V kinách práve môžete vidieť Cestu života, filmovú adaptáciu britského knižného bestselleru The Salt Path – memoárov od spisovateľky Raynor Winn, ktorá je hlavnou hrdinkou príbehu spolu so svojím manželom Mothom. Kniha aj film majú byť skutočným príbehom o nezlomnej láske a odhodlaní neúnavne kráčať po dne a veriť, že sa život napraví. No divák ani nemusí byť oboznámený s nedávnymi zisteniami denníka The Observer o skutočnom živote manželského páru, aby cítil, že Cesta života je tak nejak plánovane kľukatá a podozrivo osudová. Krása manželskej lásky na nej však stále vyniká.

Synopsa filmu Cesta života: Raynor a Moth prišli o dom a všetky peniaze, kvôli nevydareným investíciám. Mothovo zdravie sa navyše zhoršuje. Lekári mu diagnostikovali zriedkavé neurodegeneratívne ochorenie s veľmi zlou prognózou. Zatiaľ čo ich deti žijú a študujú na univerzitách v zahraničí, manželia v strednom veku sa rozhodnú na čas utiecť pred problémami do divočiny, aby na dlhej ceste našli riešenie svojej situácie. Vydajú sa tak na pešiu cestu pozdĺž juhozápadného pobrežia Anglicka.

Ústrednú dvojicu stvárnili Gillian Anderson a Jason Isaacs, ktorým to na plátne spolu náramne pristane. Spočiatku nie je jasné, kto z nich je zodpovedný za dramatické finančné problémy rodiny, a to aj vďaka tomu, že sa postavy vyhýbajú hádkam a obviňujúcim dialógom. Jednoducho sú v tom spolu a nehodlajú sa jeden druhého vzdať.

Filmári jednoducho vytvorili dielo s cieľom inšpirovať. Predlohu som nečítal, a preto môžem len predpokladať jej podobný motivačný charakter, v rámci ktorého vrúcny vzťah medzi manželmi veľmi dobre funguje. Raynor a Moth sa nevydali na pešiu cestu krajinou, aby si vyčítali krivdy, ale aby utužili to najdôležitejšie, čo majú – oporu jeden v druhom. Snímka neobsahuje bolestivé konfliktné scény, ktoré by manželov rozdeľovali. Cesta má pre nich zjednocujúci význam.

Ak ste sa už niekedy vydali na low-costový výlet s blízkou osobou, určite mi dáte za pravdu, že večerať lacné cestoviny a mať možnosť prespať večer v stane s milovanou polovičkou, je neoceniteľné šťastie. Práve takéto cestovanie vám môže pripomenúť skutočné hodnoty a poklady v živote. Na tom z veľkej časti stavajú aj tvorcovia filmu, resp. autorka knihy. Veľmi dobre som sa vedel stotožniť s aktuálnym prežívaním postáv na cestách, hoci ma doma nikdy nečakal tak hraničný problém ako Raynor a Motha. Ich rozhodnutie utiecť do divočiny a aspoň na moment sa vyhnúť tvrdej realite vo mne vyvolávalo empatiu a tešil som sa na to, aké poznanie dvojici táto cesta prinesie. No netrvalo to dlho. Na rozdiel od filmových tvorcov a miliónov čitateľov, som manželom Winnovým napokon na lep neskočil. Niečo mi na ich príbehu nesedelo. O zisteniach portálu The Observer som sa dočítal až neskôr.

Spočiatku som sa cítil zle za to, že sa na ich srdcervúci príbeh dívam podozrievavým pohľadom. A možno by mali byť čitatelia martýrskych autobiografií tiež obozretnejší. Existuje totiž hneď niekoľko obľúbených kníh podľa “skutočných udalostí” zo života autora, ktoré sa ukázali byť totálne vymyslené, alebo z veľkej časti vyfabulované, hoci sa vydávali za memoáre. Ako príklad môžu poslúžiť tituly A Million Little Pieces od Jamesa Freya či Love and Consequences od Margaret B. Jones. Manželia Winnovci dnes čelia podobným podozreniam, že ich knižný príbeh nie je celkom pravdivý a že nebol tak nevinný, ako sa zdá. Do finančných problémov sa údajne dostali kvôli podvodom či dokonca krádežiam a nie kvôli zlým investičným rozhodnutiam. The Observer prišiel s viacerými nemilými zisteniami, ktoré tomuto krásnemu ľudskému príbehu berú jeho lesk. Viac sa o tom dočítate všade na internete.

Iste, podozrenia sú iba podozrenia, kým sa nič nepotvrdí. Avšak samotný film, jeho zápletka a zvraty neustále naznačujú zámerné zjednodušovanie reality a prikrášľovanie osudu hrdinov. Nechcem tvrdiť, že je príbeh Raynor a Motha kompletne vymyslený, no dramaturgický zmysel skúseného diváka vo mne bol pri sledovaní neustále vyrušovaný podivnými či lacno vyzerajúcimi motívmi, aké vytekajú iba z pera menej serióznej autorky. Nie je to ten typ príbehových zvratov, ktoré sú tak šokujúce až im musíte veriť, lebo nik iný, ako život sám by ich nenapísal. Naopak, v príbehu Raynor a Motha nájdete súbor zázračných a veľmi priamočiaro podaných skutočností, úderných motívov, ktoré z vás razom urobia skeptika. To, čo sa im deje, je miestami až príliš nespravodlivé a oni to znášajú prekvapivo hrdinsky. Podozrenia šíriace sa internetom potom len potvrdia tušenie, že autorka nepíše celú pravdu.

Ktovie, možno sa v budúcnosti ukáže, že novinári manželom krivdili, a aj ja si raz budem musieť priznať, že som bol voči nim bol neférový iba preto, že ich minulosť filmári podali ako priehľadný motivačný životný príbeh, kde sa ťažká degeneratívna choroba prejavuje iba sústavným pokrivkávaním inak dobre stavaného a silného šesťdesiatnika a kde sa náhle sociálne problémy usporiadanej rodiny v rozvinutej európskej krajine dajú vysvetliť jedným zlým, bližšie nešpecifikovaným obchodným rozhodnutím. Nezabudnime na fakt, že člen tejto rodiny má vážne zdravotné problémy, voči ktorým sú úrady nápadne nevšímavé.

Mnoho situácií vo filme Cesta života pôsobí tézovito a významy sú príliš zreteľné. Autorka na všetko podáva jedno jediné vysvetlenie. Práve preto sa jej príbehu ťažko verí.

Raynor a Moth majú krásny vzťah, ktorý v minulosti nepochybne vydržal veľké otrasy. Ich láska vo filme skutočne dáva zmysel a je vierohodná, pretože vidíme, že sú odhodlaní držať spolu, nech je za ich problémami čokoľvek. Rozhodli sa príbeh tejto lásky ukázať svetu aj prostredníctvom dobrodružného filmu. Z jeho jadra však presakuje niečo, čo spochybňuje pravdivosť “skutočného príbehu”.

Zdroj foto: Filmtopia