Jubilejný ročník otvorí Slovenská filharmónia pod taktovkou svetoznámeho dirigenta Wayne Marshalla. Sólistom večera bude uznávaný klavírny virtuóz Ladislav Fančovič, ktorý sa predstaví v Symfónii č. 2 pre klavír a orchester The Age of Anxiety“ Leonarda Bernsteina. Skladateľ sa inšpiroval poémou...

Jubilejný ročník otvorí Slovenská filharmónia pod taktovkou svetoznámeho dirigenta Wayne Marshalla. Sólistom večera bude uznávaný klavírny virtuóz Ladislav Fančovič, ktorý sa predstaví v Symfónii č. 2 pre klavír a orchester „The Age of Anxiety“ Leonarda Bernsteina. Skladateľ sa inšpiroval poémou W. H. Audena: „Témy, o ktorých pojednáva poéma, sú nadčasové a veľmi aktuálne aj v dnešnej dobe. Geniálna Bernsteinova hudba tieto myšlienky a emócie ešte umocňuje a stávajú sa ešte intenzívnejšími,“ hovorí pre náš portál Ladislav Fančovič.

Hudobná dramaturgia Otváracieho koncertu 60. ročníka Bratislavských hudobných slávností reflektuje vojnové udalosti a pripomína 80. výročie ukončenia druhej svetovej vojny. Skladby koncertu, ktorý sa uskutoční 19.9.2025, sú vybrané tak, aby z rôznych uhlov osvetlili tému vojny, mieru i ľudskej skúsenosti v jej tieni. Koncert budete môcť sledovať aj na Dvojke dnes 19.9. o 21:30.

Tradícia festivalu uvádzať na otváracom koncerte dielo slovenského skladateľa dostala tento rok špeciálnu podobu. Peter Breiner vytvoril novú skladbu priamo na objednávku jubilejného ročníka. Inšpiráciu našiel v piesni We’ll Meet Again, ktorá sa počas druhej svetovej vojny stala symbolom nádeje a viery po ťažkých časoch. Breinerova orchestrálna predohra nesie názov oVErture (VE Day). Slovná hračka spája hudobnú formu s historickým odkazom (Victory in Europe Day). Dielo má symbolický rozmer: otvára nielen festival, ale je tiež zásadným nositeľom dramaturgického oblúku.

Odkaz na iný článok - https://mojakultura.sk/hudbu-treba-viac-citit-nielen-hrat-noty/

Ten sa bude rozvíjať ďalším programom. Na programe Otváracieho koncertu BHS je Symfónia č. 100 G dur „Vojenská“ Josepha Haydna, ktorá vznikla počas jeho druhého londýnskeho pobytu (1794). Nebola písaná ako reakcia na vojnový konflikt, no vo svojej dobe sa stala fenoménom. Prívlastok „vojenská“ dostala vďaka využitiu neobvyklej inštrumentácie – trúbok, tympanov, činelov a veľkého bubna, ktoré v symfonickej literatúre pôsobili ako novinka. Haydn sa v tomto diele pohráva s kontrastmi: hravé pasáže stavia do kontrastu s dramatickými „vojnovými“ efektmi. Symfónia tak osciluje medzi optimizmom a burcujúcou zvukovou silou, čo ju predurčilo stať sa jedným z jeho najobľúbenejších diel.

Odkaz na iný článok - https://mojakultura.sk/bhs-ocakavana-prehliadka-zahranicnych-i-domacich-orchestrov-dirigentov-a-solistov/

Ťažiskom koncertu bude Symfónia č. 2 „The Age of Anxiety“ pre klavír a orchester (1949, rev. 1965) Leonarda Bernsteina. Je rozsiahlym hudobným komentárom k poéme W. H. Audena The Age of Anxiety. Ide o modernú poému v próze, analyzujúcu existenciálnu úzkosť človeka v povojnovom svete. Bernstein reaguje hudbou na jednotlivé časti básne. Od úvodného stretnutia postáv v newyorskom bare, cez filozofické meditácie, až po rozpoltené hľadanie zmyslu v chaotickom svete.

Skladba má šesť častí, usporiadaných do dvoch symfonických dielov. Klavírny part je mimoriadne náročný, brilantný a expresívny. Klavír v tomto diele nie je len sólovým nástrojom, ale rovnocenným partnerom orchestrálnej štruktúry.

Viac o Bernsteinovom diele sólista večera Ladislav Fančovič:

Na Otváracom koncerte budete účinkovať ako sólista Symfónie č. 2 pre klavír a orchester „The Age of Anxiety“ Leonarda Bernsteina. Inšpiráciou skladateľovi bola poéma W. H. Audena (The Age of Anxiety: A Baroque Eclogue). Považujete dielo za programovú hudbu? Nemá síce libreto, no aké je charakterovo a témami?

Z pohľadu tohto príbehu jednoznačne ide o programovú hudbu. Po prečítaní predslovu od Leonarda Bernsteina, ktorý vysvetľuje jednotlivé časti tohto diela v kontexte poémy The Age of Anxiety, si interpret veľmi jasne uvedomí a pochopí charaktery jednotlivých častí symfónie.

Je podľa Vás toto dielo aktuálne v dnešnej dobe? Má teda skôr filozofický ako koncertantný charakter?

Určite áno. Témy, o ktorých pojednáva poéma, sú nadčasové a veľmi silno aktuálne aj v dnešnej dobe. Geniálna Bernsteinova hudba tieto myšlienky a emócie ešte umocňuje a stávajú sa ešte intenzívnejšími.

Bernstein výslovne zdôraznil, že klavír nepredstavuje „hrdinu“ ako v bežnom klavírnom koncerte, ale alter ego rozprávača z Audenovej predlohy. Ako sa to prejavuje v napísanom parte pre klavír vo vzťahu k orchestru?

Klavír možno nepredstavuje hrdinu z hľadiska koncertantnej virtuozity, ale napriek tomu je prakticky stále prítomný, najskôr v charakterovo nesmierne odlišných variáciách v prvej časti, ktoré, paradoxne, nepracujú s jednou témou. V druhej časti klavírny part vyvrcholí brilantným The Masque, kde hrajú s klavírom len bicie nástroje, kontrabas, čelesta a harfa.

Od úvodných meditácií v Prológu klavír prechádza k veľkým, dramatickým partom v The Seven Ages a následne k ďalším variáciám. Ako by ste hudbu prvej časti tohto diela charakterizovali z formálneho a výrazového hľadiska?

Prvá časť je skutočne unikát v kontexte variačnej formy, pretože každá variácia má nielen iný charakter, ale de facto pracuje s iným motívom. Ako najväčší rébus vnímam najmä zmenu nálad v jednotlivých variáciách, ktoré sú extrémne – niektoré majú skutočne netradičné rytmické členenie (napr. 5/8 metrum), iné zas vyžadujú neskutočne rýchle reakcie sólistu, dirigenta a orchestra.

Tragédiu vystihuje úvod druhej časti symfónie. Ako ste spomenuli, The Masque, druhá veta diela, je pre klavír vrcholom. Nechýbajú jazzové prvky (Coda), klavír má náročné virtuózne pasáže. Aký je tento part z pohľadu technickej náročnosti?

Klavírny part je v celej symfónii nesmierne náročný, už prvá, variačná časť je plná ekvilibristických úsekov, ale klavírny ohňostroj vrcholí v Masque. Je to vlastne jazzový happening, samozrejme, so striktne vypísaným materiálom, ktorý však pôsobí veľmi prirodzene. Nechýbajú pasáže, ktoré pôsobia ako improvizácia, jazzové riffy, nepravidelné členenie a bleskurýchle dialógy medzi klavírom a ostatnými nástrojmi.

Ak hovoríme o jazze, má klavír v symfónii aj improvizačný charakter? Nie každý klavirista dokáže presvedčivo podať „klasicky“ napísané dielo a s potrebnou živelnosťou aj jazz. V kombinácii týchto dvoch žánrov však práve Vy tvoríte svetlú výnimku. Je dôležitá v tejto symfónii autentickosť prejavu?

Autentickosť je podľa mňa dôležitá vo všetkých žánroch hudby, ale som presvedčený, že tento typ hudby dokáže naozaj presvedčivo uchopiť iba klavirista a dirigent, ktorí majú veľmi intenzívne prepojenie aj s jazzovým svetom. Už len z technického hľadiska je v extrémne rýchlom tempe The Masque veľmi ťažké frázovať triolový „jazz feel“ alebo správne uchopiť jazzové riffy, čo som vnímal asi ako najväčší deficit pri počúvaní nahrávok tohto diela s klasickými klavírnymi virtuózmi.

Záverečný Epilóg je kontrastný – klavír má tichšiu a introspektívnejšiu náladu. Čo podľa Vás v tejto časti symbolizuje pokoj?

Je to najmä práca s časom a zvukom, ktorý navodzuje náladu epilógu, v ktorom sa hudba pomaly vytráca do diaľky. Nádherná je minimalistická reminiscencia niektorých variácií v klavírnej kadencii pred záverom symfónie.

Keď človek počúva interpretáciu samotného Bernsteina s Krystianom Zimermanom (1986), zrazu cíti úzkosť, tragédiu nielen minulého, ale i dnešného sveta. V čom vidíte Vy nadčasovosť tohto diela?

Tu vnímam jednak filozofický kontext diela, ktorý je nadčasový a bude aktuálny určite aj o 100 rokov. Tragédiu a úzkosť veľmi intenzívne cítime, ale dokonca aj ako interpreti vidíme, keď čítame Bernsteinove pokyny v partitúre (rezignovane, zúfalo).

Je to ojedinelé dielo v klavírnej literatúre, klavírny koncert pod rúškom symfónie, čo podľa mňa Bernstein urobil veľmi takticky preto, aby z tohto skutočne výnimočného diela nebol len koncert pre klavír a orchester, ale aby na prvom mieste bola hudba, ktorá je nositeľom silnej myšlienky.

Zhovárala sa Zuzana Vachová

Foto: Alexander Trizuljak

Účinkujú

Slovenská filharmónia
Wayne Marshall – dirigent
Ladislav Fančovič – klavír

Program

Peter Breiner
– oVErture (VE Day) pre orchester
(svetová premiéra skomponovaná pre 60. ročník BHS)

Joseph Haydn
– Symfónia č. 100, G dur „Vojenská“

Leonard Bernstein
– Symfónia č. 2 „The Age of Anxiety“

Koncert je venovaný 80. výročiu ukončenia 2. svetovej vojny