Vo štvrtok 30. novembra 2023 sa v Štúdiu Mestského divadla Žilina uskutoční svetová premiéra inscenácie hry Miklósa Forgácsa LILITH v réžii Eduarda Kudláča. Rozporuplná ženská postava Lilith ožíva v divadle v mimoriadnom projekte režiséra Eduarda Kudláča, ktorý spolu s Miklósom Forgácsom pokračujú...

Vo štvrtok 30. novembra 2023 sa v Štúdiu Mestského divadla Žilina uskutoční svetová premiéra inscenácie hry Miklósa Forgácsa LILITH v réžii Eduarda Kudláča. Rozporuplná ženská postava Lilith ožíva v divadle v mimoriadnom projekte režiséra Eduarda Kudláča, ktorý spolu s Miklósom Forgácsom pokračujú v snahe zmapovať archetypálne príbehy silných žien s presahom do súčasnosti.  

Vo štvrtok 30. novembra 2023 sa v Štúdiu Mestského divadla Žilina uskutoční svetová premiéra inscenácie hry Miklósa Forgácsa LILITH v réžii Eduarda Kudláča. Rozporuplná ženská postava Lilith ožíva v divadle v mimoriadnom projekte režiséra Eduarda Kudláča, ktorý spolu s Miklósom Forgácsom pokračujú v snahe zmapovať archetypálne príbehy silných žien s presahom do súčasnosti.  

Lilith bola údajne prvou ženou Adama, ktorá sa odmietla podriadiť, opustila Raj a dodnes je kontroverznou postavou. Spolu s Adamom boli stvorení z tej istej hliny, a preto bola presvedčená, že si musia byť rovní. Nemožnosť dohodnúť sa s ním rozpútala jej hnev a vzbúrila sa.  Aj preto bola dlho považovaná za démona či temnú bohyňu spojenú so sexom a smrťou. Tradičné chápanie Lilith od starovekej Mezopotámie až po stredovekú Kabalu z nej vytvára protipól k normálnej sexualite či rodinnému životu. Lilith stelesňuje obavy ľudí z príťažlivosti, ktorá môže zničiť ich manželstvo. Zároveň stelesňuje ženu, ktorú spoločnosť nemôže kontrolovať. Ženu, ktorá si sama určuje sexuálnych partnerov. Ženu, ktorá je divoká a nespútaná a vybočuje z tradičných materských funkcií. Únoskyňa, vrahyňa detí a zvodkyňa mužov. Takú desivú povesť mala Lilith až do konca 20. storočia. Od stredoveku bol ženský hlas odsunutý na perifériu, označený za niečo nemravné a Lilith sa stala tvárou tejto skazenosti. S nástupom feministického hnutia v šesťdesiatych rokoch 20. storočia získala status výnimočnej hrdinky. Stala sa symbolom ženskej autonómie, sexuálnej voľby a kontroly nad vlastným osudom.

„Raz som robil na jednej inscenácii, kde symbolicky vystupoval diabol a hrala ho žena. Diabol zastupoval niečo pudové, ale v podstate aj intelektuálne. Postava diabla nesie so sebou iróniu, čierny humor, istú preerotizovanosť, sexuálnu, myšlienkovú aj názorovú slobodu, provokatívnosť a zvláštnu rezignáciu – a vtedy som začal premýšľať, čo znamená, ak od toho odbremeníme muža a začneme tam hľadať ženský princíp. A tak som hľadal paralely ženských démonov a natrafil som na Lilith. Vtedy bola vykreslená najmä ako démonka. Zaujalo ma, že postoj vyvracania zaužívaných právd, ktorý je viazaný zväčša na mužov, môže mať ženskú podobu a tou je Lilith,“ objasňuje východiskové zdroje pri tvorbe textu Miklós Forgács. „Feministky tvrdia, že Lilith bola prvá emancipovaná žena, prvá žena – vôbec. A ako prvá žena sa považovala za rovnocennú partnerku Adamovi – oproti Eve, ktorá mala odlišný kód. Zaujíma ma, čo je to ten „lilithovský“ stav. A potom som chcel nájsť situácie, v ktorých sa dnes bežná žena stane Lilith. V akých situáciách sa „lilithovský algoritmus“ aktivuje? Mojím zámerom bolo nájsť paralelu v dnešných ženách,“ dodáva autor textu Miklós Forgács.

V texte autor pracuje s tromi podobami Lilith. Mýtická, pravá Lilith, vnútorný hlas dnešnej Lilith a dnešná Lilith. Postava – herečka – režisérka. Forgácsova Lilith sa narodí v divadle. Ale nenarodí sa na javisku. Putuje rôznymi priestormi divadla a diváci budú môcť sledovať jej niekoľko podôb. Režisér Eduard Kudláč: „Pre mňa je fascinujúce zaoberať sa svetom myšlienok o Lilith. Priamo v tomto máme možnosť vrátiť sa pred onen rozhodujúci nultý bod. Máme možnosť sa vrátiť pred čas, v ktorom bolo všetko jasné a v rámci tej hry sledujeme, čo všetko by sa mohlo udiať, ak by sa Lilith narodila dnes. Ale dnes by sa nenarodila do sveta ukotveného v realite, ale do „sveta ilúzií” –  do divadla. A čo by to znamenalo nielen pre svet, pre myšlienku feminity, ale aj pre samotný žáner toho divadla?“

Lilith ponúka divákom rôzne možnosti divadelného zážitku  – od vnímania zvukovej prezentácie, cez video až po živé divadlo kombinované s videografiou, so záznamom inscenovaných podôb textu v nedivadelných priestoroch. „Lilith má niekoľko podôb. Samotná realizácia bude mať niekoľko podôb. Jednak ňou bude inscenácia v divadle, ktorá nejakým spôsobom pracuje s linearitou divadelného zážitku a bude fragmentarizovaná. A druhou podobou bude samotná videografia. Zámerne nepoužívam slovo film, pretože nepracujeme filmovým jazykom. Bude to séria záznamov, ktoré vychádzajú z inscenovaných podôb toho textu v nedivadelných priestoroch, záznam putovania Lilith po divadle, jedna z nekonečne veľa možností toho opätovného narodenia sa Lilith,“ predstavuje inscenačný kľúč režisér Eduard Kudláč.

REALIZAČNÝ TÍM

Text Miklós Forgács | dramaturgia Daniela Brezániová | výprava Eva Kudláčová Rácová

hudba Peter Machajdík | produkcia, kamera, strih Peter Kotrha | réžia Eduard Kudláč ^ah

účinkujú Natália Fašánková, Ada Juhásová, Iveta Pagáčová, Michal Koleják, Michael Vrzala, Peter Martinček a Boris Zachar

MIKLÓS FORGÁCS (1973)

Dramatik, dramaturg a režisér. Vyštudoval divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave pod vedením profesora Ľubomíra Vajdičku. Patrí k dvojjazyčným autorom, pretože tvorí vo svojej materinskej maďarčine, aj v slovenčine. Jeho rozhlasové hry Tí samodruhí a Beštia bar uviedli v Slovenskom rozhlase, monodrámu Potat(a)o predstavili v rámci projektu Middentity na festivale Divadelná Nitra. Hru Krajina nepokosených lúk, napísanú pod pseudonymom Mikuláš Hoblina Šahanský, naštudovala v Divadle Potôň režisérka Iveta Ditte Jurčová. V minulosti niekoľko rokov pôsobil ako novinár a od roku 2012 je dramaturgom Divadla Thália v Košiciach. Inscenoval tu svoju hru Si zradca, Halász! na motívy rovnomennej poviedky Lajosa Grendela s košickou alternatívnou skupinou Teatrovás. Na domovskej scéne v Košiciach v spolupráci so skladateľom Bélom Faragóom napísal libreto k inscenácii Dnes už nikam nejdeš (poviem to piesňou) - opera, opereta, oratórium, interaktívne divadlo podľa koncepcie a námetu Józsefa Czajlika. Spolu s bratom Andrásom Forgácsom vytvorili vlastnú inscenáciu Čuk a Gek – Exkurzia: otec v meste Levice.

Zdroj: Zuzana Palenčíková, PR a mediálna podpora inscenácie

Foto: Natália Zahradníková

Autor článku: CultureBase