Keď som začala hrať na organe, nielenže som našla svoj nástroj, ale zlepšilo sa aj moje zdravie!“ Kórejská organistka Lee Hyelin vystúpi na dvoch koncertoch v rámci festivalu MOFIS. Hyelin Lee sa narodila v Soule v Južnej Kórei. Bakalársky titul z hry na organe získala na Ewha Womans University...

„Keď som začala hrať na organe, nielenže som našla svoj nástroj, ale zlepšilo sa aj moje zdravie!“ Kórejská organistka Lee Hyelin vystúpi na dvoch koncertoch v rámci festivalu MOFIS.

Hyelin Lee sa narodila v Soule v Južnej Kórei. Bakalársky titul z hry na organe získala na Ewha Womans University. V štúdiu pokračovala na Staatliche Hochschule für Musik und Darstellende Kunst Stuttgart, kde absolvovala magisterské štúdium u prof. Helmuta Deutscha a štúdium didaktiky u prof. Jörg-Hannesa Hahna. Koncertovala vo viacerých krajinách Európy, ale aj doma v Kórei. Získala viacero ocenení, vrátane 2. ceny na súťaži Hermann-Schroeder-Preis v Trieri a 3. ceny na Daniel-Herz-Wettbewerb v Brixene. Vyšlo jej niekoľko nahrávok (vydavateľstvá Hänssler Classic a Coviello Classics). Vyučovala hru na na HMDK Stuttgart. Od roku 2020 je organistkou v Evanjelickom zbore v Stuttgart-Untertürkheim a od mája 2025 pôsobí ako pomocná organistka v Ulmer Münster. V rámci tohtoročného festivalu sa predstaví v dvoch koncertoch - 25. 09. 2025 o 19.00 v Seminárnom kostole v Košiciach a 27. 09. 2025 o 18.00 v Kostole sv. Jána Krstiteľa v Rimavskej Sobote.

Pochádzate z Južnej Kórey. Tu na Slovensku má skoro každá dedina organ (častokrát rôznej kvality). Ako je to vo vašej vlasti?

V Kórei je situácia dosť odlišná. Iba niekoľko veľkých kostolov alebo univerzít má píšťalové organy, väčšina menších kostolov nie. Ak sa organ nachádza, spravidla ide o elektronický nástroj. V posledných rokoch však počet píšťalových organov pomaly rastie.

Čo Vás viedlo k tomu, aby ste začali študovať organ? Je u vás dostupné vyučovanie organa už v primárnom stupni hudobného vzdelávania? Alebo až na strednej škole, prípadne vysokej škole?

K organu som sa osobne dostala pomerne neskoro – mala som 17 rokov, keď som sa s ním prvýkrát stretla. Ako dieťa som bývala často chorá a keď som nemohla nič robiť, vždy som sedela pri klavíri. Jedného dňa ma kamarátka mojej mamy zoznámila s organom. Myslela si, že je to pre mňa správny nástroj, pretože videla moju kresťanskú vieru, lásku k hudbe a blízkosť ku klavíru. Keď som začala hrať na organe, nielenže som našla svoj nástroj, ale zlepšilo sa aj moje zdravie.

V Kórei začína mnoho študentov hrať na organe na strednej škole, často v rámci prípravy na prijímacie skúšky na univerzitu. Skutočné možnosti venovať sa štúdiu hlbšie však prichádzajú väčšinou až na univerzitnej úrovni.

Bakalárske štúdium ste absolvovali doma a potom ste odišli do Európy (Stuttgart). Čo vás k tomu viedlo?

Počas bakalárskeho štúdia v Kórei som sa zúčastnila organového zájazdu do Európy a navštívila som nástroje v Holandsku a Nemecku. Bola som hlboko fascinovaná ich zvukom, architektúrou i kultúrou, ktorá sa okolo organu vytvára. Keď som sa vrátila do Kórey, začala som sa okamžite pripravovať na štúdium v Nemecku.

Získali ste vzdelanie v Kórei, ale aj v Európe. V čom je vyučovanie organa (prípadne hudobné školstvo) odlišné v Kórei a v Európe?

Na kórejských univerzitách musia študenti každý semester pripraviť presne stanovený počet skladieb a zahrať ich dokonale vrátane vlastných registrácií. Tento prístup poskytuje pevnú základňu, ale niekedy sa samotná skúška stáva hlavným cieľom. V Nemecku majú študenti voľnosť rozhodnúť sa, koľko skladieb budú študovať a akým smerom sa chcú rozvíjať. Táto sloboda im umožňuje obohacovať repertoár a prispôsobiť učenie vlastným cieľom. Celkovo v Kórei zohráva veľkú úlohu osobná vášeň, keďže prístup a inštitucionálna podpora sú obmedzené, zatiaľ čo v Nemecku je organ prirodzenou súčasťou kultúry a vzdelania, takže skúsenosti prichádzajú oveľa skôr a prirodzenejšie.

Ktoré obdobie alebo skladatelia sú vám najbližší a prečo?

Mám rada hudbu všetkých období, ale zvlášť blízki sú mi Bach a Franck, pretože ich hudba mi umožňuje modliť sa a rozjímať prostredníctvom hry. Milujem aj francúzsku romantiku, ktorá podnecuje predstavivosť a vytvára v mysli živé obrazy. V poslednom čase si rada zahrám aj súčasnú hudbu, pretože mi umožňuje komunikovať priamo so skladateľom a viesť s ním dialóg prostredníctvom hudby.

Na koncerte v Seminárnom kostole v Košiciach ste zaradili aj skladbu slovenského organistu Michala Lasaba. Ako ste sa dostali k tomuto autorovi?

S dielom Michala Lasaba Cantilene som sa stretla počas štúdia v Stuttgarte, kde sme spolu študovali. Ešte v procese komponovania som si túto skladbu zbežne zahrala z listu. Od prvých taktov som cítila vieru, srdce a dušu, ktoré vložil do svojej hudby, a bola som očarená. Zahrať jeho dielo na Slovensku pre mňa má výnimočný význam.

Je toto Vaša prvá cesta na Slovensko, alebo ste tu už koncertovali? V čom je podľa Vás odlišný hudobný život u nás (koncerty, liturgia) a vo vašej krajine?  Mohli by ste sa uplatniť aj v Kórei s vašim vzdelaním?

Na Slovensko som prišla prvýkrát minulé leto a koncertovala som v Banskej Bystrici a Nových Zámkoch. Hoci som nezažila veľa koncertov či liturgií, hlboko ma oslovil ich prístup k hudbe, vychádzajúci z viery. V Kórei je cirkevná hudba živá, ale kultúra píšťalového organu je obmedzená – mnohé kostoly používajú iné nástroje. Organy sa však postupne stavajú vo väčších sálach, čím sa zlepšuje prístup. Verím, že moje skúsenosti zo zahraničia a vystúpenia môžu byť využiteľné a užitočné aj v Kórei.

Pôsobíte nielen ako koncertná organistka, ale aj sprevádzate bohoslužby, aký je podľa Vás rozdiel v týchto dvoch činnostiach?

Myslím si, že organ nie je nástrojom na predvádzanie interpreta, ale na oslavu Boha. Je prostriedkom, ktorý má priviesť poslucháča bližšie k Bohu. Ak by som sa v recitáli snažila predvádzať svoje schopnosti, výsledok by nebol krásny. Vnímam to tak, že len „požičiavam“ svoje telo hudbe – skoro ako povolanie v kresťanskom zmysle. Preto necítim veľký rozdiel medzi oboma rolami.

Počas nášho festivalu hráte dva koncerty, v Košiciach - Seminárnom kostole a v Rimavskej Sobote. V čom sú tieto koncerty odlišné? V čom sú zaujímavé?

V oboch organoch som cítila podobné dispozície, ale chcela som pripraviť odlišné programy. V Košiciach má organ 16-stopový register v manuáli a dlhá chrámová architektúra vytvára väčšiu rezonanciu, preto som zvolila monumentálnejšie skladby, kde akustika hrá dôležitú úlohu. V Rimavskej Sobote má organ viac sólových farieb a menšiu rezonanciu, preto som vybrala skladby, ktoré tieto farby zvýraznia – napríklad chorálové prelúdiá a fúgy, kde je jasne počuť jednotlivé hlasy.

Asi žiaden repertoár dobrého organistu sa nezaobíde bez J. S. Bacha. Čo vás v jeho hudbe oslovuje?

Hrala som už veľa Bachových diel – od chorálových prelúdií cez toccaty, fantázie, prelúdiá a fugy až po triové sonáty. Vždy ma dojíma štrukturálna dokonalosť a krása jeho hudby, ktorá pôsobí velebným dojmom. Zároveň, keď sa človek ponorí do duchovného významu a emócií každej skladby, cítim hlbokú úctu a obdiv.

Okrem známych organových diel hráte aj Hindemithove „Zwei Stücke für Orgel“. Čím vás tieto skladby oslovili?

Rada predstavujem publiku menej známe diela. Hindemith mi spočiatku nebol veľmi známy, takže som si ho sama študovala. Jeho organové sonáty sú známe, ale Zwei Stücke sú menej hrané. Zaujímavé je, že ich skomponoval počas vojny bez prístupu ku klavíru alebo organu. Spočiatku môžu znieť neznámo, ale keď ich hrám, objavujem jeho farby a veľmi si to užívam. Publikum v nich môže začuť prvky pripomínajúce Bacha, Debussyho, Regera či Karg-Elerta, no zároveň jasne vystupuje Hindemithova vlastná osobnosť.

Zhováral sa Marek Jamrich

Foto: Hyelin Lee