Ilona je prekladateľka z nórštiny, túžiaca po inšpirácii pre vlastnú tvorbu poézie. Dokonca aj v jej úzko špecializovanom odbore existuje uprednostňovaná konkurencia, čo jej na sebavedomí určite nepridáva. Matas sa naopak rozhodol nelopotiť pri budovaní kariéry hodnej obdivu a radšej sa venuje sprevádzaniu turistov po meste, čo ho skutočne baví. Spolu si dvojica práve kúpila byt v staršom paneláku, na ktorom prebieha rekonštrukcia. Vyzerá to tak, že si obaja pomaly plnia stanovené životné ciele. Stačí to však na to, aby boli spokojní oni aj ich blízki?

Ilona má dvadsaťdeväť rokov a už stihla vyštudovať a vybudovať si kariéru prekladateľky. Okrem toho vlastní byt a má fungujúci vzťah. Veľkú časť spoločenských požiadaviek už teda splnila. Prvá návšteva matky ju však vyvedie z pocitu spokojnosti. Stále totiž nie je ani len zasnúbená – ako sa teda chce stihnúť vydať a založiť si rodinu, kým je ešte čas?!

Snímka Renovácia od debutujúcej režisérky Gabrielė Urbonaitė tlmočí občas až neúprosné nároky kladené na generáciu mladých pracujúcich, ktorí, ak neurobia v „správnych“ momentoch všetky veľké životné rozhodnutia, dostanú sa do nekonečného reťazca spoločenských nátlakov.

Pozastavme sa a obzrime sa za dvadsiatnikmi v našom okolí. Od mnohých sa očakáva, že sa v priebehu desiatich rokov premenia z čerstvých maturantov na úspešných, vysokoškolsky vzdelaných kariéristov so slušným štartovacím majetkom a minimálne jedným bezchybným dieťaťom, narodeným zo šťastného manželstva. Pri takomto pláne jednoducho nezostáva čas na zaváhanie. Niekedy môže mať mladý človek dojem, že ak nestrhne príležitosť za pačesy, bude už navždy zaostávať.

S podobnými pocitmi bojuje aj Ilona. Matas zasa čelí úvahám nad svojou „mäkkou“ povahu, ktorú mu dala civilizovaná spoločnosť. Ideál tvrdého chlapa však niekde na pozadí stále prežíva a brzdí jeho osobný rozvoj.

Akoby toho nebolo dosť, za hranicami susednej krajiny zúri vojna, s čím sa moderný človek jednoducho nedokáže zmieriť. Navonok je však všetko v poriadku. Zamilovaný a zdravý pár sa presťahoval do vlastného bytu. Kde by sa teda v tomto vzorci mohlo skrývať nešťastie či napätie?

Gabrielė Urbonaitė sa s poľutovaním zamýšľa nad pokrivenou perspektívou generácie, ktorá si neuvedomuje dosiahnuté úspechy, pretože sa neúnavne ženie za ďalšími, ešte vyššími cieľmi. Pokojná atmosféra esteticky podmanivého filmu nevzbudzuje negatívne emócie ani výrazné napätie. Dej sa odohráva v ohraničenom priestore jedného bytu, kde sa o konfliktoch dozvedáme prostredníctvom jemných obrazových náznakov a dialógov ústrednej dvojice. Tá zvláda každodenný stres zväčša s úsmevom, a teda hrdinsky. Neblahé vplyvy sa však postupne nabaľujú. Stále viac sa odhaľuje nespokojnosť Ilony a jej neustále hľadanie šťastia – alebo aspoň pokoja.

Jej vnútornú rozorvanosť autorka stelesnila v milostnom trojuholníku, ktorý dopĺňa Oleg, ukrajinský maliar a robotník na stavbe pred jej oknami. Nejde však o ten typ trojuholníka, pri ktorom by divák jednoznačne fandil jednej strane. Tri postavy – Ilona, Matas a Oleg – sú nositeľmi vlastností a názorov, s ktorými sa možno ľahko stotožniť. Nikto z nich neťahá za kratší koniec. Každému je ľahké porozumieť.

Stačilo ba sa pozrieť na situáciu z trochu inej optiky a bolo by zrejmé, koľko problémov našich predkov už mladí dokázali prekonať. Multijazyčná a otvorená spoločnosť pôsobí vo filme prirodzene, akoby akceptácia rôznorodosti bola odvekou tradíciou. Postavám možno chýbajú svaly, zato oplývajú intelektom a pevnými morálnymi zásadami. Ak by sa ktokoľvek vďaka filmu Renovácia dokázal aspoň na chvíľu pozastaviť a doceniť sám seba, dielo Gabrielė Urbonaitė by splnilo svoj účel.

Matúš Trišč

Zdroj foto: Filmtopia