Vzácny klavír Gustava Holsta, ktorý stál pri zrode jeho najznámejšieho diela, suity Planéty, je dnes predmetom iniciatívy „adopt an object“ v Holst Victorian House v Cheltenhame. Klavír značky Collard & Collard, ktorý Holst kúpil v roku 1913 za 12 libier, bol vybraný práve pre svoju jemnosť. Je ľahký na dotyk, čo bolo pre skladateľa dôležité, pretože trpel neuritídou v pravej ruke. Klavír má dve struny na každý tón namiesto bežných troch, čo mu dodáva citlivejší a komornejší charakter. Za ročné „adoptovanie“ tohto nástroja múzeum žiada sumu 3 000 libier a týmto spôsobom získava finančné prostriedky na údržbu rodného domu skladateľa, ktorý slúži ako múzeum.

Gustav Holst, anglický skladateľ narodený v Cheltenhame v roku 1874, bol nielen pedagógom, ale aj významnou postavou hudobnej scény svojej doby. Študoval na Royal College of Music a celý život sa venoval učiteľskej činnosti. Bol dirigent a riaditeľ hudobnej výchovy na St. Paul’s Girls’ School a na Morley College. Napriek tomu, že ho obmedzovala slabosť ruky, komponoval. Jeho najväčším triumfom sa stala orchestrálna suita The Planets, ktorú napísal medzi rokmi 1914 a 1916.

Suita je koncipovaná v siedmich častiach, pričom každá predstavuje charakter jednej z planét (v čase vzniku skladby známych) Mars, Venuša, Merkúr, Jupiter, Saturn, Urán a Neptún. Holst sa pri komponovaní inšpiroval astrologickými charakteristikami týchto planét, a nie astronomickou realitou. Hudba je postavená na kontrastných častiach, od dramatickej vety Mars, nositeľ vojny, cez pokojnú a lyrickú Venušu, až po tajomného a éterického Neptúna, ktorý uzatvára suitu záhadným ženským zborom bez slov. V tomto diele Holst ukázal svoj majstrovský cit pre orchestráciu, farebnosť nástrojov a kontrasty medzi extrémami, medzi explóziou vojnového zápalu a jemnou meditáciou.

Suita po dokončení nikdy nezaznela celá, až 15. novembra 1920 ju uviedol London Symphony Orchestra pod taktovkou Alberta Coatesa. Päťdesiatminútová skladba zachytáva planéty Mars, Venušu, Merkúr, Jupiter, Saturn, Urán a Neptún. Autor necítil potrebu venovať pozornosť Zemi či Slnku. A nebeské teleso nazvané Pluto bolo objavené až v roku 1930, keď už nemal v úmysle dielo upravovať alebo rozširovať.

Hudobne sú Planéty výnimočné aj tým, že Holst využíva neobvyklé rytmické štruktúry, prekvapivé harmonické zmeny a vrstvenie nástrojov, ktoré vytvárajú hlboké emocionálne a dramatické efekty. Napríklad Jupiter nesie hymnickú melódiu, Saturn evokuje plynutie času a starobu, Urán zase kúzla a prekvapenia, Neptún mystiku a transcendenciu. Holstova hudba tejto suity je zároveň výrazne programová, no necháva priestor predstavivosti poslucháča. Nie je to jednoduchý zvukový príbeh, ale skôr meditácia nad charakterom vesmíru a ľudskej existencie. Hudobnými prostriedkami koloruje charaktery planét a ich význam vo svetových udalostiach, ako o tom všetkom pestro rozpráva astrológia, no mimo rámec vedy.

Veľký význam klavíra, ktorý je momentálne na prenájom, spočíva v tom, že ide o autentický nástroj, na ktorom Holst komponoval práve jednotlivé časti Planét. Tento klavír nie je len historickou spomienkou, je svedkom kreatívneho procesu, ktorý viedol k vzniku jednej z najdôležitejších skladieb 20. storočia. Zachovanie a udržiavanie tohto nástroja prostredníctvom „adopcie“ pomáha múzeu udržať živú spojitosť s Holstom a jeho dielom a pripomína nám, akú hodnotu môže mať hudobné dedičstvo v hmatateľnom predmete.

Holst bol skladateľ s hlbokým vnútorným svetom, ovplyvnený rozličnými prúdmi. Od anglických ľudových piesní cez východný mysticizmus až po modernú hudbu. Jeho záujem o hinduistickú literatúru a astrológiu sa premietol do jeho tvorby a práve toto spojenie duchovného a hudobného sa prejavuje v Planétach. Dielo síce nemá programový dej, ale každá veta evokuje určitý archetyp. Holstov výtvor sa stal inšpiráciou pre množstvo filmových skladateľov a pre vývoj modernej hudby, pretože jeho orchestrácia a hudobná obraznosť otvárajú brány k novým zvukovým svetom.

Adopcia Holstovho klavíra preto nie je len charitatívnym gestom, ale symbolickým prepojením medzi minulosťou a prítomnosťou, medzi skladateľom a verejnosťou, medzi hudbou a materiálnym dedičstvom. Umožňuje zachovať fyzický most k tvorivému procesu, ktorý vznikol na tomto nástroji, a zároveň podporiť kultúrne dedičstvo – dom, nástroj a hudbu, ktorá dodnes rezonuje po celom svete.

Spracovala redakcia mojakultura.sk

Foto: Wikipedia - portrét: Herbert Lambert