Veľkolepý akčný triler Jedna bitka za druhou od Paula Thomasa Andersona jednoznačne patril medzi najočakávanejšie filmy roka 2025. Po premiére 25. septembra sa aj na Slovensku teší nadšeným reakciám a už teraz sa o ňom hovorí ako o filme roka. Andresonovi sa podarilo na veľké plátno vrátiť Leonar...

Veľkolepý akčný triler Jedna bitka za druhou od Paula Thomasa Andersona jednoznačne patril medzi najočakávanejšie filmy roka 2025. Po premiére 25. septembra sa aj na Slovensku teší nadšeným reakciám a už teraz sa o ňom hovorí ako o filme roka.

Andresonovi sa podarilo na veľké plátno vrátiť Leonarda DiCapria, ktorý si svoje roly posledné roky vyberá veľmi starostlivo, a preto ho v kinách vidieť už zriedkavejšie, než pred takými pätnástimi rokmi. Herec je určite veľkým lákadlom – o čom svedčí aj veľký detail jeho tváre na plagáte nové filmu – no určite nestelesňuje jedinú kvalitu snímky. 

Ako už možno viete, nezvyknem sa hnevať na “príliš dlhé” filmy. Zväčša nemám dosť odvahy hovoriť, kde mali tvorcovia ubrať či niečo zo svojho diela vystrihnúť. Dokonca ani vtedy, keď sa v kine nudím. Integritu diela nespochybňujem preto, lebo každá jeho časť nesie určitý význam či funkciu a ako divák, ktorý si film pozrie raz či dvakrát ešte nedokážem odhadnúť, čo by to s dielom urobilo nebyť tej či onej scény. Občas však cítim presný opak a to sa nebojím priznať.

V prípade Andersonovej novinky si trúfam vyjadriť márnu túžbu vidieť viac. 161 minút mi jednoducho nestačilo. Pokojne by som sa na Jednu bitku za druhou vládal dívať aj rovné tri hodiny, keby to bolo možné.

Silnou stránkou filmu sú herecké výkony Seana Penna a Leonarda DiCapria. Zatiaľ čo Penna v úlohe Stevena J. Lockjawa som sa stihol do sýtosti nabažiť, rovnakou mierou kuriózna postava Boba Fergusona (DiCaprio) sa z plátna tu a tam vytratila aj na desiatky minút, až mi začala chýbať. Určite išlo o zámer, režisér Anderson svoj film nestavia na prostej prehliadke celebrít. Herci sú plne podriadení potrebám filmu a je úplne jedno, že ide o najväčšie filmové hviezdy. 

Napriek tomu sa mi málilo a mimoriadne dobre napísané charaktery, ktoré dokážu neustále prekvapovať a baviť svojim umom aj nešikovnosťou, by som s radosťou sledoval aj o čosi dlhšie. 

Okrem toho snímka vyniká aj samotnou akciou. Tuctové hollywoodske veľkofilmy s rýchlym tempom občas až nudia repetitívnou akciou či pestrofarebnými efektami. To sa Andersonovi jednoducho nemôže stať, pretože jeho akcia je nápaditá a využíva praktické afekty ako aj zaujímavé a najmä skutočné lokácie, ktoré netreba dokresľovať v postprodukcii a dúfať, že sa nejako vydaria. Každá z toho množstva scén má svojskú atmosféru, napätie je budované po starom, často iba strihom. Dokonalým príkladom je automobilová naháňačka v poslednej tretine filmu. Treba to skrátka vidieť a zažiť.

Smutným faktom je, že absurdný dej, ktorý sa dá len ťažko zrozumiteľne prerozprávať, odráža aktuálne dianie v USA a hoci je tak trochu pritiahnutý za vlasy, politická situácia vo svete sa sa mu nebezpečne podobá. 

Do konca roka zostáva ešte veľa času aj pre ďalšie netrpezlivo očakávané snímky. Je však isté, že Jedna bitka za druhou sa bude objavovať v bilančných článkoch hodnotiacich svetovú kinematografiu na vysokých priečkach.

Matúš Trišč

Zdroj foto: Continental film