V rámci aktivít spojených s titulom Mesto kultúry 2019 (Almázia) vzniká v Banskej Štiavnici ojedinelé imerzné divadelné predstavenie Kosmopol. Scenár k tejto unikátnej inscenácii vznikal takmer rok. Vtiahne divákov do špirály času a nechá ich spolu s jednou meštianskou rodinou prežiť udalosti 20. s...

V rámci aktivít spojených s titulom Mesto kultúry 2019 (Almázia) vzniká v Banskej Štiavnici ojedinelé imerzné divadelné predstavenie Kosmopol. Scenár k tejto unikátnej inscenácii vznikal takmer rok.

Vtiahne divákov do špirály času a nechá ich spolu s jednou meštianskou rodinou prežiť udalosti 20. storočia tak, ako sa mohli odohrať v Banskej Štiavnici. V meste, ktoré malo kedysi vďaka prítomnosti rôznych národností, kultúr a vzdelanosti kozmopolitný charakter, no dnes už sú tieto časy len vyblednutou spomienkou. Premiéru mal 21. septembra 2019 a reprízy divákov čakajú v termínoch 27., 28. a 29.9. V ďalšej sezóne sa plánujú reprízy na leto 2020. Príbeh sleduje rodinu zubára, jeho českej manželky, ich detí, rodičov, susedov, priateľov aj nepriateľov. Začína sa v roku 1923, kedy Banskú Štiavnicu navštívil T.G. Masaryk.

Scenáristka a dramaturgička ​Mila Dromovich​ poodkrýva, ako sa taký príbeh tvorí: "Písať polydrámu, navyše s ambíciou zaznamenať malú históriu mesta na pozadí veľkých dejín je obrovská výzva. Rozhodli sme sa vytvoriť fiktívne postavy, ktoré mohli v Štiavnici prežiť podobné osudy, v rámci miernej mystifikácie ich však dávame do kontaktu aj s reálnymi osobnosťami mesta, ktoré tak do deja tiež nepriamo zasahujú. Po technickej stránke je tvorba takéhoto scenára náročná aj preto, že namiesto jednej scény, treba napísať šesť, ktoré fungujú paralelne a postavy sa často prelievajú z jednej do druhej. Aj preto sme scenár písali takmer rok."

Scenár vznikal na základe historického výskumu a rozhovorov s pamätníkmi, ktoré viedla etnologička ​Veronika Hajdučíková​: ,,​Na začiatku sme prišli s námetom zmapovať veľké dejinné udalosti 20.storočia na pozadí príbehu meštianskej štiavnickej rodiny. Nemala som potuchy o tom, že kúsok od môjho domu žije človek, ktorému sa životom mihlo niekoľko osobností, o ktorých som sa učila ešte v škole. Po každom ďalšom rozhovore s pôvodnými Štiavničanmi sa nám vynáral stále plastickejší obraz Štiavnice 20. storočia. Významnými zdrojmi informácií a podnetov boli pre nás aj spomienkové literárne diela Moja Štiavnica (A. Hykisch), Štiavničan (E. Hauser), História Židovskej náboženskej obce v Banskej Štiavnici od Beaty Nemcovej, dobová tlač, dokumenty, fotografie a iné audiovizuálne materiály. To, čo sme nenašli v mestských archívoch, kde sme, žiaľ, zaznamenali veľké diery, sme si doplnili spomienkovými rozprávaniami formou tzv. "oral history výskumu."

Imerzné divadlo vníma režisérka ​Klára Jakubová​ skôr ako tvorivý prístup než definitívnu formu: "Tešíme sa, že môžeme ponúknuť na Slovensku niečo nové. Inšpirovali sme sa tvorbou pražského imerzívneho divadla Pomezí. Ich inscenácie a skúsenosti nám pomohli sa rozhodnúť, akým smerom sa vydáme. Princíp imerzívneho poňatia spočíva v tom, že sa divák ponorí do iluzórneho sveta, nesedí na jednom mieste, nesleduje pasívne dej a v niektorých momentoch sa sám stáva súčasťou scény. Môže sa pohybovať po priestore a skladať si vlastnú mozaiku príbehu na základe toho, s kým a kadiaľ svoju cestu ten večer prejde. Tvorba takého divadla, kde prebieha niekoľko paralelných dejov, si vyžaduje odlišný spôsob premýšľania a veľkú mieru logistiky. Musíme pracovať s pôdorysmi priestorov a zložitými presunmi postáv. Herci nehrajú javiskovo​, ​ale hľadajú si istú mieru intimity podobnej filmovému herectvu. A na to všetko máme minumum skúšobného času, pretože väčšina profesionálnych hercov nežije v Banskej Štiavnici. Tešíme sa však aj na nedokonalosti a nečakané momenty​, ​ktoré nás počas repríz určite postretnú. ​​Podarilo sa nám poskladať skvelý herecký tím, naše postavy oživia Monika Haasová, Peter Kadlečík, Števo Martinovič, Ľudmila Klimková, Andrej Šoltés, Gertrud Mária Korpič, Igor Kuhn, Martin Grman, Henrich Žucha, Markéta Dulavová, Eva Mores a dvaja skvelí hudobníci a improvizátori Nina Rosa a Jano Kružliak, ktorí tiež netradične na seba prevezmú aj herecké role. Predstavenie sa bude odohrávať v celom dome meštianskeho typu, ktorý sa premení na kulisy Kosmopolu. Na divákov, ktorí priestor poznajú ako Eleuzínu - miesto spoločného kulltúrneho vyžitia, tak čaká veľké prekvapenie." To však určite čaká aj na tých, ktorý sem zablúdia prvý krát. Na scénografii pracuje niekoľko umelcov súčasne. Scénografka ​Ivana Macková​ sa vo svojej časti scénografickej práce zamerala na drobnosti a detaily, ktoré nám umožnia nahliadnuť hlbšie do vnútorného sveta postáv. Realitu pretkáva úlomkami imaginatívnych výjavov, vďaka čomu môže divák oscilovať na hrane skutočnosti a fikcie. V scénografickom riešení nie je zámerom tvorcov vytvoriť historicky presný priestor, ide skôr o zachytenie atmosféry a ducha doby. Scénograf Henrich Žucha vysvetľuje:​ "Dobová scénografia si vyžaduje aj reštaurátorskú prácu. Niektoré kusy, ktoré sa nám podarilo získať bolo treba zrenovovať a v jednom prípade dokonca zložiť do poslednej skrutky rozobrané dobové zubárske kreslo.”

Tento náročný divadelný projekt vzniká vďaka nadšeniu niekoľkých tvorcov a mnohých podporovateľov, ktorí Kosmopolu venovali svoj čas alebo rekvizity. Hlavným partnerom projektuje Fond na podporu umenia, ktorý projekt finančne podporil z verejných zdrojov.

Koncept: ​ Tvorivá skupina Jakubová, Dromovich, Hajdučíková Réžia, scenár a dramaturgia: ​Klára Jakubová, Mila Dromovich Etnografický výskum a hudobná spolupráca: Veronika Hajdučíková Hudba: Ján Kružliak a Nina Rosa Scénografia: Ivana Macková, Henrich Žucha, Klára Jakubová, Zuzana Gabrišová Kostýmy: Dana Heroldová Masky: Iveta Petrikovičová a Beata Lazarová Asistentka réžie: Eva Mores Produkcia: Veronika Šebová, Marek Pavlík Producent: Klára Jakubová a OZ Vlnoplocha Hrajú: Monika Haasová, Peter Kadlečík, Štefan Martinovič, Andrej Šoltés, Nina Rosa, Jano Kružliak, Ludmila Klimková, Gertrud Mária Korpič, Igor Kuhn, Martin Grman, Henrich Žucha, Eva Mores, Markéta Dulavová, Michal Helbich, Nika Borguľová Zvukové nahrávky: Branislav Bajus, Petr Herold, Mila Dromovich

Zdroj: TS Kosmopol - správa bola upravená redakciou mojakultura.sk Zdroj foto: Dáša Šimeková

Autor článku: CultureBase