eCultureBase logo
menu
Jana Pronská: Od útleho detstva som nevyliečiteľná romantička.

Jana Pronská: Od útleho detstva som nevyliečiteľná romantička.

14. apríla 2026

Slovenská spisovateľka Jana Pronská (* 1972) patrí medzi obľúbené slovenské autorky. Je vydatá a má tri deti. Žije na samote neďaleko Nálepkova. Vo voľnom čase rada maľuje, pečie a zdobí torty či chodí na turistiku. Často je označovaná pomenovaním „prvá dáma slovenskej historickej romance“. Okrem historických romantických príbehov píše aj básne, poviedky a recenzie. Exkluzívne pre náš portál sme ju vyspovedali.

Vyštudovali ste Strednú priemyselnú školu banícku a geologickú, pracovali ste ako ekonómka v rodinnej firme, aby ste sa nakoniec stali spisovateľkou na plný úväzok. Popíšte túto cestu.

"Áno, vyštudovala som banícku a geologickú strednú školu, pretože v tom období boli iné možnosti obmedzené a vyberať si školy iba podľa záujmu nebolo vôbec také jednoduché ako dnes. Napriek tomu som dnes za túto skúsenosť vďačná a v spojitosti s písaním o baníctve v stredovekom Uhorsku aj celkom v obraze.  Ani počas štúdia prevažne technického odboru som však písať a tvoriť neprestala, práve naopak. Rozbiehala som sa.

Rovnako to bolo aj počas práce ekonómky v rodinnej firme. Písanie príbehov bol môj relax a povedzme aj únik od strohých čísel a termínov. Keďže som od útleho detstva nevyliečiteľná romantička a milovníčka historických romantických príbehov, celkom prirodzene sa táto skutočnosť odrazila aj v mojej tvorbe. Dnes je to už 18 rokov, čo som na slovenskej literárnej scéne, odkedy som debutovala Zlatníkovou chovanicou vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, za ten čas jej pribudlo 27 knižných sestier."

Každý rok vám vyjde jedna kniha, niekedy aj dve. Stále rovnako prichádzate na inšpiráciu ako vo vašich začiatkoch?

"Inšpirácie len pribúda. Keďže ma veľmi baví pátranie po zabudnutých hrdinoch z našej minulosti, historické skutočnosti, ktoré berú dych a odhaľujú krásu našich dejín, verte, že mám z čoho čerpať. Dejiny Uhorska sú jednou nekonečnou studnicou. To sa potom píše samo."

Čo pre vás znamená písanie?

"Písanie je pre mňa ako dýchanie, keď sa raz nadýchnete, už nedokážete prestať. Tým je povedané všetko.

Začala som v útlom veku, iba tak, sama od seba, lebo som chcela. A hneď z toho boli vymyslené príbehy. Písala som bez toho, aby som čo i len tušila, že jedného dňa budem takouto plodnou autorkou, písala som preto, lebo ma to veľmi bavilo a napĺňalo. Celé roky, čo sa pamätám, som držala v ruke pero a zošit, neskôr písací stroj a napokon počítač. A knihy!

Tá láska je stále vo mne, je hlboko zakorenená, sprevádza ma celým životom a verím, že nejestvuje nič, čo by ju vo mne zlomilo. Bez ohľadu na to, či by mi vychádzali knihy, verím, že by som písala a tvorila vždy."

Ktorého slovenského spisovateľa radi čítate?

"Mám rada viacerých slovenských autorov, moja knižnica je ich plná! Či už je to Juraj Červenák, Katka Gillerová, Martina Monošová, Miška Hajduková, Emily Beňová, Kristína Brestenská, Zuzka Šulajová, Marek Zákopčan... a mohla by som pokračovať! Naši spisovatelia sú skvelí!"

Ste známa slovenská spisovateľka. Aký je váš recept na úspech?

"Podľa mňa je veľmi dôležitá vytrvalosť a trpezlivosť, ale aj pokora. Schopnosť vyjadriť sa slovom a poznať žáner, ktorému sa venujete, a v neposlednom rade – veriť svojmu textu, aby vám mohol veriť aj čitateľ."

Dej vo vašich knihách sa odohráva v stredoveku. Čo sa vám páči na tomto období?

"Stredovek bol podľa mňa jedno z najzaujímavejších období, lebo je tajomný a plný paradoxov. Napriek tomu, že podmienky neboli jednoduché, stvoril niečo, na čo s obdivom vzhliadame dodnes – krásne hrady, legendy, rytierstvo..."

Uvažujete aj nad odklonom od historickej romance?

"Zatiaľ nie. Historická romanca je moja srdcovka."

Keby ste si mohli vybrať, ktorou postavou z vašich kníh by ste chceli byť a prečo?

"Nechcela by som byť ani jednou z postáv v mojich knihách. Nepremýšľam takto. Keď vytváram nejakú postavu, som na chvíľu ňou, premýšľam za ňu, riadim jej konanie, cítim s ňou. No keď padne posledná bodka na konci príbehu, rozlúčim sa s ňou a privítam ďalšiu."

Aktívne chodíte na besedy po celom Slovensku. Čo pre vás znamená stretnutie s vašimi priaznivcami?

"Besedy sú neopakovateľným prílivom energie, sú motivujúce, sú inšpirujúce! Keď vidíte svojich čitateľov a cítite záujem o vašu prácu, viete, že to má zmysel. Vniesť kúsok lásky do sŕdc, dotknúť sa duše, priniesť pohodu a pokoj, pár chvíľ, ktoré patria iba im, je v dnešnej uponáhľanej, stresujúcej dobe dôležité. Aspoň tak to vnímam aj ja, keď sa začítam do nejakej knihy a s potešením a úsmevom zatvorím poslednú stranu."

Môžete nám prezradiť niečo o knihe, ktorú momentálne pripravujete?

"Už čoskoro vychádza nová kniha s názvom Vlci. Je to príbeh lásky dvoch mladých ľudí z Tekovského hradu počas jedného z najbolestivejších období, ktorým si Uhorsko počas vpádu Mongolov muselo prejsť. Vlci sa stali synonymom tohto obdobia, či už to boli tí, ktorí sa v ohromných svorkách preháňali našimi lesmi, alebo tí, ktorí plienili našu zem a na hlavách nosili čiapky s vlčími chvostmi, alebo tí v čipkách..."

Ďakujem za rozhovor.

Foto: archív Jany Pronskej




Autor článku: Veronika Schwarzová