Dom umenia Slovenskej filharmónie v Piešťanoch pripravil autorskú výstavu výberu z diela sochára Vladimíra Oravca pod názvom Fantastická zoológia. Výstavu otvorila na vernisáži 1. októbra riaditeľa Domu umenia Dr. Edita Bjeloševičová s kurátorom expozície. Sprístupnením výstavy zároveň začína v p...

Dom umenia Slovenskej filharmónie v Piešťanoch pripravil autorskú výstavu výberu z diela sochára Vladimíra Oravca pod názvom Fantastická zoológia. Výstavu otvorila na vernisáži 1. októbra riaditeľa Domu umenia Dr. Edita Bjeloševičová s kurátorom expozície. Sprístupnením výstavy zároveň začína v piešťanskom Dome umenia 27. ročník česko-slovenského festivalu Piešťanské rendezvous 2025.

Medailón autora výstavy Vladimíra Oravca stroho konštatuje: narodil sa 22.11. 1952 v Bratislave, štúdium absolvoval v rodnom meste v rokoch 1968 – 1972, následne v Prahe v rokoch 1973 – 1979, domicilom v Banskej Štiavnici. Vynikajúci sochár, keramik, dizajnér, monumentalista, ktorý vystavoval okrem domoviny aj v Monaku, Belgicku, Nemecku, Česku...

Jeho dielo je zastúpené vo viacerých galériách a početne aj v súkromných zbierkach. Je však možné takto stručne zachytiť, pomenovať a zhrnúť dielo autora? Určite nie, preto nech prehovorí dielo samé! Ad fontés!

Staroveký filozof Hérakleitos z Efezu píše, že podstata vecí sa rada skrýva. A skutočne – za všetkým hľadaj logos, slovo, znak, skrytý význam vecí. Umelec-sochár túto podstatu pre seba a pre nás objavuje, vyslovuje a vyjavuje v jedinečnom akte tvorby. Vyjavuje trvalo a definitívne, prekonávajúc pri tom stravujúcu moc času. Socha je dokonalosťou v tom zmysle, aspoň podľa starých Grékov, že je nehybnosťou, stálosťou, večnosťou, tým božským a nemenným. Všetky tieto atribúty sú exemplárne vyjadrené v sochách, v plastikách a reliéfoch zastúpených na autorskej výstave výberu z tvorby Vladimíra Oravca, ktorá sa zameriava na komornú plastiku a keramickú maľbu autora.

V jedinečnom svete imaginácie Vladimíra Oravca sa pred nami otvára svet pitoreskných bytostí, akási fantastická zoológia v duchu múdreho slepca argentínskej literatúry Jorge Luis Borgesa. Nevšedný beštiár stredovekých katedrál, svet skamenený a akoby zakliaty, predsa však neskutočne dynamický, živý a sugestívny. Každá vystavená plastika rozpráva svoj príbeh – biblický, mýtický, stredoveký, barokový, uhorský i slovenský... Vždy je to však príbeh zeme a človeka, ktorý ju od nepamäti pretváral, banským náčiním dobíjal a tvaroval k obrazu svojmu.

Ako autor hnetie matériu, aby jej vdýchol tvar, ako zakúša žiaru ohňa pri vypaľovaní diela v peci, ako blúdi, hľadá a nachádza na ceste od tvaru k zmyslu diela, tak sa pred nami rozvíja večný príbeh človeka prebývajúceho na tejto zemi.

Výstava diel Vladimíra Oravca nás uvádza do sveta fantazijných bájí a príbehov, ktoré sme kedysi počúvali v príbehoch láskyplnej matky. Slovenská čarokrásna rozprávka je však aj strašidelná (Vladimír Propp). Svet prostonárodných legiend je odvekov zabývaný príšerami a zvláštnou brutalitou. Nikdy však samoúčelne. Podmanivé zlo je v príbehu jednoznačne porazené dobrom, porazené totálne a nekompromisne. Brutálna radikalita zla umožňuje o to viac vystúpiť príťažlivosti dobra a krásy v plnom jase.

Svet Vladimíra Oravca otvára pre nás a to pre každého individuálne, dvere naratívneho mýtu, rozprávania, legendy a rozprávky. Otvára pred nami stránky obrázkových knižiek, ktoré nás v detstve mali zázračnú moc uhranúť. Magická sila príbehu je však stále živá, prebýva v nás trvalo ako naratívny archetyp, pričom výstava maestra Oravca ju každým umeleckým aktom, každým vystaveným artefaktom vzýva a povoláva na svetlo sveta.

Expozícia je skutočnou fantastickou zoológiou, ktorá kontaktuje dieťa v nás. Otvárame oči v úžase, v strachu i fascinácii – tak ako dieťa vstupuje povedzme do zoologickej záhrady. Kráčajúc výstavou/záhradou, dotýka sa zrakom nevšednej zoológie, ktorá je zároveň záhradou mýtickou, archetypálnou, je zároveň útočiskom (refúgiom) i onou neznámou krajinou (terra incognita), ktorú spoznáva pri dobrodružných výpravách ohmatávajúc okolitý svet. Je záhradou detstva, v ktorej sa cestičky rozvetvujú bez konca (Borges). Vstúpme teda aj my do záhrady, nechajme sa vtiahnuť jej nevšedným čarom a započúvajme sa do príbehov, ktoré nám rozpráva.

Peter Rusnák, kurátor výstavy (DU SF Piešťany)

Foto: Tomáš Hudcovič