Výstava Toto vidím cez zadné okno pri západe slnka predstavuje výber z tvorby OMARY Mary Oláh (1945-2020), umelkyne známej najmä expresívnymi maľbami s výraznými textovými prvkami a kombinovaním rôznych médií. OMARA začala tvoriť vo veku 43 rokov, po smrti svojej matky a v súvislosti s vlastnými zdravotnými problémami. Hoci nemala formálne umelecké vzdelanie, vytvorila autentické a mimoriadne originálne diela, ktoré sú silným svedectvom o živote, identite a sociálnych vzťahoch z perspektívy rómskej ženy žijúcej v druhej polovici 20. storočia. Dnes patrí medzi najrenomovanejšie a najvystavovanejšie rómske umelkyne na medzinárodnej umeleckej scéne a jej diela sú zastúpené vo významných svetových inštitúciách.

Výstavná dramaturgia sprevádza návštevníctvo cez rôzne vrstvy jej tvorby a života. Maľby a krátky film od maďarského režisér Abela Santa z roku 2024 sprítomňujú jej biografiu, vrátane televíznych vystúpení, počas ktorých veštila v televízii. Tento aspekt inšpiroval architektonickú koncepciu a zodpovedá kurátorskej interpretácii, ktorá pracuje na úrovni metatextov, vedome sa vyhýba striktne kunsthistorickým výkladom jednotlivých diel a namiesto toho ponúka experimentálne spektrum významov.

Pre OMARU bolo prelomové, keď sa presťahovala do dedinky Szarvasgede, kde si postavila vlastný drevený dom s bazénom, ktorý si upravila presne podľa svojich predstáv. Pomenovala ho „Luxusná chatrč“. Ako príslušníčka etnickej menšiny čelila predsudkom a nepriateľstvu, ktoré však vďaka mimoriadnej energii a zmyslu pre humor prekonala. Vedela presne, čo chce a čo nechce, a jej spontánnosť mala magnetickú príťažlivosť. Často vo svojich výstavách doslova bývala a návštevníkov sprevádzala expozíciami aj o štvrtej hodine ráno. Jej tvorba ponúka hlboký pohľad do jej kultúry, filozofie a nezabudnuteľného štýlu a zároveň odhaľuje jej aktivizmus vrátane návštev väzníc.

Ďalší zlom nastal v roku 1988, keď namaľovala svoje prvé dielo, portrét Sophie Loren. Namaľovala ho podľa výstrižkov z časopisov, ktoré zbierala jej dcéra a počas toho, ako čakala, kým sa vráti s peniazmi pre lekára, aby jej pomohol zmierniť silné bolesti hlavy.

Už v roku 1983 prišla o zrak v jednom oku. Táto skúsenosť neskôr formovala jej sebadefinovanie ako „jednookej Cigánky OMARY“, umelkyne, ktorá si podmanila svet svojou víziou slobodného života. Jej umelecká kariéra sa naplno rozvinula od roku 1988. Nasledovalo založenie Galérie Mara, prvej rómskej galérie v Maďarsku, v roku 1993, a postupné medzinárodné uznanie od roku 2004. Jej diela boli vystavené na Documente pätnásť v Kasseli, Berlínskom bienále 2025, v Ludwig Múzeu v Budapešti, v Rómskom pavilóne na Bienále v Benátkach a v Kunsthalle Wien.

Hlavná časť výstavy sa sústreďuje na OMARINE maľby a ponúka prehľad od jej najranejších experimentov až po posledné práce. Jej prvé kresby a obrazy vznikali ako reakcia na fyzickú bolesť, neskôr sa rozšírili o autoportréty, zobrazenia jej dcéry, motívy domu, ktorý si postavila, reflexie práv žien, rómskej emancipácie a univerzálnych ľudských práv.

Osobitná pozornosť je venovaná jej takzvanému „Modrému obdobiu“ v rokoch 1997 až 2015, pre ktoré sú charakteristické už aj diela s textovými komentármi. Popri nich sú predstavené aj jej výrazné „červené“ obrazy. Dôležitou kapitolou sú aj miniatúry, diela z rokov 2010 až 2020 vytvorené na netradičných podkladoch, ako sú škatuľky od cigariet či drevené kliny používané na vypínanie obrazov. Kým mnohé jej maľby zaznamenávajú míľniky materstva a spoločenského zápasu, iné série, ako napríklad Tancujúce stromy, skúmajú krajinu, kvety a stromy. Názov výstavy je prevzatý z textu na jednom z týchto diel a metaforicky odkazuje na jej očnú operáciu ale aj na vešteckú prax a interpretácie.

Súčasťou výstavy sú aj OMARINE špeciálne tarotové karty vychádzajúce z jej malieb. Neskôr boli tlačené ako príloha ženských časopisov. Karty zobrazujú motívy z každodenného života a sprevádzajú ich vysvetľujúce texty o ich symbolike. Zahrnuté sú aj pôvodné nahrávky OMARINÝCH televíznych vystúpení, počas ktorých predpovedala budúcnosť volajúcim.

Návštevníci vstupujú do vizuálne pohlcujúceho sveta nasýteného farbami a hlbokými výpoveďami o živote, doplneného hudbou, ktorú OMARA milovala, napríklad piesňami Karla Gotta a Engelberta Humperdincka.

Spolupráca a výpožičky diel: Romano Kher Roma Cultural Center v Budapešti; Everybody Needs Art; Longtermhandstand; BS Collection; Cone Collection; Olivér Hont Collection, Atény; Terka Horváth Collection, Amsterdam; Réka Lőrincz; Abel Santa

Zdroj foto: Východoslovenská galéria