Jeho cesta sa začala spevom v Bratislavskom chlapčenskom zbore, kde sa už ako dieťa naučil vnímať hudbu zvnútra. Prvé vlastné skladby písal ako desaťročný a ešte pred dospelosťou mu jednu z nich uviedla Slovenská filharmónia. Štúdium kompozície a dirigovania na konzervatóriu a VŠMU v Bratislave tak bolo prirodzeným pokračovaním, nie rozhodnutím.

Popri komponovaní sa Lejava veľmi skoro postavil aj za dirigentský pult. Zlomovým momentom bolo jeho pôsobenie na čele legendárneho VENI ensemble, kde sa viac než desať rokov intenzívne venoval hudbe 20. a 21. storočia. Skúsenosť s extrémne náročným repertoárom ho formovala ako dirigenta, ktorý sa nebojí rizika ani neprebádaných území. Zároveň sa však nikdy neuzavrel len do sveta súčasnej hudby – rovnako prirodzene sa pohybuje v opere, symfonickom repertoári či komornej hudbe.

Dnes je Lejava jednou z najvýraznejších postáv slovenskej hudobnej scény. Ako skladateľ má na konte desiatky diel pre rôzne obsadenia a dve ocenenia Radio_Head Awards za najlepší klasický album. Ako dirigent je známy schopnosťou „čítať medzi notami“ – hudbu nevníma ako múzeálny exponát, ale ako živý organizmus, ktorý má čo povedať dnešnému človeku.

Súčasnú klasickú hudbu považuje za čisté umenie – náročné, koncentrované, no mimoriadne slobodné. Často ju prirovnáva k haute couture: nie je masová, ale o to silnejšia pre tých, ktorí jej dajú šancu. Odmieta jednoduché delenie na staré a nové – aj Beethoven bol kedysi radikálne nový a aj dnešná hudba môže niesť hlbokú kontinuitu s minulosťou.

Práve túto filozofiu stelesňuje jeho najnovší projekt CODEnsemble, ktorý spoluzaložil v roku 2024. Ansámbel vznikol z potreby hľadať nové formy koncertného zážitku – intímnejšie, sústredenejšie, no dramaturgicky odvážne. Prvá sezóna SeasOne otvorila dialóg medzi súčasnými skladbami a klasickým repertoárom, druhá sezóna Sea2on na túto víziu nadväzuje s ešte väčším dôrazom na detail, osobnosť interpreta a blízkosť k publiku.

Lejava verí, že aj zdanlivo komplikovanú hudbu možno „dekódovať“, ak sa podá s nadšením a vnútorným presvedčením. Nechce hudbu len zahrať – chce ju sprostredkovať ako skúsenosť. Práve tým oslovuje nielen odborné publikum, ale aj ľudí, ktorí by k súčasnej klasike inak cestu nenašli.

Tento text je vstupnou bránou do rozhovoru s osobnosťou, ktorá vníma hudbu ako výzvu – a ktorá sa nebojí ísť vlastnou cestou, aj keď nie je najľahšia.

Bola láska k hudbe pre vás niečo, čo ste nasávali doma alebo ste si k nej našli cestu takpovediac sám?

Hudba ku mne prišla veľmi skoro a úplne prirodzene keďže sú moji rodičia obaja profesionálni hudobníci. S hudbou som preto začal už veľmi skoro: ako 5 ročný som sa stal spevákom vtedy tzv. Chlapčenského filharmonického zboru (dnes je to Bratislavský chlapčenský zbor) a o rok neskôr som začal hrať na husliach. Preto už ako dieťa som cítil, že hudba je niečo, bez čoho by som nemohol existovať, a doteraz to tak aj je. Nevedel by som sa profesne venovať ničomu inému, čo by nebolo úzko prepojené s hudbou.

Mali ste jasnú predstavu o tom, čo budete študovať alebo tam boli aj úvahy o menej umeleckom smere?

Veľmi skoro som vedel, že pôjdem umeleckým smerom. Hudba ma pohltila natoľko, že iné alternatívy vlastne ani neprichádzali do úvahy. Kompozícia a dirigovanie, ktoré prišli neskôr, boli pre mňa prirodzeným pokračovaním. Pamätám si ako učiteľka na základnej škole nechcela akceptovať, že som si do kolónky budúcich škôl napísal iba Konzervatórium. Vedel som, že je to mojou jedinou cestou.

Kedy vás hudba začala reálne živiť? Bolo to ešte počas študentských čias, alebo ste si skúsili aj nejaké s hudbou nesúvisiace brigády?

Hudba ma začala živiť pomerne skoro, už počas štúdií. Doučoval som, dirigoval som, uvádzal vlastné skladby, spolupracoval s ansámblami. Priznám sa, že „klasické“ brigády som ani veľmi neskúšal, až na pár výnimiek – hudba bola od začiatku mojou prácou aj vášňou. Žil som ňou denno denne.

Je náročné vybudovať si kariéru ako dirigent? Ako by ste porovnali podmienky u nás a vo svete?

Je to mimoriadne náročné kdekoľvek. U nás je to ešte komplikovanejšie tým, že priestor pre súčasnú hudbu je obmedzený. Vo svete sú lepšie infraštruktúry, väčšia kontinuita a podpora, no základ je všade rovnaký – dôvera, čas a vytrvalosť.

Koľko krajín ste vďaka svojej profesii precestovali? Ktorá vás zaujala najviac?

Bolo ich veľa, desiatky. Každá krajina ma niečím obohatila, no veľmi silne na mňa zapôsobilo najmä Francúzsko a Taliansko – pre ich prirodzený vzťah k umeniu, tradícii aj experimentu. Čím viac času však trávim v zahraničí, tým intenzívnejšie si uvedomujem, aké smutné je, že práve u nás doma nie je kultúra braná dostatočne vážne. Súčasná klasická hudba je málo známa, málo vysvetľovaná a často odsúvaná na okraj. A práve konfrontácia so zahraničím mi stále viac ukazuje, koľko nám doma v tejto oblasti chýba – nielen infraštruktúrne, ale aj mentálne.

Košice zažijú koncert plný premiér: CODEnsemble uvedie projekt SOLO/DUO Už túto stredu 28. januára o 19:00 sa v Malej sále Domu umenia v Košiciach uskutoční výnimočný komorný koncert s názvom SOLO/DUO. Podujatie je súčasťou druhej koncertnej sezóny cyklu „CODEnsemble – sea2on“, a ponúkne publiku jedinečný program, v ktorom zaznejú až štyri novinky – dve svetové premiéry a dve slovenské premiéry diel súčasných slovenských i zahraničných skladateľov. Na pódiu sa predstavia štyria vynikajúci hudobníci – huslista Milan Paľa, violončelista Andrej Gál, kontrabasista František Výrostko ml. a klarinetista Horia Dumitrache – ktorí patria k absolútnej špičke v interpretácii modernej klasickej hudby na Slovensku.

Čo je na vašom povolaní pre vás najkrajšie a čo vás naopak baví najmenej alebo je pre vás najnáročnejšie?

Najkrajšie je vytváranie živého momentu – keď hudba vzniká tu a teraz a má zmysel. Najnáročnejšie je neustále hľadať čas a energiu v systéme, ktorý nie je vždy umeniu naklonený. No beriem to ako súčasť cesty.

Bežne, keď človek príde z práce, pustí si nejakú obľúbenú hudbu, aby sa zrelaxoval… Ako je to u vás, keď tej hudby je v práci až až?

Úprimne – často je to ticho, úplne iný druh hudby, než s akým pracujem. Hudbu nevnímam ako kulisu, pre mňa je to plnohodnotná činnosť, takže oddych niekedy znamená práve odstup. Najmä počas písania a editovania nôt v notačnom programe, čo je dlhá, úmorná práca, si púšťam hudbu. Neruší, no vypĺňa ticho, ktoré je iné, ako to, ktoré vyhľadávame pre oddych. Pri práci ma ticho irituje najviac. Pustím si obľúbené kapely, no keď prejdem na klasiku, často prestanem písať a začnem dirigovať (smiech). Naopak, počas komponovania to musí byť ticho. V ňom, tam kdesi v diaľke je moja hudba, ktorá na mňa netrpezlivo čaká.

Na čo sa aktuálne pracovne tešíte a prečo?

Veľmi sa teším na koncert CODEnsemble – Sea2on: SOLO / DUO, ktorý sa uskutoční 28. januára. Je to projekt, ktorý ide na samotnú podstatu hudby – bez kompromisov, v komornej blízkosti, s premiérami a výnimočnými interpretmi. Presne ten typ práce, ktorý ma napĺňa a posúva ďalej. A potom je to veľký autorský projekt, ktorého premiéra sa nezadržateľne blíži.

Zdroj foto: CODEnsemble