Horehronské múzeum v Brezne oslavuje 65. výročie svojho založenia. Za ten čas sa vyprofilovalo na  regionálnu kultúrnu inštitúciu zaoberajúcou sa kultúrou a dejinami Horného Pohronia.

Mesto Brezno je známe baníctvom a bohatou literárnou históriou. Narodil sa tu Karol Kuzmány, pôsobili tu: Ján Simonides, Samo Chalupka, Ján Chalupka, Pavol Dobšinský, Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, Martin Rázus a iní. V muzeálnych zbierkach možno nájsť ich tvorbu a osudy spojené s týmto regiónom. 

„Zameranie múzea prechádzalo od svojho vzniku v roku 1960 rôznymi vývojovými etapami – prvotnú špecializáciu vymedzoval navrhovaný názov Horehronské literárno-umelecké a národopisné múzeum. Podľa organizačného poriadku z roku 1963 sa múzeum stalo vlastivedným múzeom so zbernou oblasťou Horehronskej kotliny od Lučatínu až po Telgárt. Uvažovalo sa aj o mestskom charaktere múzea s orientáciou na históriu Brezna. Pôvodný zámer zakladateľov, dokumentovať predovšetkým činnosť pôsobiacich literárnych osobností v meste, zmenilo Povereníctvo kultúry po roku 1963 určením špecializácie na národopis. Od roku 1975 sa akvizičný plán múzea zameral na zber základného etnografického materiálu z každej obce zbernej oblasti regiónu Horného Pohronia, dokumentujúceho spôsob života v danej lokalite; ako aj na novodobé dejiny regiónu,“ povedal pracovník múzea a kurátor výstavy Ľubomír Bagačka. 

Múzeum sídli vedľa kostola Panny Márie Nanebovzatej uprostred Námestia generála Milana Rastislava Štefánika v historickej budove niekdajšej mestskej radnice (dvojpodlažná bloková barokovo-klasicistická stavba z roku 1779). V minulosti sa tu konali zasadnutia mestskej správy. V súčasnosti spravuje päť expozícií: najnovšiu umiestnenú v Mestskej veži, stále expozície: Literárne Brezno, historickú expozíciu Brezno v premenách času, technickú pamiatku Ľudová mangľovňa a etnografickú expozíciu Život a kultúra ľudu na Horehroní. Zbierkový fond múzea pozostáva z vyše 32 000 zbierkových predmetov. Jeho súčasťou sú trojrozmerné predmety národopisnej a historickej povahy, výtvarné diela, písomnosti a fotografie.

V etnografickej expozícii, ktorá je najbohatšia, nájdeme zbierkové predmety dokladujúce neľahký život obyvateľov Horehronia v minulosti – ľudový odev, pastierstvo, poľnohospodárstvo, ľudovú architektúru, tradičnú výrobu textilu, drevorubačstvo, spracovanie koží a výrobu z dreva. Od roku 2007 sa tu vďaka finančnej podpore MK SR nachádzajú aj témy venované vybraným remeslám z Brezna – farbiarstvu, krajčírstvu, debnárstvu, kožušníctvu, tkáčstvu, výrobe likérov a sódovej vody či produkcii smaltovne a zlievarne z okolitých železiarskych závodoch.

Svoje 65. výročie si Horehronské múzeum pripomína aktuálnou výstavou Klenotnica múzea. „Sprístupnené sú výtvarné diela známych predstaviteľov slovenskej moderny (Martin Benka, Mária Medvecká, Miloš Alexander Bazovský, Zoltán Palugyay i Janko Alexy), ale i domácich autorov, ktoré majú svoje trvalé miesto vo fonde výtvarného umenia. Návštevník má možnosť pokochať sa olejmi, kresbami, rytinami či plastikami rozličných žánrov, tém, výtvarných techník í období. Súčasťou výstavy bude sprievodný program: výchovné podujatia a tvorivé dielne pre školy,“ informoval kurátor výstavy Ľubomír Bagačka. Výstava potrvá do 2. novembra. Nenechajte si ujsť výstavu zlatého fondu výtvarných zbierok múzea.

Spracovala: Veronika Schwarzová

Fotografie: archív múzea