Inscenácia je vhodná pre deti od 3 rokov, ale zabavia sa aj dospelí. Scénu pripravili Marek Urban a Robert Dubiel. Kostýmy vytvorila Lenka Papugová. O svetelný dizajn sa postaral Robert Dubiel. Hudba vznikla vďaka Petrovi Creek Orgovánovi. Na pohybovej spolupráci sa podieľala Lenka Papugová. Reprízy predstavenia sa uskutočnia 29. mája a 6. júna 2026.

Režisérom a scenáristom divadelnej rozprávky je Lukáš Kopas. V minulosti pracoval ako lektor dramaturgie v Národnom divadle Košice či koordinoval vedecko-výskumné projekty v Centre výskumu divadla Divadelného ústavu v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako umelecký šéf v Bábkovom divadle Košického kraja a ako odborný asistent na Inštitúte estetiky a umeleckej kultúry Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. V rozhovore nám prezradil bližšie informácie o novinke.

Ako by ste charakterizovali inscenáciu?

"Pirátska odysea (Plamene Gemera) je druhou časťou väčšieho divadelného dobrodružstva, ktoré sme v Bábkovom divadle Košického kraja začali minulý rok inscenáciou Pirátska odysea (Vlny Zemplína). Prvý diel mal premiéru 30. apríla 2025 a otvoril rozprávkovú plavbu po historických regiónoch Košického kraja. Našou ambíciou je vytvoriť štvordielnu divadelnú odyseu, v ktorej sa postupne stretnú Zemplín, Gemer, Spiš a Abov. Každý diel má vlastný príbeh, vlastnú krajinu, vlastné tajomstvo, ale spája ich jedna posádka, jeden koráb a jedna veľká otázka: čo všetko môže divadlo objaviť, keď sa vydá za divákmi?

V Plameňoch Gemera sa dobrodružstvo posúva ďalej. Už nejde o výpravu za pokladom, ale o cestu do kraja, ktorý zahalil dym, horúčava a zvláštne zabúdanie. Ľudia strácajú mená, smer aj pamäť. Cesta domov sa láme do kruhu a čas sa začne správať ako pokazený kompas. Na palube korábu Viktória už nestojí v centre pozornosti iba obávaný kapitán Miroblúdil z Abova, ale predovšetkým jeho dcéra Viktorka, ktorá sa učí byť kapitánkou. Je to nielen dobrodružná rozprávka, ale aj príbeh o dozrievaní, zodpovednosti a odvahe postaviť sa niečomu, čomu najprv vôbec nerozumieme.

Celá Pirátska odysea je pre nás spôsob, ako rozprávať o Košickom kraji hravo a súčasne. Nechceli sme vytvoriť iba rozprávku s pirátmi, ale živý divadelný svet, v ktorom sa skutočné miesta, regionálne identity, humor, hudba a fantázia premiešajú do jedného farebného dobrodružstva. Je tam loď, zvonec, drak, smiech aj veľké detské odhodlanie. A pod tým všetkým je veľmi jednoduchá vec: keď sa svet začne zamotávať, nestačí kričať rozkazy. Treba počúvať, držať spolu a niekedy zmeniť smer plavby."

Aké v nej nájdeme motívy?

"V oboch dieloch pracujeme s dobrodružným rozprávkovým rámcom, ale pod ním sú ukryté témy, ktoré sú pre nás dôležité aj dnes. V prvej časti inscenácie, Pirátska odysea (Vlny Zemplína), sa výrazne objavila téma rodovej rovnosti a inklúzie. Posádka sa navonok tvárila ako svet mužských dobrodruhov, kapitánov a pirátov, no rozhodujúce okamihy napokon prinášali ženské postavy. Viktorka, hoci ju otec najprv takmer prehliadne, je citlivou svedkyňou celej plavby. Janka Klinček Plachtička zo Spiša sa musí vydávať za chlapca, aby ju vôbec prijali na palubu, no práve ona svojou múdrosťou, spevom a odvahou zachráni posádku. Až vtedy sa ukáže, aký nezmyselný bol starý predsudok, že žena na palubu nepatrí.

Tento princíp prenášame aj do Plameňov Gemera. Viktorka už nie je len dievčaťom na prove lode, ale kapitánkou. Janka Klinček Plachtička je kormidelníčkou. Objavuje sa kapitánka Korálka zo Spiša, zakliata pirátka, ktorej príbeh rozširuje tému straty, návratu a znovunájdenia. Ženské postavy teda nie sú ozdobou dobrodružstva. Sú jeho motorom. Posúvajú dej, robia rozhodnutia a často vidia to, čo veľkí „veľmi importantní“ piráti prehliadnu.

Dôležitý je aj motív rozmanitosti. Posádka korábu Viktória je zložená z postáv, ktoré v sebe nesú jednotlivé regióny Košického kraja. Kapitán Miroblúdil z Abova a Viktorka patria k Abovu, učený a trochu panikáriaci navigátor Michal Mapamagyari pochádza z Gemera, Janka Klinček Plachtička prichádza zo Spiša. Nie je to náhodné obsadenie na mape. Chceli sme, aby sa Košický kraj v príbehu neobjavoval iba ako názov, ale ako živá zmes hlasov, pováh, jazykových odtieňov, historických pamätí a kultúrnych vrstiev. Veľmi jemne a opatrne sa dotýkame aj skúsenosti menšín a marginalizovaných skupín, nie ako témy na poučenie, ale ako prirodzenej súčasti sveta, v ktorom spolu plávame na jednej lodi.

V druhom diele pribúdajú nové motívy: pamäť, strach a zodpovednosť. Gemer je v inscenácii krajinou, kde dym nezasahuje iba oči a hrdlo, ale aj pamäť. Ľudia zabúdajú, kto sú, odkiaľ prichádzajú a kam sa vracajú. Je to rozprávkový obraz, ktorému deti rozumejú veľmi presne: stratiť cestu domov je jedna z najväčších obáv detského sveta. Zároveň je tu drak Kerberos, ktorý nie je iba zloduchom na porazenie. Dymí preto, lebo sa bojí a je osamelý. Jeho dych je rozhádzaný a jeho strach sa zväčší natoľko, že zasiahne celý kraj. Riešením preto nie je násilie, ale rytmus, hudba, spoločné dýchanie a schopnosť priblížiť sa aj k tomu, čo nás desí.

A potom je tu ešte motív učenia a poznania. Posádka dopláva do Šárošpataku, ktorý v príbehu nie je náhodnou zastávkou na mape. Leží pri Bodrogu, teda pri rieke, po ktorej sa koráb Viktória plaví, a zároveň je to mesto s mimoriadne silnou historickou pamäťou. V ranom novoveku patrilo k významným vzdelaneckým centrám a spája sa aj s pôsobením Jána Amosa Komenského, „učiteľa národov“, ktorý tu reformoval školu a premýšľal o vzdelávaní ako o niečom, čo má človeka pripravovať na život, nie iba na odriekanie poučiek. V našej rozprávkovej odysei preto Šárošpatak funguje ako miesto, kde sa dobrodružstvo na chvíľu stretáva s otázkou, čo vlastne znamená vedieť, rozumieť a nedať sa oklamať. Poznanie tu nie je suchá školská látka, ale schopnosť premýšľať, pochybovať, rozlíšiť skutočnú pomoc od pekne zabalenej pasce a udržať smer aj vtedy, keď sa celý svet začne krútiť dookola."

Prečo ste sa rozhodli pre exteriér?

"Exteriérový formát je pre Pirátsku odyseu úplne zásadný. Bábkové divadlo Košického kraja je jediným profesionálnym bábkovým divadlom v Košickom kraji a berieme vážne, že tento kraj nie je iba jedno mesto. Sú to regióny, obce, námestia, nádvoria, školy, kultúrne priestory a miesta, kam sa profesionálne divadlo nedostáva tak často, ako by malo. Preto sme chceli vytvoriť projekt, ktorý môže za divákmi skutočne vyplávať.

Exteriér nám umožňuje premeniť celý kraj na javisko. V prvej časti sme sa vydali po vlnách Zemplína, v druhej cez dymom zahalený Gemer a v ďalších častiach by mala táto odysea pokračovať smerom k Spišu a Abovu. Celá koncepcia teda nie je postavená iba na tom, že hráme vonku, lebo je to atraktívne. Je postavená na myšlienke putovania. Koráb Viktória sa presúva krajinou, príbeh sa mení podľa regiónu a divadlo sa stáva dobrodružnou mapou Košického kraja.

Z praktického hľadiska je exteriérová inscenácia otvorenejšia, dostupnejšia a bezprostrednejšia. Dieťa nemusí najprv vstúpiť do divadelnej budovy, aby sa stretlo s divadlom. Divadlo príde za ním. Zrazu sa prístavom môže stať námestie, brehom rieky ulica a palubou lode priestor, okolo ktorého ešte pred chvíľou ľudia iba prechádzali. To má obrovské čaro. Divák nie je len usadený v hľadisku, ale ocitá sa uprostred udalosti.

A napokon, pirátsky príbeh si exteriér doslova pýta. Loď potrebuje vzduch, pohyb, šírku, vietor, náhodu. Vonkajší priestor prináša energiu, ktorú by sme v sále museli iba predstierať. V exteriéri sa dobrodružstvo neuzatvára do kulís, ale otvára sa svetu. A presne o to nám ide: aby profesionálne bábkové divadlo nebolo vnímané ako niečo vzdialené alebo uzavreté, ale ako živá, hravá a odvážna forma umenia, ktorá dokáže prísť do každého kúta kraja a na chvíľu ho premeniť na prístav fantázie."

Ďakujem za rozhovor.

Fotografie: archív BDKE, prvá časť Pirátska odysea (Vlny Zemplína)