Štvrtý abonentný koncert 90. sezóny Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu priniesol diela troch slovenských skladateľov. Vianočný koncert v Slovenskom rozhlase pod taktovkou Adriana Kokoša priniesol publiku tri odlišné skladateľské pohľady na hudobnú tematiku blízku týmto najkrajším sviatkom...

Štvrtý abonentný koncert 90. sezóny Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu priniesol diela troch slovenských skladateľov.

Vianočný koncert v Slovenskom rozhlase pod taktovkou Adriana Kokoša priniesol publiku tri odlišné skladateľské pohľady na hudobnú tematiku blízku týmto najkrajším sviatkom v roku. Večer otvorila zaujímavá hudobná koláž zástupcu mladej skladateľskej generácie – Mareka Spustu. Zmes vianočných kolied pre symfonický orchester s názvom Keď sa Kristus narodil znela v premiére a autor týmto dielom opäť ukázal, že je osobitým tvorcom, no najmä skúseným a nápaditým aranžérom. Je vynaliezavý v inštrumentácii, no vzhľadom na tému sa pridržiaval tradičnejších kompozičných postupov. Pod taktovkou Kokoša mal Symfonický orchester Slovenského rozhlasu zreteľnú dynamiku, takže ako entré k tomuto slávnostnému koncertu bola Spustova premiéra veľmi vhodnou voľbou. Celkovo, dramaturgia koncertu bola vytvorená pestro – tak, aby si tam každý našiel to svoje. Vianočný koncert nebol pripravený schematicky, ani nebol gýčový, naopak. Práve vďaka invencii a osobitosti každého jedného skladateľa bola atmosféra na ňom taká, aká má byť na obdobných koncertoch: bolo na nej cítiť duchovnú podstatu Vianoc. A to práve vďaka štýlovej rozmanitosti, no zároveň sceľujúcej hudobnej tematike  a aj vďaka jedinečnej Detskej opere Betlehem z pera skladateľa Víťazoslava Kubičku, výber z ktorej zaznel počas tohto večera.

Pre dirigenta Kokoša, ani rozhlasákov a tiež Detský a dievčenský spevácky zbor Slovenského rozhlasu táto opera nebola novinkou, keďže ju už v minulosti interpretovali. Zvlášť Adrian Kokoš pozná dôverne Kubičkovo dielo, takže je so skladateľovým rukopisom uzrozumený dôverne. Už od Predohry bola v interpretácii orchestra citeľná istota vo výraze aj technike. A napokon, preukázala sa aj vo výkonoch sólistov a zboru. Výber z opery Betlehem prináša vokálno-inštrumentálne kusy inšpirované neskororomantickým slohom, takže v kombinácii s upravenými tradičnými ľudovými koledami a hlboko duchovným kresťanským chorálom, boli pre publikum blízke. A nielen tým, že Víťazoslav Kubička sa nepotrebuje štylizovať v prípade duchovných tém do role moderného tvorcu využívajúceho menej zrozumiteľné, moderné kompozičné prostriedky. Veľmi múdro totiž odhadol, že k tradícii je správne použiť pevný, jasný a zrozumiteľný základ, ktorý by umožnil aj publiku toto hudobno-dramatické dielo vnímať a najmä chápať. To, s čím pracuje, je výraz, tradičné harmonické postupy, kontrasty sólo partov a zborov, dynamika, tempo, kontrasty v inštrumentácii, takže jeho dielo má hĺbku a variabilitu. Je však nádherne čisté a práve preto si ho obecenstvo dokázalo naplno vychutnať. V druhej časti koncertu sme si mohli vypočuť Vianočné piesne a koledy v úprave Ľubice Čekovskej. Album Symfonické Vianoce Ľubice Čekovskej, ktorý vyšiel pod hlavičkou RTVS, sme už na našom webe recenzovali. Skladateľka v úpravách kolied tak trošku vybočila zo svojho obľúbeného štýlu využívajúceho prvky tradičného jazzu a priklonila sa k slovenskej ľudovej tradícii. Na druhej strane však k albumu prispela aj autorsky – troma vlastnými kompozíciami, ktoré majú typicky zimnú náladu, no ihneď v nich rozpoznáte typickú, obľúbenú autorku. Vianočný koncert uviedol prierez z tohto albumu: odzneli koledy, ktoré všetci dobre poznáme, napríklad Búvaj dieťa krásne, ale aj Jingle Bells či autorská Silent Waltz a výber uzavrela Tichá noc. Ako prídavok orchester, zbor a sólisti uviedli Hapkovu Perinbabu, ktorá rovnako nechýba na zmienenom CD. Na koncerte sa Ľubica Čekovská predstavila nielen ako autorka, ale aj ako vynikajúca klaviristka. Medzi inštrumentalistami – sólistami treba vyzdvihnúť aj hobojistu Vojtěcha Pospíšila, ktorý sa svojimi lyrickými vstupmi na tomto vznešenom hudobnom nástroji doslova vynímal nad celým orchestrom.

A samozrejme, na záver to najlepšie. Nemožno opomenúť sólistov: sopranistka Marianna Gelenekyová na albume Čekovskej spieva najviac piesní a čistota jej intonácie, krásna farba, veľmi pekný a citlivý výrazový prejav, plynulé frázovanie, sú vskutku ohromujúce. Gelenekyová má naozaj veľký potenciál a najmä jej výšky sú vyspievané s dobrou technickou dispozíciou, čo sa u sopranistky vždy cení. Skúsený Roman Krško sa presadil na domácej aj zahraničnej scéne, jeho barytón má presne to, čo potrebuje tento hlas mať: sýtosť, nosnosť a podmanivú farbu. Okrem toho má ešte tento spevák ďalšiu výhodu – a tou je osobný šarm, vďaka ktorému je ho „plné pódium“ okamžite, ako naň vstúpi. Aj piesne v úprave Čekovskej, ktorá je pôvodne pre ženský hlas, sa zhostil s istotou. Medzi sólistami sme počuli aj mladého barytonistu Jakuba Gabriela, ktorý preukázal na pódiu slušné sebavedomie, dobre vybudovaný vokálny základ a techniku a v budúcnosti o ňom ešte určite budeme počuť. Vianočný koncert v podaní Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu opäť presvedčil, že pod taktovkou Adriana Kokoša majú hudobníci stabilné zázemie, hrajú s istotou a ľahkosťou, no najmä do výrazu dávajú všetky potrebné emócie. Ich interpretácia tak štýlovo odlišných autorov bola mimoriadne presvedčivá – dokázali tak subtílne podčiarknuť vo výrazových prostriedkoch tie nuansy, ktoré autori vo svojich úpravách zimných skladieb svojimi osobitými kompozičnými rukopismi napísali. A najmä – bol to koncert, ktorý nikoho neurazil, nevyčerpal, nezranil – naopak – potešil a dodal tú správnu hudobnú energiu v predvianočnom čase...

Zuzana Vachová Zdroj foto: Slovenský rozhlas, archív

Autor článku: CultureBase