eCultureBase logo
menu
Výstava Medzi nebom a sklom

Výstava Medzi nebom a sklom

21. januára 2026

Novohradské múzeum a galéria v Lučenci pripravilo výstavu Medzi nebom a sklom. Návštevníci si môžu pozrieť to najlepšie z tvorby akademického sochára Drahomíra Prihela a výtvarníčky Martiny Minárikovej. Výstava potrvá do 15. februára 2026.

Drahomír Prihel sa narodil v roku 1956 v Bratislave. V rokoch 1971 – 1975 študoval na Strednej priemyselnej škole sklárskej v Kamenickom Šenove v Českej republike. V štúdiu ďalej pokračoval v rokoch 1982 – 1987 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde absolvoval odbor sklárstvo. Pod jeho autorským rukopisom nájdeme brúsené sklenené objekty, maľované tavené obrazy a vitráže, drevené sochy, maľby, sochy v kove, ako aj ceny a dary pre verejnosť. Zúčastnil sa na 7 sochárskych, 8 sklárskych a 2 maliarskych sympóziách. Vystavoval na viac ako 170 kolektívnych výstavách doma i v zahraničí (Nórsko, Holandsko, Francúzsko, Egypt, Maďarsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Rusko, Nemecko, Rakúsko a Kazachstan). Tvorí v Bratislave. Za svoju umeleckú činnosť získal množstvo ocenení.

Martina Mináriková študovala na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe (odbor sochárstvo) a na Fachhochschule Kiel v Nemecku. Šperky vyrábala a prerábala väčšinou ručne. Vytvárala ich z kovov, farebného skla či bieleho zlata. Používala aj pokovovanú mosadz, ktorú kombinovala s antikorom – vznikli tak žezlá, medaily a pamätné umelecké predmety pre rôzne vysoké školy a organizácie. Zaoberala sa témou človek a vesmír. Jej častým motívom bola krv a v tvorbe nájdeme veľa symboliky. Jej práce boli počas rozličných výstav nainštalované v múzeách a galériách na Slovensku i v Česku, ale aj v Írsku, Indii, na Malte, v Nemecku, Belgicku, USA, Švédsku, Estónsku, Spojenom kráľovstve, Litve, Rumunsku či v Číne. Žila v Bratislave a tvorila v Dvore Králové nad Labem. Zomrela v roku 2025.

Na naše otázky odpovedal externý kurátor výstavy Ľudovít Petránsky.

Prečo sa oplatí návštevníkovi vidieť túto výstavu?

Výstava s názvom Medzi nebom a sklom je pre všetky zmysly. Dominantný je najmä vizuálny zážitok, no hneď po ňom nastupujú aj ďalšie ľudské zmysly, ktorými vnímame okolie – v tomto prípade dobré výtvarné umenie. Teda také, ktoré nepotrebuje dodatočne vysvetľovať svoj obsah, ale pôsobí ako silné médium a robí náš život znesiteľnejším. Sú v ňom zaliate tóny podmanivej hudby, putovanie oceánmi, dotyky ľudskej ruky, ale aj prítomnosť odľahlých galaxií, ktoré nám hovoria, odkiaľ prichádzame a kam smerujeme.

Názov výstavy Medzi nebom a sklom nie je náhodný – pri prechádzke priezračnými i farebnými sklenenými objektmi, šperkmi, vázami, pohármi či misami máte naozaj pocit, akoby ste sa vznášali tých povestných päť centimetrov nad zemou. Diváka totiž nadnáša silná imaginácia – a vtedy sa môže stať naozaj všetko.

Takže prečo ísť na výstavu Medzi nebom a sklom? Lebo ponúka divákom komplexný zážitok, ktorý sa nekončí za bránami múzea.

Ako by ste charakterizovali vystavené diela Drahomíra Prihela?

Autorská prezentácia Drahomíra Prihela v Novohradskom múzeu a galérii v Lučenci je reprezentatívnou prehliadkou jeho predstáv a snov zaliatych do skla. Kolekcia prezentuje tvorbu z uplynulých dvoch dekád, pričom ústrednou časťou výstavy sú opticky brúsené sklenené objekty a farebné obrazy z taveného skla, ktorých kvalita sa stala pevnou súčasťou špičkovej úrovne súčasného slovenského sklárstva.

Prezentácia je doplnená špeciálnou dizajnérskou sériou úžitkového skla (misy, misky, vázy a žardiniéry), realizovanou v sklárni AG Svoboda v Karlove na Morave, ako aj v Zlatne (kalíškovina, fľaškoryby), Poltári (žardiniéry) a v Katarínskej Hute, m. č. Cinobaňa (kalíškovina).

Ako by ste charakterizovali diela Martiny Minárikovej?

Ťažiskom prezentácie Martiny Minárikovej v Novohradskom múzeu a galérii v Lučenci sú kolekcie unikátnych šperkov (drevené, strieborné, teflónovaná mosadz) kombinované s farebnou sklenenou drťou, ktoré sú vytvorené na základe vedeckých fotografií. V téme Človek – vesmír hľadá autorka podobnosti mikrosveta vo vnútri ľudského tela a makrosveta nekonečného vesmíru. Súčasťou je aj retrospektíva starších, prevažne strieborných šperkov.

Jej prezentácia je doplnená sklenenými stolovými súpravami váz, mís a misiek, vytvorenými v sklárni AG Svoboda v Karlove na Morave. Dá sa povedať, že ide o komornú retrospektívu toho najlepšieho od Martiny Minárikovej.

Prečo ste sa rozhodli spojiť dve osobnosti do jednej výstavy?

Dve výrazné umelecké osobnosti slovenskej výtvarnej scény – Drahomír Prihel (absolvent Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave) a Martina Mináriková (absolventka pražskej UMPRUM) – nevystavujú spoločne po prvýkrát. Majú za sebou päť či šesť spoločných expozícií a niekoľko prezentácií v rámci kolektívnych výstav. Vždy im to spolu „ladilo“, vhodne sa dopĺňali a rozširovali okruh výtvarného pôsobenia.

Navyše je tu aj osobný dôvod – až do Martinkinho predčasného úmrtia tvorili obaja umelci niekoľko rokov partnerský pár, v ktorom aktívne rozvíjali svoje výtvarné programy. Aj preto je v podtitule spoločnej výstavy Venované Martine, čiže expozícia je aj poctou tejto talentovanej výtvarníčke. Martina sa na výstavu svedomito pripravovala a tešila – žiaľ, zúčastnila sa už len prostredníctvom svojich diel. Je to možno aj symbolické: ich stredobodom je totiž človek, ktorý sa natrvalo pohybuje niekde medzi nebom a sklom…

Ďakujem za odpovede.

Fotografie: NMG/D. Lajzová



Autor článku: Veronika Schwarzová