Slovenská omša Vianočná spája folklór a duchovnú hudbu
18. decembra 2020
Marián Kittner v novom diele našiel spojenie medzi súčasnou tvorbou a pestrou zmesou ľudovej hudby, no pritom dodržiava liturgické texty a jeho omšu je možné okrem koncertného prevedenia zaradiť aj do liturgie. Slovenská omša Vianočná je najnovším dielom hudobného skladateľa Mariána Kittnera a n...
Marián Kittner v novom diele našiel spojenie medzi súčasnou tvorbou a pestrou zmesou ľudovej hudby, no pritom dodržiava liturgické texty a jeho omšu je možné okrem koncertného prevedenia zaradiť aj do liturgie.
Slovenská omša Vianočná je najnovším dielom hudobného skladateľa Mariána Kittnera a na CD nosiči sa dostala na trh len nedávno, hoci nahrávka bola vyhotovená už 19. januára 2020 v Kostole narodenia Panny Márie na bratislavských Dlhých dieloch. Autor a dirigent sa rozhodol skomponovať novú omšu z viacerých dôvodov. Prvým bol, podľa jeho slov, ten, že jeho prvá Vianočná omša, ktorú napísal v roku 2013, bola podľa názorov niektorých málo pastorálna. A vzhľadom na bohatstvo našej ľudovej kultúry by mnohí privítali v hudobnej tvorbe viac folklórnych motívov. Ďalším z dôvodov bol ten, že na Slovensku sa spravidla prezentuje Česká mše vánoční, vzhľadom na jej text, dielo nie je možné použiť na liturgické účely.

Marián Kittner preto v novom diele Slovenská omša vianočná spája súčasnú tvorbu s pestrou zmesou ľudovej hudby, no dodržiava liturgické texty a omšu je možné okrem koncertného prevedenia zaradiť aj do liturgie. Už pri počúvaní introdukcie prvej časti Kyrie, síce budete mať pocit, že ste sa ocitli v čisto folklórnom svete – vďaka sólo fujare v podaní rodáka z Detvy Rastislava Andrisa, no ihneď po tejto introdukcii, nastúpia inštrumentalisti a budete vedieť, že táto symbióza nie je prvoplánová. V kompozičných postupoch Kittner dokázal zachovať jadro charakteristickej zvukovosti folklóru a pritom zúžitkovať aj racionálne postupy, ktoré ponúka európska hudba. Využíva ich vo viachlasoch, dômyselnej kontrapunktickej práci, v priestore pre medzihry a celkovej koncepcii výstavby kompozícií. Časti omše sú však dobre čitateľné, poslucháč sa s nimi bude vedieť dobre zžiť aj stotožniť, vďaka spomínanej, iskrivej, živelnej a občas aj ľúbivej folklórnej zvukovosti.

Spevácky zbor Magnificat a sólistov – Kateřina Herda Killarová (soprán), Angelika Zajícová (alt), Ondrej Hluchý (tenor, Vladimír Zajíc (bas) sprevádzajú inštrumentalisti - profesionálni hráči – Mucha Quartet (prvé husle - Juraj Tomka, druhé husle Jozef Ostrolucký, viola Veronika Kubešová a violončelista Pavol Mucha). Z kvarteta je citeľné, že prispôsobili výraz aj spôsob interpretácie folklóru, zreteľná je zemitá akcentácia ťažkých dôb, v čom hráčov podporujú aj ďalší interpreti, zvukovo dominuje najmä kontrabas Vanessy Šarköziovej. Za melodické nástroje vybral autor do partitúry hoboj (Mário Šebeň), flautu (Denisa Mareková), spomínanú fujaru a dôležitý fagot (Ján Mazán), ktorý sčasti farebne nahrádza gajdy alebo drumbľu.
Osobitý priestor rozvíjaniu zvukovosti prepojenej so slovenskou ľudovou hudbou necháva skladateľ v medzihrách. Kým v Kyrie je kratšia, priestor pre medzihru je podstatne dlhší v nasledujúcej časti omše, Gloria. Marián Kittner ju vyriešil členito, oslavný charakter začína introdukciou, v ktorej využíva typický barokový princíp kompozície na spôsob recitatívu. Podčiarkol duchovný rozmer oslavnej piesne. Tému, ktorú počujeme v inštrumentálnom prevedení, zopakujú speváci. V medzihre necháva v zrýchlenom tempe priestor pre inštrumentalistov – s motívom ľudovej hudby, aby sa opäť v stíšenej atmosfére vrátil do pôvodného tempa a krásne nechal v intímnej nálade vyniknúť vokálne výkony. Sopranistka Killarová a altistka Zajícová sú profesionálne speváčky, kým mimoriadne peknou farbou disponujúci tenor Ondrej Hluchý a bas Vladimír Zajac profesionálne zázemie nemajú, čo na výkonoch počuť. V niektorých prípadoch môžu vyznievať subtílnejšie, no v chrámovej akustike to neprekáža, naopak. Veľmi dobre, vyvážene znie aj miešaný zbor Magnificat, ktorý má potrebnú konzistenciu, jednoliatu dynamiku a presvedčivé koncovky, čo je výsledkom precíznej práce zbormajstra (od roku 2001 pôsobí Kittner v súbore ako zbormajster).

Tak ako v Suchoňových Obrázkoch zo Slovenska, tak aj v Slovenskej omši vianočnej nachádzame tonalitu a rytmiku, ktorá je nám taká blízka. V časti Credo skladateľ dokonca používa citáciu z opery Krútňava, keďže dielo vzniklo ešte v roku 2018, teda v roku, kedy sme si pripomenuli 110. výročie narodenia Eugena Suchoňa. Melódiu Páslo dievča pávy spieva zbor v unisono na text Crucifixus. Sláčikový sprievod komponuje autor s akcentom na všetky ťažké doby, nádherne sa vyníma najmä part sopránov. Následne prenecháva známy motív sólistom – ohromujúci výkon podala sopranistka, ktorej sa podarilo dosiahnuť vokálnym prejavom dramatický prejav bez toho, aby svoj prejav silila. V spoločnom parte s tenoristom mala síce dynamicky navrch, no vyvážila to pekná farba a precítený prejav tenoristu. Okrem toho, v tomto sóle bolo počuteľné, že nahrávka bola vyhotovená v priestoroch kostola (zvukovo je to zjavné z celého CD a prirodzené dozvuky boli citlivo ponechané zvukárom a producentom Petrom Kačkovičom) a mohutné hlasy takýmto majestátnym budovám jednoducho ani nie vždy pristanú.
Výrazovo náročná časť Sanctus v sebe dômyselne spája barokovú estetiku s ľudovou zvukovosťou a precíznou kompozičnou technikou klasickej hudby. Jej výraz je presvetlený, oslavný, je kánonicky riešená a spevácky zbor Magnificat ju spieval s dôsledným dodržiavaním terasovitej dynamiky. V inštrumentálnej časti dominuje sólo hoboja – hráč v protipohybe presvedčivo vyspieval melodickú líniu.
Baránok Boží, symbol obety – Agnus Dei uzatvára Kittnerovu Slovenskú omšu vianočnú. Pomalé tempo, záverečné stíšenie, lyrický flautový motív a rozvíjajúca sa polyfónia v prekrásnom súzvuku, ktorú zavŕši opäť fujara. Kruh sa uzatvára – tak, ako autor dielo otvoril pozoruhodnou introdukciou, charakteristickým ľudovým motívom (v bravúrnej interpretácii Rastislava Andrisa), rovnako jej dáva priestor aj v code.
Bonusom CD sú koledy v úprave Mariána Kittnera, Povedzte nám pastierovia, Búvaj dieťa krásne a Pásli ovce valasi.
Zuzana Vachová
Foto z bukletu CD: Peter Noskovič
06.
novembra
Balet
Pavol Dobšinský: CHUDOBNÝCH RODIČOV SYN
06.
novembra
Film
Očný zub - premiéra filmu
06.
novembra
Hudba
TATRY A PRAHA - KARVAY A BRAUNER
06.
novembra
Film
Cesta života
06.
novembra
Činohra
Beth Steel: KÝM NEPADNÚ HVIEZDY
06.
novembra
Balet
Pavol Dobšinský: CHUDOBNÝCH RODIČOV SYN
07.
novembra
Opera
ORCHESTRÍČEK
07.
novembra
Balet
BALETNÉ ZÁKULISIE - LABUTIE JAZERO
07.
novembra
Hudba
Otvárací koncert festivalu Nová slovenská hudba
08.
novembra
MALÁ SCÉNIČKA
Festival Bratislava v pohybe 2025 priblížil cez tanec témy limitov tela, starnutia aj technológií
29. ročník medzinárodného...
Telo na hranici možností: Manuel Roque uzavrie festival Bratislava v pohybe
Kanadský choreograf a pe...
Keď vek je len číslo
Divadlo Aréna opäť hos...
Balet Národného divadla Košice hosťuje v SND
Slovenské národné diva...
Od digitálnej výbušnosti po nadčasovú eleganciu
V októbri prinesie Bra...
Čarovný svet opery: Košice uvedú Snehovú kráľovnú ako prvé slovenské divadlo
Národné divadlo Košice pr...
Slovenský film storočia 322 vychádza na blu-ray nosiči
Celovečerný hraný debut 3...
Prišli o všetko, našli však seba. Do kín prichádza romantická dráma podľa skutočného príbehu CESTA ŽIVOTA
Ako sa vysporiadať so sit...
Údolie smrti ožíva vo filme Dukla
Festival slobody uvedie v...
Legendárny Predátor sa vracia do kín v novom pokračovaní s hviezdnym obsadením
V ďalekej budúcnosti n...