórie a prekračovaniu vnútených vzorcov. Práce Oly Nenko ukazujú domov nielen ako fyzický priestor, ale ako koncept plný napätia a protirečení – predovšetkým v kontexte súčasných výziev spojených s migráciou, spolupatričnosťou a identitou. Je laureátkou 10. ročníka súťaže Nadácie Grey House, získala čestné uznanie na 10. Trienále mladých v Centre poľského sochárstva v Orońsku a je držiteľkou Ceny ministra kultúry a národného dedičstva za najlepšiu diplomovú prácu Akadémie výtvarných umení za rok 2023.