Termíny

Začiatok: 04. novembra 2025 18:00

Miesto: Obecní dům, Smetanova síň, Praha

Kúpiť lístok Viac informácií

Pridať do kalendára:

Štátna filharmónia Košice
Tomáš BRAUNER, dirigent
Dalibor KARVAY, husle

Program:

Vítězslav Novák: V Tatrách, symfonická báseň, op. 26  (18‘)
Eugen Suchoň: Burleska pre husle a orchester, op. 7  (13‘)
Josef Suk: Praga, symfonická báseň, op. 26  (25‘)

Slávnostný koncert pri príležitosti výročí narodenia zakladajúcich osobností 1. Československej republiky – Tomáša Garriqua Masaryka a Milana Rastislava Štefánika a tiež záveru Mesiaca česko-slovenskej kultúrnej vzájomnosti.

Nad koncertom prevzali záštitu prezident Slovenskej republiky pán Peter Pellegrini a prezident Českej republiky pán Petr Pavel.

Vítězslav Novák rád siahal k pokladom bohatej studnice slovenskej ľudovej piesne. Mal neobyčajne rád prírodu, ktorá ho pri mnohých skladbách inšpirovala. Obľúbil si najmä Vysoké Tatry a tatranskú prírodu zhudobnil v impresionisticky ladenej symfonickej básni V Tatrách. V tomto diele sa odzrkadľujú aj jeho zážitky ako nadšeného vysokohorského turistu a horolezca. Novák v diele prevzal základnú štruktúru slovenských ľudových piesní, ich intervalové a rytmické charakteristiky a začlenil ich do svojho vlastného štýlu. Skladbu dokončil v roku 1905, ale neskôr partitúru prepísal a rozšíril ju o nové farebné i štrukturálne prvky.  

Eugen Suchoň svoj opus č. 7 pôvodne napísal ako Burlesku pre husle a orchester (1933) počas štúdia na pražskom konzervatóriu. Neskôr k nej pripojil Fantáziu pre husle a orchester (1948), čím vznikla dvojčasťová skladba Fantázia a Burleska pre husle a orchester, op. 7. Aj keď  časový odstup vzniku oboch častí je znateľný, Suchoň sa snažil, aby dielo pôsobilo celistvo. Fantázia sa často uvádza aj samostatne a predstavuje dielo zrelého autora, pôsobiaceho na kompozičnom i pedagogickom poli.

V roku 1904 vytvoril Josef Suk symfonickú báseň Praga, ktorú napísal z túžby po vlasti počas ciest v zahraničí. Dielo znamená jeho trvalý príklon k monumentalizácii orchestrálneho štýlu a formám s programovými obsahovými zámermi, ktorý jeho ďalšiu tvorbu približuje symfonickým dielam Straussa a Mahlera. V skladbe vytvoril obraznú evokáciu monumentálneho zvukového efektu, stavby aj epiky, v rámci ktorej stredný úsek zobrazuje pohnuté dejiny mesta, s príznačnou sukovskou lyrickosťou a bohatou architektonikou.