Za knihu o fašizme z vydavateľstva Premedia dostal J. Drábik cenu čitateľov v kategórii Kniha roka 2019, anketu vtedy 28-krát vyhlásilo Literárne informačné centrum v Bratislave spolu s mesačníkom Knižná revue.

V závere januára 2026 absolvoval besedy so stredoškolskou mládežou a verejnosťou vo viacerých mestách na východnom Slovensku. Nasledujúci rozhovor vznikol v prestávke medzi besedami v prostredí Krajskej knižnice Pavla Országha Hviezdoslava v Prešove. Nemohli sme v ňom rozobrať celú nastolenú problematiku. Už len preto napríklad, že kniha – presnejšie jej rozšírené druhé vydanie – má vyše 660 strán...

Prečo práve fašizmus sa stal objektom vášho historického bádania?

"Vždy som bol fascinovaný tým, akým spôsobom si ľudia vládli, aké rôzne režimy vo svete fungovali. Pôvodne som sa predovšetkým zaujímal o anarchizmus ako o veľmi špecifickú formu decentralizovanej vlády. Veľmi ma zaujalo akým spôsobom si predstavovali anarchisti, že bude fungovať spoločnosť. Chcel som to robiť aj na doktoráte a venovať sa britským anarchistom, avšak bolo ich strašne málo, nedávalo do zmysel. Dostal som nápad a pozrel som sa na druhú stranu politického spektra a začal som robiť fašistov. A už som pri nich zostal. Fašisti majú tiež zaujímavé predstavy o tom, ako by mal štát fungovať. Teda trochu iné než anarchisti."

Čo je vlastne fašizmus? Aká je jeho definícia v odborných kruhoch?

"Tých definícií je množstvo, neexistuje univerzálna. Objektívne najrozšírenejšia, s ktorou pracuje väčšina expertov, s ktorou pracujem aj ja, je definícia Rogera Griffina. Identifikuje dva kľúčové termíny, a to je ultranacionalizmus a mýtus o znovuzrodení. Griffin si v podstate všimol, že fašisti vnímajú národ ako v úpadku, v kríze a oni sami seba vnímajú ako ľudí, ktorí tento úpadok a krízu vedia zastaviť a prinavrátiť svetlejšie zajtrajšky a zlatý vek národa. Plánujú to urobiť tým, že očistia národ od nepriateľov, ktorí údajne spôsobujú tento úpadok. To je mýtus o znovuzrodení a zároveň je tam ultranacionalizmus, pre ktorý je kľúčový hlavne koncept organického národa. Fašisti vnímajú národ ako niečo živé, ako živú vyššiu entitu, ktorej sme všetci len súčasťou. Neznášajú individualizmus, individuálne ľudské práva, všetci sme súčasťou väčšieho celku. To je v zásade to ako historicky definujeme fašizmus. Po roku 1945 sa to trošku komplikuje a táto definícia nám až tak dobre nefunguje."

Naznačili ste už, že ktorá definícia fašizmu je vami najviac akceptovaná. Čo je za tým, že ste sa k nej dopracovali?

"Nehovorím, že je dobrá, lebo pri definíciách to nedáva zmysel, ale najužitočnejšia. Dostal som sa k nej tak, že keď som sa začal zaoberať touto témou, tak tiež som sa pýtal čo to je, ako to definovať. V literatúre som tak narazil na Rogera Griffina. Prišlo mi, že dávala mi zmysel a tak som napísal profesorovi e-mail, oslovil som ho až som napokon dostal štipendium na Karlovej univerzite, aby som na rok šiel k nemu študovať do Oxfordu. Zoznámili sme sa a dnes ho považujem za svojho akademického otca, ktorý ma previedol výskumom."

Na základe znalostí, skúseností nakoniec ste vymysleli vlastnú definíciu fašizmu, ktorá je aj obsahom knihy. V čom je jej podstata?

"Vychádza z Griffina. Môj problém je v tom, že on sa v definícii veľmi zameriava na ideológiu a tak trošku ignoruje násilie, ktoré fašisti spôsobili. Myslím si, že násilie fašistov je taká kľúčová záležitosť, žeby bolo dobré mať to v definícii. V zásade som zopakoval inými slovami jeho definíciu, pridal som dôraz na iné veci a doplnil som element násilia, aby bolo jasné, že fašizmus je násilný a očistu prináša formou násilia."

V čom vidíte zmysel prepojenia vašich aktivít – autora kníh, pedagóga a hosťa besied na tému fašizmus – so súčasnosťou, v otvorenom rozprávaní sa na túto tému?

"Ten pravý historický fašizmus už vlastne veľmi nevidieť, dnes je to ideológia, ktorá sa rozšírila do iných foriem, zmutovala. Stále však bádame v spoločnosti a mnohí hovoria o náraste fašistických tendencií. Sám vidím nárast fragmentov fašistického myslenia. Preto dáva zmysel stále hovoriť o minulosti, porovnávať pomery, lebo vidíme predsa, čo fašizmus v minulosti priniesol – milióny obetí, vojnu, nenávisť. Trochu sa obávam, aby sme znova neskĺzli na Slovensku, ale aj všeobecne, preto dáva zmysel o tom stále hovoriť. Veľa ľudí si dokáže potom urobiť konexiu, porovnať, že veľmi podobné procesy sa dejú aj dnes, veľmi podobná rétorika sa používa. Musím teda povedať, že bohužiaľ, ale má zmysel o tom hovoriť."

Fašizmus je veľmi temná téma. Dobre sa vám s ňou zaspáva, nebojíte sa o osobnú integritu? Vidíte aj nejaké pozitívum na tom, že sa ňou zaoberáte?

"Musím povedať, že naozaj je to mimoriadne vyčerpávajúce a sú príklady z histórie historikov, ktorí tomu podľahli. Spomeniem jedného z najznámejších talianskych historikov Renzo De Felice, životopisca Mussoliniho, ktorý 40 rokov robil výskum. Jeho prvé práce sú vynikajúce, ale postupom času ako sa rozprával s fašistami, čítal fašistov začal otáčať a jeho neskoré práce sú už veľmi sympatické k fašistickému režimu a naozaj ako keby ho to zomlelo. Myslím, že to bol Friedrich Nietzsche, ktorý hovoril, že keď sa dlho pozeráte do temnoty, tak potom ona pozrie na vás. Dávam si teda na to obrovský pozor, viem, že sa to môže stať. Snažím sa robiť tak, že sem-tam si dovolím dať jednoduchšiu tému. Napríklad teraz mi vyšla knižka Dejiny sú MEGA, ktorá je kolekciou kratučkých zábavných zaujímavostí z histórie a to je môj spôsob ako kebyže filtrujem. Tým, že študujem nenávisť fašistov tak sa snažím hľadať v ľudských dejinách aj situácie, keď ľudia boli k sebe milí, kde prevážila láska a načítavať tieto veci, aby som tomu dal balans. Áno, dokážeme ako ľudia hrozné veci, ale stále verím v ľudstvo, v dobrotu ľudstva."

Na dokumentovanie prejavov fašizmu používate mnohé výstupy fašistickej propagandy. V čom bola a stále je jej hlavná sila?

"Hlavná sila je v tom, že je presvedčivá. Keď sa pozriete napríklad na Adolfa Hitlera, tak on veľmi vytrvalo študoval marketing. Vôbec v Nemecku po prvej svetovej vojne bol marketing veľkou témou. Tuším, že prvý marketing sa študoval vo Frankfurte v roku 1929. On teda nebol až taký veľký ideológ, nič nové nepriniesol, pozbieral rôzne koncepty, ktoré už boli v dejinách. V čom bol naozaj výborný, tak to je práve v propagande. Veľmi si dal na jej prejavoch záležať, fašisti sa správali v nej naozaj marketingovo. Bohužiaľ, nerád to hovorím, ale boli v nej efektívni. Ich propaganda bola až fascinujúco presvedčivá. Až dodnes veríme množstvu ich mýtov, že nacisti postavili diaľnice, že nemecká armáda bola motorizovaná a chodila na tankoch. Väčšina nemeckých vojakov chodila pešo alebo na koňoch. Armáda nebola až taká motorizovaná, ale z tých záberov, ktoré vidíme v dokumentárnych filmoch, sa nám zdá, že nemecké tanky sa valili stepami. To je nacistická propaganda, ktorá bola taká dobrá, že dodnes funguje a dodnes si to mnohí dokumentaristi a historici neuvedomujú."

Všímate si aj zobrazenie fašizmu – samozrejme okrem odbornej a krásnej literatúry, to je vaša priam povinnosť – vo filmovom či výtvarnom umení?

"Toto je, žiaľ, jedna oblasť, ktorá sa zatiaľ nedostala do môjho výskumu. Viem, že existuje mnoho vynikajúcich prác. Napríklad ukazujem študentom veľmi zaujímavý dokumentárny film od nemeckého dokumentaristu Michaela Schwerina, ale to je zatiaľ veľmi okrajovo."

Písala sa vám kniha dlho a ťažko? Nie je totiž z pohľadu bežného čitateľa tenká, nie je ani témou ľahká. A je druhé jej vydanie veľmi iné ako prvé?

"Písanie mi trvalo dva roky. Ale výskumu fašizmu sa venujem od svojich štúdií na vysokej škole, takže 20 rokov. Proces výskumu a načítania literatúry som už mal dávno za sebou. Písanie bolo vyčerpávajúce, naozaj komplikované, za deň som napísal jednu stranu, dakedy päť strán, potom som z nich štyri vymazal. Rozšírené vydanie mi však išlo o čosi ľahšie. Už viem lepšie formulovať svoje myšlienky. Zároveň bolo ťažšie, pretože som dopĺňal hlavne pasáže o modernom fašizme a ten je natoľko komplikovaný, že je vôbec ťažké rozumieť tomu, čo sa deje dnes. Celkovo to nebola rozhodne ľahká práca."

Fašizmus bol v druhej svetovej vojne porazený, ale ako ideológia nezmizol. Máme tu najnovšie kyberfašizmus, jeho ďalší stupeň digitálny fašizmus. Čo s tým?

"Ideológiu nedokážete zabiť. Akonáhle sa objaví myšlienka, tak sa dá na ňu teoreticky zabudnúť, ale nedokážete ju zničiť. Fašizmus bude s nami stále. To, čo vidíme dnes, to nie je už koherentná ucelená ideológia, ale také fragmenty. Ak dám najúprimnejšiu odpoveď, tak neviem čo s tým. Je to veľmi komplexný problém. Fašizmus narastá vždy, keď sú v spoločnosti problémy. Fašisti sto rokov rozprávajú tie isté veci, používajú ten istý slovník, upozorňujú na to, že národ je v úpadku, v kríze. Ak sa máte dobre, ak máte prácu, všetko funguje a nejaký fašista bude vykrikovať, že je kríza, tak si poviete, že je blázon. Keď ale prídete o prácu, nemáte dostatok jedla, keď sú krízové situácie, vtedy vždy vidíme nárast fašizmu. Vyriešiť fašizmus znamená vyriešiť problémy, ktoré máme. Keď budeme mať fungujúci systém, fungujúce zdravotníctvo, školstvo, tak tí fašisti budú vyznievať veľmi hlúpo, keď hovoria o kríze. Zároveň si myslím, že fašizmus je veľmi nenávistná ideológia, že rozdelenie sveta na my a oni a oni sú tí zlí, ktorých treba odstrániť, sú to nepriatelia a je potrebné urobiť očistu národa, je jeho podstata. Nechcem znieť pateticky, ale odpoveďou nech je láska. Musíme byť k sebe láskavejší, milí a v prostredí, kde nenávisť nedokáže zvíťaziť, nedokáže zvíťaziť ani fašizmus."

Foto: autor