eCultureBase logo
menu
SOLAMENTE NATURALI a diela Henryho Purcella

SOLAMENTE NATURALI a diela Henryho Purcella

15. novembra 2025

Večery so súbormi starej hudby patria posledné roky medzi stále obľúbenejšie. V novembri zaznie úvodný koncert tohto cyklu aktuálnej koncertnej sezóny. Umelecký vedúci Miloš Valent so súborom starej hudby Solamente naturali v zložení Miloš Valent, umelecký vedúci, husle, Ján Kružliak husle, Peter Vrbinčík viola, Pavol Mucha violončelo, Jakub Mitrík teorba, baroková gitara pozývajú na koncert s názvom Orpheus Britannicus – hudobnú ochutnávku z piesňovej a divadelnej tvorby Henryho Purcella.

Žartovné, veselé, koketné i vážne hudobné diela britského velikána zaznejú pri príležitosti 330. výročia jeho úmrtia. Náladovo rozmanitého vokálneho partu sa zhostí tenorista Matúš Šimko. Koncert sa uskutoční v utorok 18. novembra 2025 o 19.00.

„Hudba v Anglicku pomerne dlho odolávala vonkajším vplyvom. Zatiaľ čo v priebehu 17. storočia Európe kraľovali talianski skladatelia a hudobníci, anglický hudobný svet sa držal svojich tradičných foriem a štýlov. Na ostrovy síce prenikla aj talianska monódia, nenastalo však jej pevnejšie etablovanie. Až v začiatkoch 18. storočia sa začínajú v Anglicku výraznejšie presadzovať prvky talianskej hudby, a to najmä na poli opernom. Tomuto obdobiu predchádzalo pomerne búrlivé spoločensko-politické dianie 2. polovice 17. storočia charakterizované anglickou občianskou vojnou, zvrhnutím monarchie s následným nastolením vlády lorda – protektora, Olivera Cromwella. Práve v tomto období žil a pôsobil jeden z najvýznamnejších anglických skladateľov Henry Purcell. Svojím mimoriadnym talentom, ale aj pomerne krátkym životom si vyslúžil prezývku „barokový Mozart“. Purcellova hudba je na jednej strane charakterizovaná príklonom k anglickej tradícií, na strane druhej využívaním prvkov francúzskej hudby, ako aj moderných vplyvov hudby talianskej. To sa pretavilo do skladateľovej špecifickej, osobitej harmónie. Melodika Purcellovej hudby je jednoduchšia, spevná, označovaná ako melodika piesňového typu, tzv. „song“. Tá sa prejavila aj v autorovej svetskej hudbe, ako napríklad v piesňach so sprievodom continua, či v hudbe k divadelným hrám“, píše v texte ku koncertu hudobný teoretik Andrej Prachár.

Zdroj: TS Martina Tolstova, tlačová tajomníčka Slovenskej filharmónie