World Music Festival Bratislava každý rok prináša do historického srdca hlavného mesta Slovenska pestrú paletu hudby z celého sveta. Deje sa tak vďaka nezištnej práci festivalového organizačného tímu na čele s programovou riaditeľkou Jarmilou Vlčkovou a tiež ochotných dobrovoľníkov. V tomto roku...

World Music Festival Bratislava každý rok prináša do historického srdca hlavného mesta Slovenska pestrú paletu hudby z celého sveta. Deje sa tak vďaka nezištnej práci festivalového organizačného tímu na čele s programovou riaditeľkou Jarmilou Vlčkovou a tiež ochotných dobrovoľníkov. V tomto roku sa konal počas predposledného septembrového víkendu už jubilejný X. ročník tohto festivalu a program bol zvlášť bohatý.

V piatok 19. septembra sa World Music Festival Bratislava 2025 začal večernými koncertmi v Divadle Aréna. Téma celého večera znela: „World music a emócie v tanci“. Prichádzajúce obecenstvo pred divadlom vítali energické západoafrické rytmy slovenskej kapely Jamadan v zostave: Dano, Sisa, Matúš, Biba, Jakub a Stela. Hrali na rôznych druhoch afrických bubnov a perkusií a ich show dopĺňal pôsobivý tanec tanečnice Danky. Zvuk bubnov sa niesol do ďaleka, počula som ho až do divadelnej sály. Skvelý prostriedok na povzbudenie a vylepšenie nálady.

            Keď bubny utíchli, zaplnenú sálu prežiarila hudba z trochu iného súdka: tango. Tento tanec pôvodne vznikol v 18. storočí v Argentíne a Uruguaji a spojili sa v ňom tanečné prvky z Afriky, Južnej Ameriky i Európy. Podobne to bolo aj s hudbou, ktorá tango sprevádza. Spočiatku bolo tango tancom chudobných, no napokon sa stalo obľúbeným aj vo vyšších spoločenských triedach a v mnohých častiach sveta. Je dôležitou súčasťou argentínskej kultúry. V roku 2009 sa tango dočkalo zápisu na Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Jednou zo špičkových kapiel v žánri tango v celosvetovom meradle je poľská hudobná zostava Bandonegro.

Tvoria ju bandoneonista a akordeonista Michał Główka, huslista Jakub Czechowicz, kontrabasista (a plodný autor skladieb) Marcin Antkowiak a klavirista Marek Dolecki. Túto štvoricu sme privítali aj na World Music Festivale Bratislava 2025. Z webovej stránky kapely som sa okrem iného dozvedela, že všetci jej členovia sa narodili v rovnakom roku v Poznani (v súčasnosti organizujú v tomto meste festival zameraný na tango). V repertoári majú nielen tradičné argentínske tango, ale aj tango nuevo a vlastné skladby s jazzovými prvkami. Na bratislavskom festivalovom koncerte zazneli viaceré skladby z najnovšieho, ešte čerstvého albumu kapely Bandonegro s názvom Tanuevo (2025), ktorý bol nahrávaný v argentínskom Buenos Aires a premiérovo zaznel v júni rovnako v tomto meste. Na albume sa podieľali i argentínski jazzmani: gitarista Lucio Balduini a bubeník Pipi Piazzolla (vnuk Astora Piazzollu). Tí však do Bratislavy neprišli.

V Divadle Aréna Bandonegro zahrali viaceré skladby od Astora Piazzollu (skvelého hráča na bandoneóne, slávneho inovátora tanga, tvorcu hudobného štýlu tango nuevo), ako Michelangelo ´70 či slávne Libertango. Vlastnú tvorbu zastupovali napríklad skladby Podertango, Vislumbrar a i. Tango v podaní poľských virtuózov bolo sugestívne nostalgické a plné ohnivej vášne. Jemné aj veľmi expresívne pasáže zneli podmanivo, skladby boli účinne vygradované. Zaujala ma napríklad poetická a zanietená klavírna hra v skladbe Adiós Nonino (Astor Piazzolla) a lahodné tóny bandoneónu v skladbe Tenderness (Marcin Antkowiak), ktorá, ako jej autor prezradil, bola pôvodne skomponovaná pre film.

Členovia kapely nezapreli svoj zmysel pre humor, keď vysvetľovali pôvod názvu vlastnej skladby Patagonia: za prvé, Pipimu Piazzollovi v štúdiu skladba evokovala toto územie v Južnej Amerike a za druhé, Patagonia je vraj názov najlepšieho argentínskeho piva. Keďže tangová hudba sa hráva nielen na počúvanie, ale hlavne do tanca, jednu skladbu ozdobili svojím umením tri tanečné páry z top bratislavského tanečného štúdia TangoVida, ktoré vedú Lucia a Deniz Hazir. Bandonegro i tanečnice a tanečníci mali veľký úspech, obecenstvo ich odmieňalo obrovským potleskom. Po poslednej skladbe s emotívnou hrou na husliach nasledovalo standing ovation a všetci účinkujúci sa prišli ešte raz pokloniť.

            Po prestávke nasledovalo strhujúce tanečné, hudobné a spevácke predstavenie španielskych umelcov. Jeho hlavnou hviezdou bola novátorská flamencová tanečnica mladej generácie: María Moreno. Osudy flamenca sa trochu podobajú osudom tanga. Je to najvýznamnejší tradičný hudobno-tanečný fenomén Španielska, typický hlavne pre provinciu Andalúzia. Tanec však vznikol fúziou kultúrnych vplyvov rôznych národov, približne od konca 15. storočia sa mu venovali predovšetkým chudobní Rómovia a vidiečania, ľudia z vyššej spoločnosti ním pohŕdali. V súčasnosti za flamencom cestujú do Španielska mnohí fanúšikovia a je považované aj za životný štýl a filozofiu. V roku 2010 bolo zapísané na Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Uchvátilo aj obecenstvo na World Music Festivale Bratislava 2025. Fascinujúci, takmer divadelný dej sa odohrával na pódiu, často v prítmí, len s nasvietením účinkujúcich. María Moreno  pri prvom tanci, ktorý tancovala v dlhých zdobených bielych šatách a bosá, povýšila aj obyčajnú stoličku na významnú súčasť svojho predstavenia. Jej veľmi dôležitými kolegami na pódiu boli gitarista Oscar Lago a spevák Miguel Lavi, pretože k flamencu patrí ako tanec (baile), tak hra na gitare (toque) a spev (cante). Miguel Lavi spieval clivo, z hĺbky duše, silným zastretým hlasom, často bol akoby v extáze. K tomu pridával rytmické dupanie a tlieskanie. Zvuk španielskej gitary mi znel väčšinou jemne oproti vybičovaným emóciám v speve (hoci Oscar Lago sa vedel aj pevne oprieť do strún). Užívala som si, že počujem cante jondo naživo. María neskôr tancovala v topánkach s rytmickými údermi podrážok o podlahu a pridala aj hru na kastanetách. Jej majstrovský tanečný prejav nebol éterický, ale rezký, živelný a hlboko ľudský.

Objavil sa aj humorný moment, keď tanečnica podala kastanety spevákovi a on si ich najprv namiesto hrania strčil do vrecka. Z hľadiska ozval aj spontánny smiech. Obrovský potlesk a krik vyvolal Maríin temperamentný tanec v dlhých červených šatách s veľkou bielou šatkou, ktorý sa hodnú chvíľu odohrával v úplnom tichu. Pozorné obecenstvo často nadšene aplaudovalo a ozýval sa i pokrik „olé!“. Z tanečnice priam vyžarovalo šťastie a radosť a prišla zatancovať aj dopredu na javisko, aby bola bližšie k  obecenstvu. Bolo zaujímavé sledovať interakcie medzi Maríou, Miguelom Lavim a Oscarom Lagom. Veľkú silu mal moment, keď v jednej chvíli stíšenia Miguel Maríu takmer objal. Flamenco nevyjadruje len radostné emócie, jeho témami sú často napríklad smútok či smrť. Preto aj spev znie až surovo autenticky.

Vystúpenie María Moreno Ensemble mi občas oživilo i spomienky na nie najšťastnejšie udalosti v mojom živote, ale v spojení s hudbou a rytmickým tlieskaním Miguela a Maríe boli akosi ľahšie stráviteľné. Na konci predstavenia zhasli svetlá osvetľujúce javisko a účinkujúci odišli do zákulisia. Nasledovalo však mohutné standing ovation a ak dobre počítam, museli sa prísť štyrikrát rozlúčiť s publikom.

            Po skončení programu v Divadle Aréna som ešte na chvíľu zavítala na after párty na lodi Pink Whale. Na jej palube už približne dve hodiny prebiehal DJ set Global Dance Music. DJ Potkan hral do tanca hudbu známu hlavne z jeho relácie Hudba sveta_FM na Rádiu_FM. Neskôr podpalubie ovládol srbský projekt Lenhart Tapes. Vojvodinský Slovák Vladimir Lenhart predvádzal svoju hudobnú alchýmiu s pomocou zopár kazetových magnetofónov, mixpultu a elektroniky. Ako skutočný čarodejník vytváral zo svojich hudobných samplov naozaj divokú, temnú, až psychedelickú hudobnú zmes. Svojím zvučným hlasom ho výborne dopĺňala speváčka Tijana Stanković. Zazneli i niektoré piesne z úspešného albumu projektu Lenhart Tapes s názvom Dens (2023), ako Vodu brala či Daj mi ruka. Hudba priam pozývala na parket.

            Prvý deň World Music Festivalu Bratislava 2025, venovaný rôznym druhom hudby a tanca, priniesol širokú škálu emócií. Tak, ako je pri hudbe a tanci dôležitá a cenená improvizácia účinkujúcich, je pri nich dôležité aj individuálne poslucháčske a divácke vnímanie. Pevne verím, že „World music a emócie v tanci“ priniesli každému hlboko osobný umelecký zážitok, nech sa už vybral na ktorýkoľvek koncert.

Ružena Šípková

Titulná foto: Jaroslav Novák