Jej história sa začala písať ešte pod názvom Mestská verejná knižnica v Banskej Bystrici 26. marca 1926 v malej zasadacej miestnosti mestského domu s knižničným fondom, ktorý obsahoval 200 darovaných kníh. Bývalý profesor gymnázia a známy orientalista Karol Kiszely pracoval ako jej prvý knihovník. Od roku 1952 s názvom Krajská ľudová knižnica sídlila v budove bývalého učiteľského ústavu na terajšej Kapitulskej ulici. Významným míľnikom knižnice bolo, keď v roku 1962 nadobudla od Slovenskej technickej knižnice v Bratislave nekompletnú zbierku noriem a od Úradu pre patenty a vynálezy v Prahe niekoľko tisíc patentových spisov. Odvtedy sa špeciálna literatúra priebežne dopĺňala a knižnica zároveň plnila funkciu oblastného strediska pre normy a patenty. Od roku 1969 patrí pod Ministerstvo kultúry SR ako univerzálna vedecká knižnica.

Pri príležitosti významného jubilea sme oslovili jej riaditeľku Oľgu Doktorovú, ktorá v spolupráci s vedúcimi oddelení odpovedala na naše otázky.

Ako by ste charakterizovali knižnicu?

"Knižnica je viac než len miesto, kde sa uchovávajú knihy. Je priestorom stretnutí – s príbehmi, poznaním aj s ľuďmi. V jej tichu sa odohrávajú malé osobné objavy, no zároveň je súčasťou širšieho kultúrneho a spoločenského diania. Mení sa spolu s dobou, reaguje na potreby svojich používateľov a postupne nadobúda nové významy. Pri pohľade na minulých 100 rokov je príbehom v rôznych podobách. Nie je to príbeh len samotnej inštitúcie, ale aj prostredia, ktoré ju utváralo, knižného fondu, ktorý tvorí jej jadro, ľudí, ktorí jej dávali a dávajú každodenný zmysel, služieb, prostredníctvom ktorých vstupuje do života verejnosti. Každá z týchto rovín ponúka vlastný pohľad, no spolu vytvárajú obraz knižnice ako živého a neustále sa vyvíjajúceho celku. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici je štátna kultúrna a vedecko-informačná inštitúcia. Jej činnosť zahŕňa knižničné i bibliografické služby, výskum, vzdelávanie, vydavateľskú činnosť aj organizovanie kultúrnych podujatí, výstav, workshopov a podobne. Zároveň plní funkciu významného centra informácií a je aj zberateľskou a múzejnou inštitúciou, nakoľko je jej súčasťou už 25 rokov Literárne a hudobné múzeum."

Koľko má v súčasnosti zamestnancov? Aké má oddelenia?

"V knižnici pracuje viac než 50 zamestnancov. Knižnica je organizačne členená na viacero odborov a oddelení. Konkrétne pre verejnosť sú zaujímavé oddelenie doplňovania a spracovania fondov, ktoré zabezpečuje akvizíciu knižničných dokumentov od kníh po časopisy, oddelenie výskumu a bibliografie, oddelenie starostlivosti o čitateľa, oddelenie medzinárodnej spolupráce so šiestimi jazykovými centrami či samostatný útvar Literárne a hudobné múzeum, ktoré spolu s oddelením výskumu a bibliografie zabezpečuje výskum na základe Osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj, ktoré vydalo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR. Pre fungovanie knižnice sú dôležité ekonomické oddelenie, oddelenie informačných technológií a oddelenie prevádzky, bez ktorých by knižnica nemohla fungovať. Tieto oddelenia zabezpečujú služby pre čitateľskú verejnosť i návštevníkov, správu fondov aj vedecko-výskumnú činnosť a mnoho aktivít či podujatí pre verejnosť. Knižnica disponuje Galériou v podkroví, ktorá je priestorom pre výstavné aktivity."

Do akých projektov a výskumov sa v poslednom období zapojila?

"V súčasnosti sa realizuje projekt APVV-24-0049 Digitalizácia a inteligentná obsahová analýza historických dokumentov pre odbornú archívnu činnosť a historickú vedu, ktorý zastrešuje UMB v BB, Filozofická fakulta. Na projekte sa podieľa knižnica svojím dielom od septembra 2025 spolu s ďalšími riešiteľskými inštitúciami, ako Štátny archív v Košiciach, Fórum inštitút pre výskum menšín v Šamoríne a Slovenská národná knižnica v Martine. Záver projektu je naplánovaný na rok 2029. Nadväzuje na výsledky projektu APVV-19-0456 SKRIPTOR, ktorý overil možnosti využitia a úspešnosť nástroja AI Transkribus na automatickú transkripciu historických rukopisných a tlačených dokumentov z územia Slovenska. Chce ponúknuť konkrétne riešenia pre zámery definované v oblasti ochrany archívneho dedičstva a digitalizácie štátnych archívov v rámci Národnej koncepcie rozvoja štátnych archívov s výhľadom do roku 2028, schválenej vládou Slovenskej republiky v roku 2022. DIGINARCH-AI sa zameria na oblasť modernizácie služieb bádateľom v štátnych archívoch prostredníctvom digitalizácie vybraných archívnych fondov a sprístupnenia ich obsahu pomocou nástrojov AI. Výstupmi projektu budú digitalizované a konzervované fondy pobočiek Slovenského osídľovacieho úradu deponované v Štátnych archívoch v Košiciach a Banskej Bystrici (sumárne v rozsahu približne 58 bežných metrov); univerzálny model pre automatickú transkripciu historických strojopisných dokumentov slovacikálnej proveniencie z polovice 20. storočia s chybovosťou pod 3 % na úrovni znakov pomocou nástroja AI Transkribus; digitalizovaný prepis približne 232 000 strán dokumentov; inteligentný model sumarizácie kľúčových častí historických textov a ich následné prezentovanie prostredníctvom špecificky navrhnutej aplikácie; obsahová analýza týchto dokumentov v historickom kontexte v podobe konferenčných a publikačných výstupov. Priamym odberateľom výsledkov projektu bude Ministerstvo vnútra SR. Impakt projektu však prostredníctvom plánovaných vzdelávacích, popularizačných a implementačných výstupov bude smerovať aj na ďalšie cieľové skupiny: odborných pracovníkov archívov, výskumníkov a študentov v oblasti historických vied, ako aj na širšiu verejnosť na Slovensku a v Maďarsku.

Ďalším prebiehajúcim projektom je zaujímavý projekt APVV-22-0130 Šľachtické knižnice 18. a 19. storočia na západnom a strednom Slovensku v spolupráci s Univerzitou Komenského v Bratislave, Filozofickou fakultou, ktorý rieši 16 členov riešiteľského kolektívu v zastúpení: Univerzita Komenského, Trnavská univerzita, Univerzitná knižnica, Ústredná knižnica SAV, Pamiatkový úrad SR a naša knižnica. Cieľom projektu je zmapovať a spracovať doteraz nepreskúmané šľachtické knižnice z 18. a 19. storočia. Výskum sa zameria na územie stredného a západného Slovenska, kde sa nachádzajú mnohé historické knižničné fondy s mimoriadnou kultúrnou hodnotou. Projekt spája odborníkov z akademických, výskumných aj pamäťových inštitúcií naprieč rôznymi vednými disciplínami. Práve interdisciplinárny prístup dodáva výskumu jeho výnimočnosť – cieľom je ponúknuť ucelený pohľad na fungovanie, význam a vplyv šľachtických knižníc v dobovom spoločenskom a kultúrnom kontexte. Vedci sa zamerajú na knižničné dokumenty a fondy, ktoré sa zachovali buď ako celky, alebo boli rozptýlené medzi viaceré inštitúcie. Skúmajú, ako tieto knižnice vznikali, aké mali zloženie, akým spôsobom sa využívali a akú úlohu zohrávali v kultúrnom a spoločenskom živote svojej doby. Výskum má ambíciu prispieť k lepšiemu poznaniu úlohy šľachty v prenose kultúrnych a spoločenských zmien v 18. a 19. storočí. Čiastkový výskum v ŠVK BB sa sústreďuje na výskum súkromnej knižnice šľachtického rodu Radvanských. Rod, ktorého pomenovanie je odvodené od obce a neskôr zemepanského mestečka Radvaň (od roku 1966 mestská časť Banskej Bystrice), patrí medzi autochtónnu šľachtu historickej Zvolenskej stolice. Počiatky knižnice siahajú do začiatku 17. storočia, pričom v priebehu storočí sa jej fond rozrástol na zhruba 5 000 zväzkov. Medzi jej najhodnotnejšie tituly patrili tlače z 15. – 16. storočia, rukopisy a kalendáre zo 17. – 18. storočia. Najpočetnejšia časť zbierky sa dnes nachádza v Štátnom archíve v Banskej Bystrici.

Aj keď je to z iného súdka, čaká nás realizácia projektu spolufinancovaná Európskou úniou z Programu Slovensko. Týka sa národného projektu „Obnova národných kultúrnych pamiatok vo vlastníctve štátu", konkrétne projektu s názvom Penov dom. Jeho rekonštrukcia pomôže k modernému sprístupneniu bábkarskej expozície a expozície Ľudové hudobné nástroje. Tento dom patrí medzi významné architektonické pamiatky Banskej Bystrice. Pôvodne bol renesančný, vznikol koncom 16. storočia a na konci 19. storočia prešiel secesnou prestavbou. Nadobudnutím elegantného charakteru sa stal typickým pre obdobie prelomu storočí. Po rekonštrukcii by preto mal slúžiť návštevníkom na kultúrne účely ako už spomínaný priestor pre expozície. Prajeme si, aby projekt prispel k bohatšiemu a zmysluplnému tráveniu voľného času nielen Banskobystričanom, ale aj návštevníkom z celého Slovenska i zahraničia."

Plánujete podujatia na oslavu storočnice?

"Pri tomto krásnom výročí si pripomíname založenie knižnice celoročne. Pracujeme na monografii, ktorá zachytáva vývoj knižnice v jeho mnohovrstevnej podobe. Sleduje knižnicu nielen ako inštitúciu, ale ako komplexný priestor rôznorodých vzťahov, ktoré sa budujú medzi architektúrou a službami, medzi fondom a jeho spracovaním, medzi zamestnancami a návštevníkmi, medzi tradíciou a inováciou. V každej z týchto rovín sa píše samostatný príbeh, no až v ich vzájomnom prepojení vzniká pestrofarebný obraz knižnice ako dynamického kultúrneho a vzdelávacieho centra. Tešíme sa na túto publikáciu, ktorá sa pripravuje od minulého roka v minimalistickom štýle s umeleckými fotografiami a je výsledkom trpezlivej výskumnej práce. Zároveň je pri tejto príležitosti v príprave 25. ročník seminára knižnično-informačných expertov, známy v knihovníckom prostredí ako TLib, kde chceme spoločne prezentovať práve spomínanú monografiu. Okrem toho zo seminára do konca roka vydáme zborník pre odbornú verejnosť. Dvojdňový seminár, ktorý pripadne na posledný májový týždeň, bude príležitosťou na oslavu. Slávnostným koncertom v Štátnej opere v Banskej Bystrici oslávime storočné pôsobenie pre čitateľskú verejnosť a našich návštevníkov."

O čo má najväčší záujem verejnosť?

"Záujem je rôznorodý. Čitatelia majú, samozrejme, najväčší záujem o knihy a periodiká, predovšetkým odborného charakteru. Požičiavajú si ich najmä domov alebo využívajú zázemie študovní v oddelení starostlivosti o čitateľa, ktoré organizuje tiež hromadné exkurzie, alebo jazykových centier (Nemecká študovňa, Centrum slovanských štúdií, Americké centrum, Britské centrum, Centrum Window of Shanghai, Centrum hispánskej kultúry Vladimíra Olerínyho) v oddelení medzinárodnej spolupráce. Samozrejme, študenti majú záujem o spracovanie rešerší pre svoje bakalárske alebo diplomové práce. Bádatelia využívajú študovňu starých a vzácnych dokumentov, ale aj služby Literárneho a hudobného múzea, ktoré je súčasťou knižnice celých 25 rokov. Návštevníci múzea navštevujú múzejné expozície podľa záujmu, veku, ale aj času, ktorý majú na prehliadky. Záujem je o expozíciu Ľudové hudobné nástroje s tradičnými ľudovými nástrojmi, medzi ktorými nechýba fujara i ninera. Mnohé nástroje si návštevníci môžu aj vyskúšať a chytiť do rúk. Pretrváva záujem o expozíciu Múzeum – domov múz, ktorá mapuje regionálnych spisovateľov či skladateľov. Expozície sú lektorované a veľa lektorátov sa realizuje pri návštevách školských exkurzií. Detašovaná expozícia v Tajove, v rodnom dome Jozefa Gregora Tajovského, ponúka mnoho informácií a artefaktov o jeho živote a tvorbe, ako aj o Jozefovi Murgašovi, známom vynálezcovi, a nielen to. Knižnica s múzeom vytvárajú zázemie aj pre regionálnych spisovateľov, ktorí sa radi stretávajú na pôde knižnice a prezentujú svoju tvorbu. V priestoroch Galérie v podkroví sa pravidelne konajú vernisáže výtvarníkov celoslovenského či regionálneho významu, ako aj výstavy zahraničných umelcov. Aktuálne prezentujeme výstavu z mexického Monterrey, z jednej z najväčších mexických univerzít, ktorá je venovaná mexickému surrealizmu. V minulom roku sme realizovali dva prioritné projekty, ktoré podporilo Ministerstvo kultúry SR ako náš zriaďovateľ: Kultúra pre školy – Čitateľský klub, cesta do fantázie, ktorým sme pritiahli deti a mládež k aktívnemu čítaniu, a so zameraním na inklúziu seniorov sa zrealizoval projekt Komu sa nelení, tomu sa pamäť zdokonalí. Záujem mládeže o čítanie aj mimoriadny záujem z radov našich čitateľov seniorov o tréningy pamäti nás teší a zároveň inšpiruje, aby naše kolegyne v týchto projektoch pokračovali. A deti a ich rodičia, ale aj seniori milujú Bábkarský salón, čo je potešenie pre každého. Poznať dejiny tradičného bábkarstva a zároveň sa dotknúť cvičných bábok, uvidieť divadelné bábky ako rozprávkových hrdinov je skutočný a nezabudnuteľný zážitok pre každého návštevníka. Ponukou sú zaujímavé aj perkusie, ktorými návštevníci objavujú zvuky, harmónie a históriu tradičných etnických nástrojov rôznych kultúr. Je toho veľmi veľa, čo ponúkame verejnosti a verejnosť nám to odpláca bohatou návštevnosťou. Sme živý organizmus, ktorý má čo ponúkať celoročne. Preto sú u nás všetci čitatelia i návštevníci vítaní."

Zdroj foto: archív ŠVK BB