Tretí festivalový deň sa niesol v znamení tradične i moderne poňatej slovenskej world music. Natískali sa otázky, odkiaľ sme prišli, kde sa nachádzame a kam kráčame. Napokon, klásť otázky je dôležitou úlohou hudby sveta. V nedeľu 21. septembra sa popoludní opäť konali showcaseové koncerty. Prvý z...

Tretí festivalový deň sa niesol v znamení tradične i moderne poňatej slovenskej world music. Natískali sa otázky, odkiaľ sme prišli, kde sa nachádzame a kam kráčame. Napokon, klásť otázky je dôležitou úlohou hudby sveta.

V nedeľu 21. septembra sa popoludní opäť konali showcaseové koncerty. Prvý z nich hostila koncertná sieň na najvyššom poschodí Domu hudby. Bolo to komorné vystúpenie tria Bodnárová x Szabó x Nosál: Elena Bodnárová – spev, husle, Štefan Szabó – gitara, bubon a Martin Nosál – citary, viola. Interpretovali tradičné piesne vo vlastných aranžmánoch, napríklad z oblasti Hontu (obec Lišov), Dolnej Oravy, ba zaznela aj jedna pieseň z Rumunska.

Hudba a spev priniesli pravé nedeľné stíšenie a uvoľnenie, sugestívny minimalizmus a krehkú krásu. Dôležitú úlohu zohrávala meditatívnosť a improvizácia. Elena Bodnárová, oblečená v odeve na spôsob kroja, ktorý si sama ušila, spievala priam étericky a Štefan Szabó zahral v jednej piesni na gitare aj slákom. Obecenstvo si vystúpenie tejto hudobnej zostavy naozaj užilo a odmenilo ju veľkým potleskom.

            Program pokračoval na nádvorí Domu hudby, kde sa predstavila kapela Páni času, ktorú tvoria: Lukáš Lacko – gajdy, píšťalka, spev, Ján Kostolányi – gitara, Zuzana Hanusová - spev, perkusie, ninera, Jakub Bebej – gajdy, ninera, píšťalky, viola, spev, Miloslava Chudá – cimbal, spev, citara, Viktor Chudo – perkusie. Hudobníci využívajú dobové i súčasné akustické hudobné nástroje a v ich hudbe sa snúbi slovenský folklór so stredovekou či keltskou hudbou. Páni (a panie) času zahrali a zaspievali napríklad baladu Sihote, sihote, zelené sihote, ktorú majú v repertoári od začiatkov kapely. Pripadala mi ako blues na stredoveký spôsob. Ešte energickejšia bola zmes odzemkov.

Členovia kapely majú radosť z nového hudobného nástroja – citary, pretože ako hovoria, cimbal nedostanú do lietadla. Nemohla chýbať ani najnovšia pieseň tejto hudobnej formácie Do kova jednoho (v auguste vyšiel singel) – ľudová pieseň z východu Slovenska. Na konci koncertu znel búrlivý potlesk a krik bravó. Došlo aj na prídavok.

            Posledný showcaseový koncert toho večera a vlastne aj festivalu World Music Festival Bratislava 2025 odohrala kapela Samaria Klezmer Band. Špecializuje sa na tradičný východoeurópsky klezmer s prvkami world music a ľudovej hudby. Spolu so speváčkou Juliou Janík s príjemným a výrazným hlasom vystúpili: huslistka Ildikó Varsányi, hráč na darbuke a na cajone Juraj Varsányi, klarinetista Barnabás Kollárik a akordeonista Fridrich Kasák (záskok za Tibora Lelkesa). Hudba a spev mali drajv a prebúdzali radosť zo života. Spomínala som si, ako som nedávno obdivovala virtuóznu hru Barnabása Kollárika v Piešťanoch na koncerte Traditional & Revival Bandu. Aj na koncerte Samaria Klezmer Bandu pekne sóloval a v sólach sa predstavili aj ostatní členovia kapely. Viaceré prezentované piesne pochádzali z debutového albumu kapely s názvom Vol. 1 (2023), ako Oy mame bin ikh farlibt, Bay mir bistu sheyn, Chiribim chiribom či Misirlou. Kapela zožala zaslúžený úspech. Showcaseové koncerty sa, ako aj v deň predtým, tešili záujmu širokej verejnosti i zahraničných delegátov.

            Vrcholom nedeľného programu boli dva večerné koncerty v Koncertnej sieni Klarisky, ukážky dvoch rovnako dôležitých prístupov ku kultúrnemu dedičstvu: pohľadu ku koreňom a pohľadu do budúcnosti. Pre mňa to bolo ako déjà vu: v mysli som sa vrátila k príspevkom na sobotňajšej medzinárodnej odbornej konferencii.

            Ako prvá sa predstavila cimbalová ľudová hudba Pekovci z východoslovenského Bardejova. Okrem bratov Maroša Šiváka (kontrabas) a Jána Šiváka (cimbal) sú jej členmi Jozef Žolták (husle), Filip Kanaloš (viola) a Marek Haluška (akordeón).

Hudobníci do hĺbky poznajú regionálnu hudobnú tradíciu a majstrovsky reprezentujú hudobné dedičstvo svojich predkov – príslušníkov rómskych muzikantských rodov z Horného Šariša. Na koncerte naplno predviedli svoju muzikálnosť a ohnivý temperament. Najskôr zazneli hlavne tradičné rómske a maďarské piesne v inštrumentálnych verziách.

Potom sa ku kapele pridala speváčka Anička Čonková, ktorá má mocný hlas, emotívny prejav a hudbu v krvi. A neblysla sa len v piesňach v rómčine či v starej známej Cigáni ľubjat kone. Pekovci zaradili na setlist aj „nedvědovku“ Podvod. Najprv mi v ich podaní znela zvláštne, no potom som si spomenula na starých amerických bluesmanov, ktorí boli zvyknutí hrať pre široké a rôznorodé publikum a nemali problém zaraďovať do svojho repertoáru aj mnohé nebluesové skladby. Pekovci sa okrem hrania vo svojom domácom prostredí venujú i hraniu na svadbách, oslavách, tanečných zábavách a podobne. Je preto logické, že sa nebránia ani nerómskym hudobným inšpiráciám. Navyše, text piesne Podvod má určite schopnosť osloviť ľudí rôznych národností, ak mu rozumejú. V podaní Pekovcov a Aničky Čonkovej to bol zaujímavý (a dobre zahraný a zaspievaný) cover.

Viac ma však potešila pieseň z autorskej tvorby Pekovcov Miri romňi šukar hiňi. Hudobníci sa v niektorých piesňach tiež zapojili do spevu vlastnými vokálmi. Pri virtuóznej hre primáša Jozefa Žoltáka sa počas jednej z nich ozýval spontánny potlesk obecenstva do rytmu a ľudia tancovali pred pódiom, aj vzadu v hľadisku. Zlatým klincom programu bolo tradičné rómske halgató, pomalé a ťahavé, z hĺbky duše, a následne energický čardáš, počas ktorého obecenstvo búrlivo tlieskalo do rytmu. Koncert sa skončil ohromným aplauzom. Hudobníci i speváčka sa napokon vrátili na pódium ešte na jeden prídavok. Tradícia je v dobrých rukách.

            Pred posledným koncertom odovzdala moderátorka celého World Music Festivalu Bratislava 2025 Ina Sečíková slovo Zuzke „Vranke“ Žiakovej. Obdarovala za celý festivalový tím programovú riaditeľku festivalu Jarmilu Vlčkovú nádhernou kyticou kvetov. Nasledovalo poďakovanie celému tímu i dobrovoľníkom pri príležitosti X. ročníka tohto krásneho podujatia.

            Vyvrcholením festivalu bolo predstavenie Stefanik: Suita Almanach site-specific. Tento projekt vytvoril hudobník, skladateľ a vynálezca Martin „Majlo“ Štefánik. Momentálne študuje na VŠVU u Mgr. art. Jána Šicka, ArtD. a venuje sa vývoju post-digitálnych hudobných nástrojov. V roku 2023 vytvoril experimentálne dielo Suita Almanach. Je to cyklus piatich kompozícií, ktoré sú inšpirované kalendárnymi ľudovými zvykmi a vychádzajú z archetypálnych zvukov tradičných slovenských hudobných nástrojov, ako sú fujara trombita, gajdica, koncovky, ovčie zvony, drumble, cimbal a iné. Pôvodne bola táto suita nahraná so živými nástrojmi bez pridania elektroniky, ale na World Music Festivale Bratislava 2025 zaznela celkom inak.

Post-digitálne uvažovanie hľadá prienik medzi fyzickým a digitálnym. V post-digitálnych hudobných nástrojoch sa prepájajú prírodné materiály a digitálne technológie. Pracujú s akustickým zvukom, no sú rozšírené o mechanicko-elektronické komponenty, senzory, mikrokontroléry a softvérové rozhranie. Už pred samotným predstavením budili tieto pripravené „čudá“ pozornosť nielen delegátov. V rámci koncertného uvedenia Suity Almanach v Koncertnej sieni Klarisky účinkovali okrem Martina „Majla“ Štefánika aj Jonatan Pastirčák (hudobný producent, skladateľ a zvukový inžinier, ktorý tvorí elektronickú a elektroakustickú hudbu) a speváčky Nina Kollárová a Terézia Jacová. Dôležitý bol, samozrejme, aj priestor, v ktorom sa koncert odohrával, a tiež fyzická prítomnosť a pohyb hudobných nástrojov. Vo vzniknutej unikátnej zvukovo-priestorovej štruktúre sa miešali materiály z rôznych časových i kultúrnych rovín. Ozývali sa zvuky budúcnosti zakotvené hlboko v minulosti.

Zaujali ma napríklad perkusívne hudobné nástroje, z ktorých jeden bol vytvorený s použitím viacerých drumblí a pri výrobe druhého boli použité tri skutočné usušené makovice. Ako povedal na konferencii v Teatre Colorato Mgr. art. Ján Šicko, ArtD., tvorivosť nemá hranice. Vidieť takéto hudobné nástroje „v akcii“ bolo pre mňa pôsobivým zážitkom. Martin „Majlo“ Štefánik však nechal zaznieť aj klasické hudobné nástroje, ako fujaru trombitu na začiatku a klavír ku koncu suity. Po veľkom potlesku prišiel aj prídavok, pieseň Čie sú to húsky, v ktorej hral Majlo na klavíri, Jonatan Pastirčák mal na starosti elektroniku a speváčky ho len jemne sprevádzali vokálmi. Na záver sa strhol mohutný potlesk.

Po všetkých stránkach vydarený X. ročník World Music Festivalu Bratislava sme teda zakončili optimistickým pohľadom do budúcnosti.

Vďaka za zdarný priebeh tohto podujatia patrí nielen festivalovému tímu, účinkujúcim umelcom, zahraničným delegátom, partnerom a mediálnym partnerom a iným ľuďom zainteresovaným do priebehu festivalu, ale aj divákom, ktorí si ho nenechali ujsť, a tak podporili kultúru, ktorá je prameňom rozmanitosti a mostom medzi ľuďmi z rôznych kútov sveta.

Ružena Šípková

Titulná foto: Jaroslav Novák