Libanonská herečka, scenáristka a režisérka Nadine Labaki už niekoľkokrát publikum prekvapila. Teraz rodáčka z Bejrútu prichádza so šokujúcou snímkou, ktorá má až dokumentárny charakter a miestami poriadne mrazí. Ide o príbeh 12-ročného chlapca, ktorý žaluje svojich vlastných rodičov, pretože ho poč...

Libanonská herečka, scenáristka a režisérka Nadine Labaki už niekoľkokrát publikum prekvapila. Teraz rodáčka z Bejrútu prichádza so šokujúcou snímkou, ktorá má až dokumentárny charakter a miestami poriadne mrazí. Ide o príbeh 12-ročného chlapca, ktorý žaluje svojich vlastných rodičov, pretože ho počali. Pripravte sa na šokovú terapiu. Film si v týchto týždňoch môžete pozrieť aj v našich kinách.

Súčasný Libanon. Od prvých záberov človeka doslova mrazí, pretože sa nevie zorientovať, či ide o dokumentárny film alebo hranú snímku. Režisérka Nadine Labaki diváka nešetrí od prvých minút filmu. Ukazuje drsnú realitu súčasnej krajiny, v tých najchudobnejších častiach. Miesto, kde v jednej izbe pokope spí osem detí, v noci počuť súložiacich rodičov, miesto, kde pred chudobou v špinavých a biednych uliciach budete zakrývať zrak. Niekedy pripomína scény z Milionára z chatrče, ale táto snímka nemá ani štipku z hollywoodskeho šťastia. Film Kafarnaum (Kafarnaum - Ježišovo mesto, kde činil svoje zázraky - pozn. red.) je príbehom 12-ročného chlapca, ktorý sa v biednej, mnohopočetnej rodine, snaží prežiť ako sa len dá. Ochraňuje svoju sestru, ktorá je zhruba v jeho veku a keď zistí, že sa stala ženou, snaží sa ju ochrániť ešte viac. Prečo? Dievčatko, ktoré ani len netuší, čo je perióda, je zrazu pre vlastných rodičov výhodným artiklom na predaj. Bežná realita všedných dní súčasného Libanonu. Vitajte v neprikrášlenom svete plného krutej reality...

Extrémne podmienky života režisérka zobrazuje v každej scéne a zrejme, aby bola k divákom aspoň trošku milosrdná, pridala pár scén, ktoré by za normálnych okolností boli humorné. Okrem vynikajúcej réžie je nutné spomenúť herecký výkon malého chlapca, hlavného hrdinu filmu, Zaina. Uveríte mu naozaj všetko. Jeho pohľad je doslova odzbrojujúci, to ako dokáže bojovať o svoj holý život a ešte aj zachrániť bábätko, je uveriteľné, ale reálne. Kruto realistická je aj samotná snímka Kafarnaum, ktorá kladie mnoho nezodpovedaných otázok. Režisérke sa bez emocionálneho vydierania diváka podarilo zobraziť príbeh rodiny, kde sú obaja rodičia nezamestnaní a pracujú za nich deti. Jednoducho, musia si nejakým spôsobom zohnať obživu. Či už sú to recepty na opioidné analgetiká, ktoré po vyzdvihnutí v lekárni predávajú na čiernom trhu feťákom alebo predaj starých vecí, ktoré nájdu na smetiskách. Zain sa však proti rodine vzbúri, keď sa mu nepodarí zachrániť jeho sestru pred predajom. Áno aj táto odvrátená tvár tretieho sveta je tu veľmi drsne ukázaná. Kšefty s ľuďmi, bežná súčasť každodenného dňa v Libanone. Malý 12-ročný chlapec sa rozhodne utiecť od rodiny, sníva o krásnom živote v slobodnej krajine a počas svojej cesty stretáva etiópsku emigrantku Rahil s maličkým synčekom Jonasom. Osud však chcel, že mladú ženu zatkli a chlapček ostal Zainovi na starosť. Zain síce má 12 rokov, zato život ho už naučil všetko. Klamať s absolútnou dôveryhodnosťou, zohnať pre svojho dočasného nevlastného brata stravu, ba dokonca ho aj umyť. Keď ich oboch sprchujú v autoumývárni či keď Zain mieša pomerne málo koncentrovaný analgetický koktail, ktorý potom predáva večer po uliciach so závideniahodným sebavedomím skúseného obchodníka – áno, sú to úsmevné scény. Ale skôr je to smiech cez plač. Keď Zain skončí vo väzení, kde zhodou okolností stretáva aj mladú etiópsku ženu, jeho rozhodnutie je jasné: bude žalovať svoju rodinu. A pred súdom to povie veľmi zrozumiteľne: preto, že ho do tohto sveta chudoby počali. Kto dáva právo rodičom na deti, o ktorých vopred vedia, že sa o ne nedokážu postarať? Akým právom predali jeho sestru, ktorá neľudské, niekoľkonásobné znásilnenia neprežila? Bez okolkov povie sudcovi, že jeho matka je opäť tehotná a pýta sa ho, čo bude s tým dieťaťom, keď sa do takéhoto sveta narodí? Nadine Labaki neskrýva nič. Divák jednoducho dostane ranu do tváre a musí sa s ňou vysporiadať sám. Pretože spôsob, akým táto režisérka snímku o chudobe v slumoch nakrútila, je taký emocionálny, že máte pocit, že sa v jednom z tých slumov priamo nachádzate a snažíte sa spoločne s hlavným hrdinom prežiť. Strhujúci, drsný, kruto realistický film. Film, ktorý vám ešte pár hodín po jeho pozretí nedovolí s pokojným svedomím nadýchnuť sa slobodne a z plných pľúc.

Zdroj foto: Film Europe

Autor článku: CultureBase