Oživovanie tradície vďakyvzdania patrónke hudby a hudobníkov sv. Cecílii súborom starej hudby Musica aeterna pod umeleckým vedením Petra Zajíčka, po ročnej covidovej“ prestávke pokračuje pod názvom SANCTA CAECILIA V. v troch mestách. Úvodný koncert zaznie v piatok 21.mája 2021 o 18:00 v NITRE - ni...

Oživovanie tradície vďakyvzdania patrónke hudby a hudobníkov sv. Cecílii súborom starej hudby Musica aeterna pod umeleckým vedením Petra Zajíčka, po ročnej „covidovej“ prestávke pokračuje pod názvom SANCTA CAECILIA V. v troch mestách.

Úvodný koncert zaznie v piatok 21.mája 2021 o 18:00 v NITRE - nitrianskej synagóge, pokračujeme 22. mája v sobotu v BRATISLAVE v Klariskách o 18:00 a záverečné vystúpenie je v TRENČÍNE 22. mája 2021 o 18:00 v refektári piaristického gymnázia v rámci Trenčianskej hudobnej jari. Súbor MUSICA AETERNA pod umeleckým vedením Petra Zajíčka doplnia skvelí sólisti sopranistka Lenka Máčiková a tenorista Matúš Šimko. Zaznejú sklady G.Ph. Telemanna a G.F. Händla. Koncerty sú presunuté z vlaňajších neuskutočnených termínov  v čase mením sv. Cecílie, teda z 22. novembra.

Cecília patrí medzi sedem žien – mučeníčok, ktoré sú spomínané v rímskom kánone. Jej spomienke je zasvätená bazilika v Ríme. Titul rímskej baziliky sv. Cecílie je prastarý, s určitosťou ešte pred rokom 313, tzn. v časoch Konštantína. Jej sviatok sa slávi v tejto bazilike už od roku 545. Pochovaná bola v katakombách sv. Kalixta, popri takzvanej Krypte pápežov. Pápež Paschál I., veľký ctiteľ svätej, preniesol neskôr jej telo do krypty baziliky. Podľa legiend o patrónke hudobníkov a spevákov, zatiaľ čo hrali organy, Cecília spievala vo svojom srdci iba pre Pána.

Úcta k sv. Cecílii sa šírila od jej mučeníckej smrti 22. novembra 230 po. Kr.. Do hudobnej histórie vstúpila svojim patronátom v 15. storočí. Dovtedy sa vo výtvarných prameňoch zobrazovala s martýrskou korunou a krížom, či palmovou ratolesťou a mečom. Až v 15. storočí sa atribútom svätice stal hudobný nástroj: portatív, prenosný organ, ktorý držala v rukách, alebo bol zobrazovaný jednoducho vedľa nej, či dokonca ho mala v zmenšenej podobe zavesený na krku ako šperk. Neskoršie výtvarné pramene uprednostňujú podobu, ako sama hrá na organe, alebo aj inom nástroji.

Na Slovensku sa ceciliánska tradícia najväčšmi rozvinula v 19. storočí. V Dóme sv. Martina v Bratislave sa pravidelne konali – aj v stredoeurópskych reláciách ojedinelé – ceciliánske slávnosti, ktorých rozkvet súvisel so založením Cirkevného hudobného spolku pri Dóme sv. Martina (Kirchenmusikverein zu St. Martin, 1833), hoci ich korene sú staršieho dáta. Programovú oporu našli v prvom štatúte spolku, vydanom v roku 1834, ktorým sa v bode 14 stanovil Ceciliánsky deň (Der Caecilien-Tag) ako cirkevná slávnosť sviatku sv. Cecílie. Náročný výber liturgickej hudby mal pozdvihnúť slávnostnú bohoslužbu a dodať jej lesku. Túto jedinečnú liturgickú tradíciu spolok pietne zachovával do začiatku 20. storočia. V 19. storočí sa kult sv. Cecílie stále viac špecifikoval na oblasť cirkevnej a najmä cirkevnej vokálnej hudby. Zaslúžilo sa o to vzmáhajúce sa reformné hudobno-cirkevné hnutie katolíckej a čiastočne aj evanjelickej cirkvi nazvané cecilianizmus, ktoré svoj názov odvodilo od mena patrónky hudby a identifikovalo sa s princípmi návratu k vokálnym formám cirkevnej hudby v zmysle ich renesancie či obnovy. Slávenie sviatku sv. Cecílie v minulosti prebiehalo tiež formou duchovných koncertov, na ktoré nadväzuje aj tento projekt.

NITRA 21. máj 2021, Synagóga o 18:00

BRATISLAVA 22. máj 2021, Koncertná sieň Klarisky o 18:00

TRENČÍN, 22.máj2021, refektár Piaristického gymnázia o 18:00

MUSICA AETERNA

umelecký vedúci Peter Zajíček

sólisti:

Lenka Máčiková soprán

Matúš Šimko tenor

Georg Philipp Telemann      Ouverture „La Bizzare“ G due, TWV 55:G2      

(1681 – 1767)                        Ouverture

                                               Courante

                                               Gavotte

                                               Branle

                                               Sarabande

                                               Fantasie

                                               Menuet

                                               Rossignol

Georg Friedrich Händel        Cecilia, vogli un sguardo, HWV 89

(1685 – 1759)                      kantáta pre soprán, tenor, sláčiky a basso continuo

                                                           Recitatív: Cecilia, vogli un sguardo

                                                           Ária: La virtute è un vero nume

                                                           Recitatív: Tu armonica Cecilia

                                                           Ária: Splenda l´alba

                                                           Recitatív: Carco sempre di gloria

                                                           Ária: Sei cara, sei bella

                                                           Recitatív: È ben degna di lode

                                                           Duet: Tra amplessi innocenti

Obsadenie:

Musica aeterna:

Peter Zajíček, Adam Szendrei, Michal Klas, Gabriel Szathmáry, Peter Zelenka  – husle

Ján Gréner – viola

Michaela Čibová – violončelo

Ján Prievozník – violone

Peter Guľas – organ

Jakub Mitrík – teorba

Zdroj: TS - Eva Slaninková - Musica aeterna

Autor článku: CultureBase