„Stačí spoločná krv na to, aby sme patrili do jednej rodiny?“ Osemnásťročná Marina sa s denníkom matky, ktorú nikdy nepoznala, vydáva na západné pobrežie Španielska, do miest, kde sa spoznali jej rodičia. Než sa stačí zorientovať v mori neznámych príbuzných, začínajú sa vynárať tajomstvá, ktoré aj po rokoch pália viac, ako letné slnko a soľ na koži. Z útržkovitých spomienok skladá Marina príbeh deštruktívnej lásky svojej matky a otca. Režisérka Carla Simón sa v čiastočne autobiografickom príbehu s horkosladkou nehou vracia do obdobia svojho dospievania na prelome milénia. Jemný a melancholický príbeh, ukrývajúci pod povrchom boľavú tému, vyvolal nadšené ohlasy v hlavnej súťaži na festivale v Cannes.

Režisérka Carla Simón sa netají tým, že film Romería vychádza z jej vlastnej skúsenosti. ,,Snažiť sa zrekonštruovať príbeh mojich rodičov je stále veľmi bolestivé. Ťažko sa mi o tom hovorí,‘‘ popisuje režisérka.

Hlavná hrdinka Marina, ktorú stvárnila debutujúca Llúcia Garcia, po prvýkrát navštevuje svoju rodinu a pokúša sa na základe ich spomienok a svojich otázok pochopiť príbeh lásky svojich rodičov. Prostredníctvom Mariniho pátrania vykresľuje Carla Simón obraz ,,stratenej generácie‘‘ 80. rokov v Španielsku. Bolo to obdobie, kedy si mladá generácia po rokoch v diktatúre užívala novonadobudnutú slobodu – s ňou však prišli aj negatívne následky, ako drogy a AIDS, na ktorý zomreli obaja režisérkini rodičia. Pomocou Marinihno pátrania ukazuje Simón stigmy a spoločenské tabu, ktoré neumožňujú odhaliť skutočne pravdivú a úplnú verziu príbehu.

,,Romería rozpráva o význame rodinnej pamäti a o tom, ako ovplyvňuje, kým ste. Bola som frustrovaná z nemožnosti zistiť, čo sa naozaj s mojimi rodičmi stalo. Takže som sa rozhodla vytvoriť si vlastnú verziu spomienok. Na to predsa kinematografiu máme – aby vytvárala obrazy, ktoré neexistujú,‘‘ dodáva Carla Simón. Romería v španielčine znamená náboženskú púť, a zároveň festivalové veselie.

Carla Simón (1986, Barcelona) je španielska režisérka a scenáristka. Film študovala v Kalifornii, Barcelone a Londýne. Debutovala rodinnou drámou Leto 1993 (Estiu 1993, 2016). Film mal premiéru na Berlinale 2017, kde získal cenu za najlepší debut a neskôr získal 30 ďalších ocenení z celého sveta. Bol vybraný ako španielsky kandidát na Oscara a získal tri ceny Goya. V roku 2018 získala Simón cenu Women in Motion pre vychádzajúci talent v Cannes. Jej ďalší film Alcarràs (2022) bol vyvíjaný v rámci programu Cannes Residency. Neskôr získal Zlatého medveďa na Berlinale 2022 a bol uvedený na festivaloch v New Yorku a San Sebastiáne. Film Romería (2025) mal premiéru na filmovom festivale v Cannes v roku 2025. Autobiografický príbeh o hľadaní vlastných koreňov prichádza do kín 4. júna.

Zdroj foto: Filmtopia