Termíny

Začiatok: 06. novembra 2025 18:00

Miesto: Dom umenia

Kúpiť lístok Viac informácií

Pridať do kalendára:

Štátna filharmónia Košice
Tomáš BRAUNER, dirigent
Dalibor KARVAY, husle

Program:

Vítězslav Novák: V Tatrách, symfonická báseň, op. 26  (18‘)
Eugen Suchoň: Fantázia a Burleska pre husle a orchester, op. 7  (26‘)

=prestávka=

Josef Suk: Praga, symfonická báseň, op. 26  (25‘)

Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín Slovenskej republiky a Ministerstva zahraničných vecí Českej republiky.
Koncert je súčasťou Dní českej kultúry 2025. 

Vstupné 18/14/12 – lóža 22
Zľavy 30% (senior 60+, žiak/študent-ISIC, učiteľ-ITIC, ŤZP/ŤZP-S, sprievod ZŤP-S)

Vítězslav Novák rád siahal k pokladom bohatej studnice slovenskej ľudovej piesne. Mal neobyčajne rád prírodu, ktorá ho pri mnohých skladbách inšpirovala. Obľúbil si najmä Vysoké Tatry a tatranskú prírodu zhudobnil v impresionisticky ladenej symfonickej básni V Tatrách. V tomto diele sa odzrkadľujú aj jeho zážitky ako nadšeného vysokohorského turistu a horolezca. Novák v diele prevzal základnú štruktúru slovenských ľudových piesní, ich intervalové a rytmické charakteristiky a začlenil ich do svojho vlastného štýlu. Skladbu dokončil v roku 1905, ale neskôr partitúru prepísal a rozšíril ju o nové farebné i štrukturálne prvky.  

Eugen Suchoň svoj opus č. 7 pôvodne napísal ako Burlesku pre husle a orchester (1933) počas štúdia na pražskom konzervatóriu. Neskôr k nej pripojil Fantáziu pre husle a orchester (1948), čím vznikla dvojčasťová skladba Fantázia a Burleska pre husle a orchester, op. 7. Aj keď  časový odstup vzniku oboch častí je znateľný, Suchoň sa snažil, aby dielo pôsobilo celistvo. Preto vložil časť jednej témy Burlesky do Fantázie a naopak úvodnú tému z Fantázie pripomenul v záverečnej husľovej kadencii v Burleske.

V roku 1904 vytvoril Josef Suk  symfonickú báseň Praga, op. 26, ktorú napísal z túžby po vlasti počas ciest v zahraničí. Dielo znamená jeho trvalý príklon k monumentalizácii orchestrálneho štýlu a formám s programovými obsahovými zámermi, ktorý jeho ďalšiu tvorbu približuje symfonickým dielam Straussa a Mahlera. V skladbe vytvoril obraznú evokáciu monumentálneho zvukového efektu, stavby aj epiky, v rámci ktorej stredný úsek zobrazuje pohnuté dejiny mesta, s príznačnou sukovskou lyrickosťou a bohatou architektonikou.