Orchester Slovenská filharmónia a Slovenský filharmonický zbor (Petra Torkošová, zbormajsterka) sa v piatok 7. novembra 2025 predstavia pod taktovkou Ondreja Olosa, stáleho hosťujúceho dirigenta Slovenskej filharmónie. V jeho naštudovaní zaznejú v  Koncertnej sieni SF dve diela slovenských sklada...

Orchester Slovenská filharmónia a Slovenský filharmonický zbor (Petra Torkošová, zbormajsterka) sa v piatok 7. novembra 2025 predstavia pod taktovkou Ondreja Olosa, stáleho hosťujúceho dirigenta Slovenskej filharmónie. V jeho naštudovaní zaznejú v  Koncertnej sieni SF dve diela slovenských skladateľov v premiére – Symfónia č. 2 Via lucis pre miešaný zbor a veľký orchester Ľuboša Bernátha a symfónia pre soprán, tenor, zbor a orchester Matka, Lukáša Borzíka.  Koncert sa začne o 19.00 a otvorí 33. ročník festivalu Nová slovenská hudba, ktorý potrvá v Bratislave do 14. novembra 2025. Sólistami večera budú sopranistka Hilda Gulyásová a tenorista Matúš Šimko.

Slovenská filharmónia vás pozývame aj na predkoncertné stretnutie o 18.15 vo foyeri Slovenskej filharmónie. Zaujímavý, vysvetľujúci a inšpiratívny rozhovor so skladateľmi a dirigentom o tom, čo si vypočujete na koncerte bude viesť dramaturg Slovenskej filharmónie Juraj Bubnáš.

„Na prvom koncerte v novembri budeme s orchestrom Slovenská filharmónia a so Slovenským filharmonickým zborom premiérovať diela dvoch slovenských skladateľov – Lukáša Borzíka a Ľuboša Bernátha – v rámci festivalu Nová slovenská hudba. Sú to dve vokálno-inštrumentálne diela pre veľký orchester a zbor. S Lukášom Borzíkom sme už spolupracovali na viacerých projektoch, teším sa na to, pretože jeho hudba je hĺbavá, kontemplatívna. Ľuboš Bernáth sa taktiež venuje viac duchovnej tematike, “ hovorí Ondrej Olos.   

Ľuboš Bernáth sa v symfónii Via lucis nechal inšpirovať novozákonnými textami z mystickej jánovskej tradície; úryvky z Evanjelia podľa Jána a Jánovho zjavenia necháva zaznieť v latinčine.  Lukáš Borzík v symfónii Matka zhudobňuje text v slovenčine, v sérii dvanástich modlitieb k Márii za dvanásť čností ticha.

„Dielo Matka, symfóniu pre soprán, tenor, miešaný zbor a orchester, v ktorej zhudobňujem 12 modlitieb za čnosti ticha, som začal písať v roku 2021. Silnou inšpiráciou bola pre mňa ikona Panny Márie, Matky ticha, a hĺbka jednotlivých slov modlitieb. Na ikone je vyobrazená, citujem: „Mária, ktorá si kladie ukazovák na ústa, vyzýva predovšetkým k tomu, aby sme iných neohovárali a aby sme každému prejavovali citlivosť a lásku. Ikonu zhotovila rehoľná sestra z najväčšieho benediktínskeho kláštora Mater Ecclesiae, ktorý sa nachádza na malom ostrove San Giulio na jazere Orta (Taliansko). Sestru o to požiadal kapucínsky kňaz brat Emiliano, ktorý sa venuje privádzaniu ľudí k duchovnému tichu. Ikona je umiestnená v kapucínskom kláštore v talianskom meste Penne. Jej kópia bola v roku 2015 darovaná pápežovi Františkovi. Ikona oslovila pápeža natoľko, že ju nechal zavesiť vedľa hlavného vchodu do Apoštolského paláca, ktorým prechádza každý, kto ho chce navštíviť. O rok neskôr pápež požehnáva pôvodnú ikonu Panny Márie, Matky ticha, a na zadnú stranu dáva napísať zlatým perom: ,Neubližuj nikomu svojimi ústami ',“hovorí o novom diele skladateľ Lukáš Borzík

 „Symfónia č.2 „Via lucis“ pre miešaný zbor a orchester bola dokončená v lete roku 2020. Po dopísaní som ju venoval môjmu milému kolegovi Ladislavovi Kačicovi k jeho 70-tim narodeninám a je mi nesmierne ľúto, že sa premiéry už, bohužiaľ, nedožil. Práve druhá symfónia otvára moju novú koncepciu akýchsi veľkých duchovných kántát-symfónií, v ktorých jednu z dôležitých úloh zohráva sakrálny text, duchovné slovo, ktorého úloha je aj v tomto prípade zverená veľkému miešanému zboru. Na túto tradíciu som následne nadviazal aj v ďalších symfóniách č. 3 a č. 4. Symfónia č. 2 má podtitul Via lucis, teda v preklade cesta svetla, a má tri časti s jednotlivými názvami: In pricipio erat Verbum, ktorá prináša a následne spracováva úryvky z Jánovho evanjelia (Jn 1, 1-5, Jn 3, 19-21, Jn 5, 35, Jn 9, 5 a Jn 12, 46), O nata lux de lumine, ktorá vychádza z rovnomenného večerného hymnu využívaného na sviatok premenenia Pána, a Et habebat in dexterra manusua, ktorá spracováva úryvky zo Zjavenia sv. Jána (Jn 22, 3-5, Jn 21, 10, Jn 21, 22-25 a Jn 8,12). Základným ideovým oblúkom, ktorý má zvýrazniť základnú pointu celého diela, je výzva na nasledovanie svetla, vnútorná prosba a apel autora k návratu k archetypálnemu odkazu humanizmu medzi ľuďmi, návrat k dialógu a pokojnému spolunažívaniu, šíreniu dobra a lásky. Práve preto vnímam toto dielo ako moju naliehavú vnútornú modlitbu, v ktorej prosím o pokoj, dobro a mier medzi ľuďmi symbolicky – cestou, ktorá nasleduje Svetlo,“ predstavil svoje dielo Ľuboš Bernáth.

Sledujeme súčasnú architektúru, literatúru, výtvarné umenie. Dotknime sa aj súčasnej hudby prostredníctvom dvoch premiér skladateľov strednej generácie. Obaja siahli po duchovnej tematike, ktorú vyjadrili vlastným hudobným jazykom.

Zdroj: TS Martina Tolstova, tlačová tajomníčka Slovenskej filharmónie

Titulná foto: Ľuboš Bernáth, zdroj: Alexander Trizuljak