Keď James dostane tajomný list od svojej stratenej lásky Mary, niečo ho neodolateľne priťahuje späť do Silent Hill. Mesto, ktoré kedysi obaja poznali, sa však zmenilo. Prepadlo sa do temnoty. James sa tak pri pátraní po Mary musí postaviť nielen ikonickým monštrám, ale aj vlastným démonom, ktoré ho ženú až na pokraj šialenstva. Strach a smrť sú všadeprítomné. Predstava, že by stratil lásku svojho života, je však ešte desivejšia. Filmová adaptácia druhého dielu hernej série Silent Hill, ktorú magazín Time zaradil medzi sto najlepších videohier všetkých čias, prichádza do kín pod slovenským názvom Silent Hill: Nočné mory.

Akoby sa svet zastavil a existovali len oni dvaja. Nečakané stretnutie Jamesa (Jeremy Irvine) a Mary (Hannah Emily Anderson) zasiahne do ich životov ako blesk z jasného neba. Opojný sen však vystrieda bolestivé vytriezvenie a mladý umelec sa prebúdza v miestnom bare. Stratil vedomie. Keď navyše vyvolá výtržnosť, skončí vonku na smetisku, čo zďaleka nie je jediný problém, do ktorého sa dostal. Opakovane sa nedostavil ani na sedenia u svojej terapeutky a ani tentoraz nemá v úmysle na tom niečo meniť. Keď sa večer vráti späť do ateliéru, zničený stratou svojej milovanej aj nadmerným množstvom alkoholu, zo zúfalstva ho vytrhne rukou písaný odkaz, ktorý mu niekto podsunutý pod dvere. Mary ho úpenlivo prosí, aby sa vrátil na miesto, ktoré kedysi nazývali domovom – do Silent Hill. Niečo sa stalo a ona ho potrebuje. James okamžite sadá do auta a vyráža na cestu. Tunel, ktorým sa kedysi do mesta jazdilo, je však opustený a uzavretý. Pokračuje preto pešo – po lesnom chodníku a ďalej cez mestský cintorín. Z neba padá popol a zvrátený milostný príbeh pripomínajúci nočnú moru sa práve začína…

Réžie filmu, ktorý vznikal v Belehrade, v Dinárskych horách na západe Srbska, v mníchovských štúdiách a pri neďalekom vysokohorskom jazere Walchensee, sa opäť ujal Christophe Gans. Ten režíroval aj prvý film série Silent Hill (2006), ktorý už počas prvého víkendu po premiére ovládol rebríček návštevnosti amerických kín. Napriek technologickému pokroku, ktorý oba filmy delí, Gans ani v snímke Silent Hill: Nočné mory netvorí monštrá výlučne pomocou špeciálnych efektov, ale necháva ich stvárňovať akrobatmi a tanečníkmi v špeciálne upravených kostýmoch.

„Horory, aké majú ľudia radi dnes, sú iné než tie, ktoré sme sledovali v roku 2006. Sú oveľa znepokojujúcejšie, viac psychologické, pracujú s rôznymi úrovňami vnímania, čo je pre nás všetkých veľmi vzrušujúce… Na filme sme tvrdo pracovali a dúfam, že diváci budú rovnako nadšení ako my,“ hovorí režisér v čase, keď sa jeho nový film chystá do kín. „Je to po prvý raz, keď sa jedno dielo – tá istá hra – spracúva prostredníctvom dvoch rôznych médií,“ približuje filmový producent Victor Hadida úzku spoluprácu s tvorcami kultovej hry, predovšetkým s hudobníkom a producentom Akirom Yamaokom, ktorý je považovaný za kmotra celej franšízy.