Sedemdesiatročný oslávenec: Ľubovnianske múzeum
18. marca 2026
Ľubovnianske múzeum v tomto roku oslavuje hneď dve významné výročia: 70 rokov múzea (1956 – 2026) a 20 rokov hradného divadla. V rámci osláv pripravilo zaujímavé podujatia.
26. apríla sa oficiálne otvorí nová letná turistická sezóna na hrade Ľubovňa počas podujatia Otvorenie hradných brán. Jeho súčasťou bude slávnostná svätá omša, sokoliarske a šermiarske vystúpenia, remeselné trhy – a to všetko v príjemnej atmosfére dobovej hudby. Nebude chýbať ani sprístupnenie obnovených vojenských kasární z 18. storočia.

V rámci jubilea 70 rokov nášho / vášho múzea bude 19. júna nainštalovaná výstava „(Ne)vystavené“… až teraz na hrade Ľubovňa.
V dňoch 13. až 19. júla sa uskutoční 20. ročník hradného divadla s pesničkami, tentoraz s predstavením Kráľ Madagaskaru. Ide o dobrodružný príbeh o cestovateľovi Móricovi Beňovskom a jeho výprave zachrániť princeznú a stať sa kráľom Madagaskaru v réžii Petra Karpinského.

Okrem toho múzeum v roku 2026 organizuje: 15. ročník šachového turnaja grófa Jána Zamoyského pre deti z MŠ a ZŠ, Medzinárodný deň múzeí, Noc múzeí s ohňovou šou, tvorivé dielne, medzinárodnú súťaž Extreme Castle v trinástich disciplínach, výchovno-vzdelávacie programy pre žiakov 1. stupňa alebo 5. ročníka, koncert Kataríny Knechtovej, hradné slávnosti s bohatým programom, nočnú prehliadku hradu s ohňovou šou, operný koncert, módny galaprogram z histórie módy, Deň medu, Filmovú noc na hrade, vianočné prehliadky spojené s rozprávkou, vianočný koncert Ivany Brillovej a iné.
Na naše otázky o Ľubovnianskom múzeu nám odpovedala múzejná pedagogička Ľubovnianskeho múzea Otília Barlíková.
Ako by ste charakterizovali múzeum dnes?
Ľubovnianske múzeum je dnes modernou regionálnou inštitúciou, ktorá prepája ochranu historického dedičstva s aktívnym životom múzea. Jeho činnosť stojí na troch pilieroch: výskume, sprístupňovaní zbierok a postupnej obnove historických objektov. Odborní pracovníci sa venujú najmä histórii, etnografii, umeniu a archeológii regiónu severného Spiša, severozápadného Šariša a Zamaguria. Výsledky výskumu publikujú vo vedeckých časopisoch, ale zároveň ich dokážu priblížiť aj širokej verejnosti – prostredníctvom výstav, podujatí či vzdelávacích programov.
Dôležitou súčasťou práce múzea je aj systematická obnova historických objektov. Postupná rekonštrukcia hradných častí umožňuje návštevníkom objavovať priestory, ktoré boli ešte donedávna neprístupné. Zároveň aj v posledných rokoch otvorilo depozitáre zbierok – návštevníci môžu nahliadnuť do zákulisia práce múzejníkov a vidieť predmety, ktoré by inak zostali pred ich zrakmi skryté.
V čom spočíva jeho výnimočnosť?
Najväčšou zvláštnosťou je spojenie dvoch úplne odlišných svetov na jednom mieste. Na kopci sa týči hrad Ľubovňa, stredoveká pevnosť s bohatou európskou históriou, zatiaľ čo pod ním sa rozprestiera skanzen – Múzeum ľudovej architektúry zobrazujúce každodenný život obyvateľov regiónu.
Takéto prepojenie „pánskeho“ a „ľudového“ sveta je na Slovensku pomerne zriedkavé. Návštevník tu môže v priebehu jedného dňa prejsť od príbehov kráľov, šľachticov a diplomatických dejín až k obyčajnému životu roľníkov, remeselníkov či pastierov.
Význam hradu navyše presahuje regionálny rámec. V minulosti strážil dôležitú obchodnú cestu medzi severom a juhom Európy a na niekoľko storočí sa stal významným miestom aj v poľských dejinách – práve tu boli ukryté poľské korunovačné klenoty. K historickým kuriozitám patrí aj väznenie známeho dobrodruha Mórica Beňovského a vlastníctvo hradu Ľubovňa španielskou princeznou Izabelou Zamoyskou de Bourbon.
Prečo sa ho oplatí navštíviť?
Základom návštevy je samotný hradný areál. Postupne obnovené priestory – napríklad renesančný palác, gotické pivnice či barokový palác – približujú život šľachty. Vojenskú funkciu pevnosti predstavia obnovené vojenské kasárne. Kópie poľských korunovačných klenotov alebo poklady posledných majiteľov hradu Ľubovňa, rodiny Zamoyských, zaujmú každého obdivovateľa histórie. Z veže sa zároveň otvára jeden z najkrajších výhľadov na okolitý región.
Pod hradom sa oplatí vidieť skanzen. Drevenice prenesené z rôznych obcí severného Spiša a Šariša ukazujú tradičný spôsob života miestnych obyvateľov. Návštevník tu spoznáva kultúrnu pestrosť regiónu, kde sa stretávajú tradície Rusínov, Goralov a spišských Nemcov.
Silným zážitkom bývajú aj sezónne podujatia a pravidelné sokoliarske vystúpenia. Letné divadelné predstavenia, tematické programy i nočné prehliadky premieňajú historické kulisy na živé javisko. Práve vtedy sa história neprezentuje len prostredníctvom exponátov, ale aj príbehov, hudby a atmosféry miesta.
Fotografie: Ľubovnianske múzeum, Ján Saloň
Na javisku Divadla Andreja Bagara ožijú slovenské balady
Slovenské literárne balad...
Herec Vlado Müller si najviac vážil film Signum laudis, v marci si pripomíname jeho nedožité 90. narodeniny
Slovenský filmový, televí...
Oslava bábkarského umenia
21. marec je Svetovým dňo...
Český lev pre Príbehy z čarovnej záhrady
Česká filmová a televízna...