Odkazy majstrov: Patril medzi najtajomnejšie a najuctievanejšie osobnosti klavírneho sveta. Rumunský klavirista Radu Lupu (1945 – 2022) by dnes slávil narodeniny. Jeho interpretačné umenie je neodmysliteľnou súčasťou dejín klavírnej interpretácie. Lupu bol zjav, ktorý sa vymykal bežným kategóriám: introvert, filozof hudby, hudobník hľadajúci absolútnu pravdu v tóne, nie v efektnosti.

Radu Lupu sa narodil v Galați v Rumunsku a na klavíri začal hrať už ako päťročný. Prvé zásadné kroky spravil na Hudobnom konzervatóriu v Bukurešti, kde ho pedagogicky viedla Florica Muzicescu, legendárna profesorka, ktorá formovala aj Dinu Lipattiho. Lupu neskôr študoval u Heinricha Neuhausa a jeho syna Stanislava Neuhausa na Moskovskom konzervatóriu. Išlo o školu, ktorá zdôrazňovala vnútornú logiku hudby, zvukovú kultúru a fenomenálnu prácu s tónom. Tieto základy sa v Lupuho hre uchovali po celý život.

Kariéra klaviristu začala stúpať v 60. rokoch. Vyhral tri z najprestížnejších klavírnych súťaží sveta: Van Cliburn Competition (1966), Enescu Competition (1967) a Leeds International Piano Competition (1969). Tieto triumfy ho okamžite zaradili medzi najväčšie nádeje svojej generácie. Od 70. rokov už koncertoval s najvýznamnejšími orchestrami a dirigentmi a stal sa stálicou svetových pódií. Jeho povaha bola tichá a nenápadná, no zaujal najmä špecifickým zvukom a jedinečným interpretačným štýlom. Radu bol považovaný za básnika klavíra. Nebol virtuózom v klasickom zmysle, nezaujímali ho rýchle tempá, ani technická exhibícia. Jeho výnimočnosť spočívala v osobitej farbe tónu, mäkkosti a kontemplácii. Bol nesmierne citlivý na dynamiku, často pracoval v extrémne jemných, až šeptaných odstupňovaniach dynamiky, jeho frázovanie pôsobilo ako prirodzená ľudská reč. Bol pozoruhodný intimitou prejavu, jeho interpretácia pôsobila priam mystickým dojmom, bez snahy ohromiť. Mnohí o jeho koncertoch hovoria, že mali často až meditatívny charakter.

V repertoári vynikal dielami Schuberta, Brahmsa, Beethovena či Schumanna. Počas celej kariéry sa sústreďoval najmä na skladateľov, ktorí mu umožňovali vyjadriť hĺbku a lyriku. Franz Schubert a jeho jeho sonáty, Impromptu a Moments musicaux patria medzi najikonickejšie interpretácie. Čo sa týka diel Johannesa Brahmsa, vyberal si najmä neskoré klavírne opusy skladateľa charakteristické introspektívnosťou. Schumannove skladby, ktoré sú plné fantázie a poézie, dokázal naplniť jemnosťou a bohatým vnútorným svetom.

V orchestri či komornej hudbe sa objavoval menej, no často spolupracoval s legendami ako Szymon Goldberg (huslista a dirigent poľského pôvodu) a skrz komorné projekty sa preslávil aj ako interpret Debussyho a Mozarta.

Radu Lupu nemal rád publicitu, bol tichým fenoménom, ktorý neposkytoval rozhovory, vyhýbal sa médiám, nerád nahrával v štúdiu. O to väčšiu hodnotu má jeho nie veľmi rozsiahla diskografia, ktorá sa považuje za referenčnú. Publikum na celom svete si ho vážilo pre jeho autenticitu. Nezaoberal sa kariérnou stratégiou, ale len hudbou.

Radu Lupu zomrel v roku 2022, no jeho interpretácie zostávajú živé. Jeho pokojná, poetická hra pripomína, že sila hudby spočíva v úprimnosti a hĺbke prežitia. Pri príležitosti jeho nedožitých narodenín, 30. novembra, si pripomíname umelca, ktorý sa nepotreboval prejavovať nahlas. Stačilo, keď sa dotkol klavíra a hudba zaňho všetko vypovedala.

Spracovala redakcia mojakultura.sk

Titulná foto: Wikipedia