Košických filharmonikov povedie mladý slovenský dirigent, rodák z Liptova Ondrej Olos. Študoval dirigovanie na Konzervatóriu v Žiline a na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Od roku 2006 pôsobí v Janáčkovej opere Národného divadla v Brne. V repertoári má diela Dvořáka, Verdiho, Pucciniho, Janáčka či Straussa a pravidelne spolupracuje s významnými českými a slovenskými orchestrami, vrátane Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu, Pražskej komornej filharmónie či Filharmónie Brno. Už ako malý chlapec hrával v rodnej dedine (Hubová) na organe, a tak má hlboký vzťah k duchovnosti. Výnimočne dokáže precítiť a sprostredkovať duchovné posolstvo diel.

Sólový husľový part Moyzesovho koncertu je koncipovaný mimoriadne virtuózne, no zároveň spevne – nejde len o technickú exhibíciu, ale o nositeľa lyrického i dramatického výrazu. Na husliach sa predstaví významná osobnosť slovenskej husľovej interpretácie – Milan Paľa. Študoval na Konzervatóriu J. L. Bellu v Banskej Bystrici, neskôr pokračoval v štúdiu na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni a na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Zásadný vplyv na formovanie jeho hudobného prejavu mala spolupráca so skladateľmi, ktorá vyústila do vzniku množstva skladieb „šitých“ na mieru. Jeden z najväčších impulzov mu priniesol umelecký kontakt s významným francúzskym organistom a skladateľom Jeanom Guillouom. Dnes je Milan Paľa vyhľadávaným interpretom nových diel a má za sebou veľké množstvo premiér skladateľov svetových (napr. Guillou, Dusapin, Tüür, Kõrvits, Sirodeau), českých aj slovenských (Emmert, Iršai, Lejava, Demoč, Kmiťová a ďalší). Za jedinečné počiny možno označiť jeho nahrávky kompletnej slovenskej tvorby pre sólové husle (Violin Solo in the Works of Slovak Composers I–V).

V druhej časti večera zaznie Štvrtá symfónia Bohuslava Martinů (1890 – 1959). Vznikla v roku 1945, v období skladateľovho amerického exilu, a patrí k jeho najoptimistickejším orchestrálnym dielam. Vyznačuje sa pulzujúcim rytmom, jasnou melodikou a brilantnou orchestráciou, v ktorej sa spája neoklasická forma so spontánnou hudobnou energiou. Dielo pôsobí sviežo a radostne a často býva interpretované ako symbol povojnovej obnovy a životného optimizmu.

Foto: ŠFK