Pohybová meditácia

7. októbra 2025

V sále Činohry Slovenského národného divadla odštartoval 6. októbra 2025 medzinárodný festival súčasného tanca Bratislava v pohybe. Prvou tanečnou performanciou bola choreografia Natural Order of Things, alebo Sme prírodou a ona žije v nás. Autormi diela sú Guy Nader a Maria Campos, medzinárodne...

V sále Činohry Slovenského národného divadla odštartoval 6. októbra 2025 medzinárodný festival súčasného tanca Bratislava v pohybe. Prvou tanečnou performanciou bola choreografia Natural Order of Things, alebo Sme prírodou a ona žije v nás. Autormi diela sú Guy Nader a Maria Campos, medzinárodne etablovaní choreografi pôsobiaci v Barcelone.

Pripomeňme, že za inscenáciu Fall Seven Times, ktorá vznikla pre tanzmainz, Štátne divadlo Mainz, získali v roku 2017 prestížnu nemeckú divadelnú cenu Der Faust a v roku 2019 im bola udelená Cena mesta Barcelona za umelecký výskum. Pre ich rukopis je charakteristická fyzická precíznosť, práca s princípmi fyziky, časopriestoru a skupinovej dynamiky. Dielo Natural Order of Things nadväzuje na ich úspešné inscenácie Time Takes The Time Time Takes, Set of Sets a Made of Space. Na webe sa dozvieme, že Libanonský umelec a španielska umelkyňa spolupracujú od roku 2006 a ich choreografická tvorba si našla miesto na medzinárodných festivaloch a scénach po celom svete. GN|MC ako hosťujúci choreografi vytvorili diela pre rôzne súbory, ako napríklad EnKnapGroup v Slovinsku, Eva Duda Dance Company/Movein Mission v Maďarsku, tanzmainz v Nemecku či XieXin Dance Theatre v Šanghaji, Čína.

Organizátori informujú, že ich dlhoročná prax sa zameriava na skúmanie princípov fyziky a neustále sa rozvíja a rozširuje skúmanie detailných kompozícií v časopriestore. Spoločne sa venujú výskumu partnerskej práce, kde hľadajú nové prístupy k vzťahu medzi dvoma alebo viacerými telami. Vytvárajú stratégie a úlohy, ktoré telu poskytujú jedinečný obraz a vnímanie.

Scénu tvorí šikmo situovaný horizont na ploche javiska, ktorý v kombinácii so svetlom kreuje čistý priestor a poskytuje hru tieňov. Interpreti sú odetí do modrých (tyrkysových) ležérnych odevov jednoduchého strihu (zámerne pomerne asexuálnych), evokujú takmer monochrómny vizuálny výraz. V tomto výtvarnom minimalizme nechávajú ako dominantu vyznieť skupinový, aj občasne separátny pohyb, pokojný aj dynamický, s presunmi na javisku, s dvíhanými figúrami, až akrobatickým vyhadzovaním tiel do vzduchu. Fungujú ako jeden organizmus zložený z jednotlivcov, malá masa, ktorá je raz kompaktná, inokedy sa triešti, raz dýcha spoločne, aby vzápätí spôsobila chaos.

Je to akási pulzujúca entita niekde pod hladinou mora, alebo trebárs vo vzduchu, hoci stále fyzicky na zemi, bližšie neidentifikovateľná, meniaca tvar i emóciu. Minimalistický tanec vychádza z anatómie pohybu a spoločnej telesnosti, autorov fascinuje opakovanie a akumulácia. Hoci je pohyb abstraktný, svoju konkretizáciu nadobúda cez skúsenosť diváka, ktorý si sám tvorí svoj vlastný príbeh cez prizmu osobných zážitkov. Choreografia sa začína i končí v tichu, aby sa postupne ponorila do tónov hudby, ktorá je zámerne repetitívna, pulzujúca, hypnotická. Je to inštrumentálna skladba plná opakujúcich sa motívov, ktorá sa aj akusticky zintenzívňuje rýchlosťou a intenzitou pohybu, rovnako ako svetlo. Tempo pohybu existuje v závislosti od svetelnosti scény a hluku a naopak. V pohybe a v kontre je svetlo a tieň, tieň ako zmnožujúci kinetický výtvarný element, ktorý prirodzene kopíruje na zadnej ploche pohyb a kreuje ďalší vizuálny plán.

Tanečníci sa hýbu cez gymnastiku až po fragmentárnu akrobaciu, niekde na pomedzí tanca a športu. V plynulom tempe po celej ploche javiska si podávajú aj pohadzujú telá, ergo dynamika sa deje na zemi aj vo vzduchu, obnažujú aj „okupujú“ celý priestor. Spoločným a zjednocujúcim prvkom celej choreografie je akási vlna, ktorá vzniká rovnakým, alebo postupným pohybom kníšucich sa tiel v zákryte. Občas ktosi z neho vypadne, postaví sa mimo, dvojica zotrvá v póze, aby sa opäť zaradila do šíku. Tento opakujúci sa skupinový pohyb rámcuje choreografiu, evokuje morskú vlnu, ktorá špliecha na breh. Koordinovaná formácia sa v istých momentoch rozbije, rozpŕchne tanečníkov po ploche a znova usporiada do skupiny, ktorá v rýchlom tempe mení smer ako roj morských rýb.

Choreografiu predelí približne v polovici ticho a ustrnutý rad tanečníkov, ktorý sa následne ponorí do esteticky nasvietej scény - svetlo ju len po obvode rámuje, zatiaľ na zadnom horizonte sa takmer v diagonále objaví široký pruh svetla. Centrum javiska je však v tme, tanečníci strácajú svoju identitu, hemžia sa po javisku ako nočné motýle. Rytmus svetla a hudby ich napokon opäť objaví, v temperamentnej dynamike sa v spleti rúk a lete tiel náhle ocitajú v rotačnom pohybe odstredivej sily ako na detskom kolotoči, aby sa v závere sústredili do rohu javiska, znova v rade a chrbtom k auditóriu. Akoby vibrujúca entita odrazu stratila svoju energiu a uchýlila sa k spánku, sústredila sa do ticha a ústrania.

Deväť tanečníkov vytvára na scéne živú entitu, ktorá sa neustále mení, reorganizuje a reaguje na okolitý priestor. Pomocou cyklického pohybu a rytmickej presnosti sa formuje hypnotický svet, kde sa telo stáva krajinou a zvuk pamäťou. Guy Nader a Maria Campos vytvorili dielo Natural Order of Things inšpirovaní slovami Charlesa Darwina o zázračnej zložitosti života: „Nedokážeme obsiahnuť úžasnú komplexnosť živého organizmu; každý živý tvor musí byť vnímaný ako mikrokozmos – miniatúrny vesmír, zložený z množstva samostatne sa rozmnožujúcich organizmov, nepredstaviteľne drobných a početných ako hviezdy na oblohe.“

Dielo bolo nominované v siedmich kategóriách na prestížne španielske ceny MAX, vrátane najlepšej tanečnej inscenácie, choreografie, scénografie, svetelného dizajnu (Conchita Pons), ako aj za najlepší ženský (Joana Couto a Maria Campos) a mužský tanečný výkon (Alfonso López Aguilar a Guy Nader). Zároveň získalo nomináciu na Premis de la Crítica – Cenu kritikov (recomana.cat) v kategórii najlepšia inscenácia. Z ocenení MAX si napokon tvorcovia odniesli tieto ceny: najlepšia choreografia, najlepší ženský výkon pre Mariu Campos, najlepší mužský výkon pre Alfonsa Aguilara.

Od autorov sa dozvedáme, že v súčasnosti sledujú prírodné javy, prostredníctvom čoho chcú porozumieť vesmíru okolo nás. Pripomínajú nám, že nie sme len pozorovatelia prírody, ale jej neoddeliteľná súčasť – „my sme príroda“. Inšpirovaní konceptom poriadku a neporiadku skúmajú komplexnosť samo-organizujúcich sa systémov v prírode, vnímaných ako mikrokozmos – malý vesmír zložený z množstva samoreplikujúcich sa organizmov. Seba odhaľujú ako fiktívny organizmus, ktorý prejavuje odpor k strate poriadku, reaguje na chaos a reorganizuje sa spôsobom, ktorý je zároveň geniálny aj harmonický.

Choreografia, vskutku typovo diametrálne odlišných interpretov, pôsobila ako jeden kompaktný celok a divák ju vnímal ako akúsi nepomenovanú meniacu sa bytosť bez zjavnej charakteristiky. Akoby tanečníci nemali svoju vlastnú identifikáciu, ale fungovali ako komplex čohosi živého a druhovo nezaradeného. Všetky zložky svojim minimalizmom vyprofilovali krásnu estetiku výtvarnej, pohybovej i hudobnej čistoty a meditatívnej vizualizácie. Prvý deň medzinárodného festivalu súčasného tanca sa začal inteligentným dielom zo Španielska v kompletne predanej sále Činohry Slovenského národného divadla, s ováciami a energiou nabitou atmosférou.

Námet, concept: GN|MC Guy Nader | Maria Campos
Réžia: Guy Nader
Režijná spolupráca: Maria Campos
Hudba: Coti K.
Hudobné aranžmá: Nikola Krgović N/OBE
Tvorba, tanec: Alfonso Aguilar, Maria Campos, Joana Couto, Guy Nader, Pierre Lison, Jovana Zelenovic, Francesco Grilli, Olatz Larunbe, Mimi Wascher
Svetelný dizajn: Conchita Pons
Technická réžia: Albert Glas
Technik zvuku: Raimon Segura
Scénografia: GN|MC
Asistent scénografie: Pablo Huerres
Kostým: Marina Prats
Asistentka réžie: Claudia SolWat
Poďakovanie: Pere Faura
Produkcia: Raqscene, MGM-Marta Guzmán Management, Yara Himelfarb
Medzinárodná distribúcia: PLAN B – Creative Agency for Performing Arts