Španielska režisérka Eva Libertad priniesla do slovenských kín oceňovanú snímku Počuješ ma? (Sorda), ktorú už niektorí diváci a diváčky mohli vidieť v septembri na filmovom festivale Cinematik. Film sa dostal aj do širokej distribúcie, aby učil publikum inkluzívnemu prístupu a narušil tradičné na...

Španielska režisérka Eva Libertad priniesla do slovenských kín oceňovanú snímku Počuješ ma? (Sorda), ktorú už niektorí diváci a diváčky mohli vidieť v septembri na filmovom festivale Cinematik. Film sa dostal aj do širokej distribúcie, aby učil publikum inkluzívnemu prístupu a narušil tradičné nazeranie n a nepočujúcich.

Synopsa filmu Počuješ ma?: Ángela a Héctor čakajú dieťa. Od lekárov sa dozvedajú, že ich bábätko by mohlo po Ángele zdediť sluchové znevýhodnenie. Šance sú 50 na 50. Rodičia sa musia pripraviť na obe možnosti, aby svoje dieťa mohli vychovávať v každom prípade naplno. Čoskoro však zistia, že je to náročnejšie, než si dokázali predstaviť. 

Základom pre nový film bola krátka snímka od rovnakých autoriek z roku 2021 s totožným názvom, ktorá obletela svet a zožala úspech na mnohých festivaloch. Krátkometrážna verzia sa sústredila na obavy hlavnej hrdinky z materstva v prípade, že dieťa nebude s matkou zdieľať jej realitu. Dlhý film tieto motívy ďalej rozvíja a pridáva k nim aj pridružené témy. Zachytáva emócie a často márny boj nepočujúcej ženy so svetom, ktorý je stvorený pre počujúcich. Možno si veľká časť obecenstva bude myslieť, že najväčším snom hrdinky Ángely je mať dobrý sluch, tak ako väčšina ľudí. Skutočnosť je však taká, že Ángela je pripravená žiť kvalitný život aj bez sluchu, iba svet okolo nej nie je pripravený vytvoriť jej vhodné podmienky. 

Hlavnú úlohu matky si opäť zahrala režisérkina sestra Miriam Garlo, nepočujúca herečka, pre ktorú išlo o prvú hlavnú rolu v celovečernom filme. Jej manžela stvárnil skúsenejší Álvaro Cervantes, ktorý sa rok pred nakrúcaním učil posunkový jazyk, aby so svojou filmovou manželkou vedel plynule komunikovať.

A veruže komunikácia medzi postavami je na filme Počuješ ma? pozoruhodným režijným víťazstvom. Ponuskový jazyk sa prirodzene prelína s bežnou španielčinou v závislosti od toho, kto s kým práve komunikuje. Pri dialógoch potom nastávajú najrôznejšie situácie – zistíte, ako sa nepočujúci hlásia o slovo, ako docieliť, aby vás začali v konkrétnom momente vnímať, alebo aj to, že si pri komunikácii s nimi netreba zakrývať ústa. Film je ponorom do sveta nepočujúcich, ktorého súčasťou sú však aj počujúci, z čoho často vznikajú nedorozumenia. Vedenie dialógov vo vypätých situáciách je mimoriadne dramatické. Hádka medzi nepočujúcimi totiž môže vyzerať podstatne emotívnejšie, keď postavy používajú pohyby rúk naplno. Bežné výjavy z rodinnej drámy odrazu vyzerajú celkom novo. 

Snímka je inak plná trefných detailov zo života nepočujúcich, aké si bežne nedokážeme predstaviť. Eva Libertad nám tieto situácie zviditeľňuje, aby keď sa v nich nabudúce ocitneme, sme mohli adekvátne reagovať. Súčasne nám podáva aj dôkaz o tom, že nepočujúci sú so svojim stavom plne zžití a nepotrebujú sa nutne prispôsobovať. Angéla si dokáže užívať pohodu v záhrade, aj keď sused vedľa brázdi trávnik kosačkou, no bez problémov si zatancuje aj na párty v klube. Ibaže materstvo prináša veľa výziev, s akými jej okolie nie vždy dokáže pomôcť.

Podobne zaujímavú rolu ako Miriam Garlo hrá aj Álvaro Cervantes, otec rodiny. V každej chvíli obetavý muž je taktiež vystavovaný stresujúcim situáciám a divák sa prirodzene pýta, kedy pohár trpezlivosti pretečie aj jemu. 

Akýkoľvek konflikt vo filme nastane, vždy ide o otázku zodpovednosti a nedá sa jednoznačne odpovedať, kto sa zachoval správne a kto nie. Nech sa už stotožníte s kýmkoľvek, z kina si odnesiete dojem, že niektoré životné situácie nemajú jasného vinníka ani obeť. 

Aby bola naša skúsenosť so sluchovým znevýhodnením definitívna, v určitej fáze sa filmový zvuk prispôsobí vnímaniu Ángely. Stane sa to v momente, keď som si aj ja sám povedal, že by sa jej žilo ľahšie, keby si nechala od okolia pomôcť. Režisérka však týmto krokom, úpravou zvuku, pripomína, že nie je pomoc ako pomoc a ak chceme, aby sa iným žilo lepšie, treba svet prispôsobiť ich potrebám a nie naopak. 

Cesta inklúzie je náročná, pretože musí byť dôsledná a myslieť na všetkých. V dôslednosti by mohla nasledovať prístup režisérky Evy Libertad, s akým oboznamuje spoločnosť s problémami hrdej komunity Nepočujúcich. Málokedy sú títo ľudia hlavnými postavami, málokedy sa tvorcovia odvážia popasovať s výzvami univerzálne zrozumiteľného rozprávania ich príbehov. V tomto smere je film Počuješ ma? unikátny. Prehovára ku všetkým bez rozdielu, nikoho neuprednostňuje a na nikoho nezabúda.

Matúš Trišč 

Zdroj foto: ASFK