V novej pôvodnej tanečnej inscenácii EXTÁZA / OBRAZY O NEJ, ktorá bude mať premiéru v stredu 11. mája, účinkuje okrem tanečníkov Baletu Štátneho divadla Košice aj prvá dáma košickej činohry, herečka Beáta Drotárová. Ako priznáva v rozhovore, balet jej učaroval už v útlom detstve, keď ju ešte v predškolskom veku otec pol roka vozieval do Košíc na baletné tréningy a hodiny tanca. „Určite sa dotkne emócií každého, kto bude v hľadisku sedieť,“ hovorí Beáta Drotárová.

Ako sa cíti herečka Beáta Drotárová v tanečnej inscenácii Extáza / Obrazy o nej a čo Vám ako prvé preblesklo hlavou, keď Vás Andrej Petrovič oslovil s ponukou na účinkovanie v tomto projekte?

Cítim sa v nej ohromne. Ja som už hosťovala v dvoch operetách a tiež som sa tam cítila úžasne. Musím povedať, že keď ma pán Petrovič oslovil s touto ponukou, tak som mala úplne skreslené predstavy o tom, čo tam budem robiť. Už som si zháňala baletné cvičky. Hovorila som si – panebože, musím schudnúť. Veď ako tam budem vyzerať medzi tými štíhlymi baletkami. Nahodila som ťažkú diétu. Až na prvých stretnutiach mi objasnil, že mojou úlohou nebude hrať sa na baletku, ale činoherne v skratke vyjadriť život ženy. V prológu, počas šiestich minút, načrtnem celý dej baletu. To ma potešilo, skončila som s diétou.

Ponuka ma potešila aj preto, že už ako malé dievčatko som vždy doma baletila. Mala som úžasných rodičov, mamička mi šila baletné sukničky. Moji rodičia boli dokonca tak obetaví, že keď videli moju túžbu po tanci, tak ma oco pol roka – raz týždenne – vozieval na starej škodovke do Košíc na baletné skúšky. A to som ešte nechodila ani do školy. Potom sa to celé zrušilo, ale láska k baletu vo mne ostala stále. A hoci som sa k nemu už neskôr nedostala, preniesla som ju na dcéru, ktorá chodila do baletnej školy a tá ostala tancu a pohybu verná dodnes.

Ako sa Vám spolupracovalo s tanečníkmi nášho baletu?

Cítila som sa v našom balete úžasne a veľmi veľa som sa od nich naučila. Je to súbor, ktorý má neskutočnú, dovolím si tvrdiť, že európsku úroveň. Nielen svojím atraktívnym zložením, ale najmä tým, ako sa tanečníci správajú na svojich tréningoch a skúškach. Sú neuveriteľne pokorní, pracovití a skromní. Niekedy mi z nich bolo až do plaču. Zaujalo ma aj to, že po klaňačke všetci ostávajú na javisku a bez ohľadu na to, či sú sólisti alebo zboristi si všetci navzájom poďakujú za predstavenie, poobjímajú sa, pobozkajú sa. Je to niečo úžasné.

Extáza / Obrazy o nej je holdom ženám a podľa autorov predstavuje rôzne podoby ženy inšpirované fázami mesiaca, ktorý je magickou bránou nielen k cyklu zrodenia, ale i znovuzrodenia. Ako Vy vnímate novú tanečnú inscenáciu?

Možno by som nepovedala, že sú to fázy mesiaca, ale určite sú tam štyri ročné obdobia. Je tam jar – začiatok a prebúdzanie sa ženskosti, je tam leto – zrelosť, jeseň ako konfliktné obdobie a zima ako záver. Celé to vnímam neuveriteľne emotívne a mám čo robiť, aby som sa na javisku nerozplakala. Celé to umocňuje kombinácia tanca nielen s originálnou a úžasnou hudbou Vladislava Šarišského a básňami Tomáša Straku, ktorý neuveriteľným spôsobom dokázal v pár riadkoch vystihnúť pocity ženy v poslednej etape svojho života. V tej poslednej vyjadril všetko, s čím sa žena lúči. Odchádza myseľ, telo už nie je také ako bolo za mladi. Dokonale vystihol všetko, čo žena prežíva v mojom reálnom veku. Keď si uvedomuje, že už nie je ani mladá ani stredne mladá, ale že už prichádza staroba. Celé predstavenie je dejové a hoci je pomerne krátke, tak aj tí, čo možno úplne nechápu o čom je, si prídu na svoje.

Čo si podľa Vás odnesie z divadla divák? Pochopia muži lepšie zákutia ženskej duše a ocenia krásu žien? Na druhej strane, nájdu ženy v inscenácii svoje zrkadlové obrazy?

Myslím si, že aj muži aj ženy sa v jednotlivých častiach predstavenia určite nájdu. Možno sa zasmejú, možno sa aj zamyslia nad tým, ako to v živote je. Je to v skratke veľmi obsažný balet a úžasný je v tom, že sa týka každého človeka. Lebo každý má svoju jar, svoje leto, svoju jeseň a vždy príde aj tá zima. Určite sa dotkne emócií každého, kto bude v hľadisku sedieť.

Zhováral sa: Svjatoslav Dohovič, web editor a PR ŠDKE
Zdroj foto: Joseph Marčinský