Opera Slovenského národného divadla uvádza na záver sezóny 2023/2024 premiéru opery Giacoma Pucciniho Madama Butterfly v hudobnom naštudovaní Martina Leginusa a réžii Matúša Bachynca, popredného činoherného režiséra mladej generácie, pre ktorého je to debut na opernej scéne. V hlavných úlohách sa...

Opera Slovenského národného divadla uvádza na záver sezóny 2023/2024 premiéru opery Giacoma Pucciniho Madama Butterfly v hudobnom naštudovaní Martina Leginusa a réžii Matúša Bachynca, popredného činoherného režiséra mladej generácie, pre ktorého je to debut na opernej scéne.

V hlavných úlohách sa predstavia slovenskí sólisti aj zahraniční hostia Csilla Boross, Linda Ballová, Kyungho Kim, Tomáš Juhás, Pavol Remenár, Filip Tůma, Terézia Kružliaová, Monika Fabianová a ďalší.  

Premiéry sú na programe 21. a 22. júna a ďalšie tri predstavenia do konca aktuálnej sezóny.

Kto žil pre lásku, zomrel pre lásku

Chi ha vissuto per amore, per amore si morì

Toto konštatovanie síce nezaznie v opere Madama Butterfly (je z opery Plášť), je však charakteristické pre osudy väčšiny hrdiniek opier toskánskeho rodáka, ktorý – zdá sa – vedel dokonale prežívať vyhranené city svojich protagonistiek. Jeho hudba reflektuje dojímavé detaily drám a rozvíja sa do mohutného toku vášnivých emócií plných hudobných farieb.   

Operu Madama Butterfly skomponoval Puccini na vrchole svojich tvorivých síl a zaradil ju medzi svoje najobľúbenejšie. Inšpiroval sa hrou, ktorej námet putoval z Francúzska cez americkú scénu k talianskemu tvorcovi. Pôvod môžeme hľadať v diele francúzskeho románu Madame Chrysanthème (1887) od Pierra Lotiho cez poviedku Johna Luthera Longa (1898), ktorú zdramatizoval newyorský producent a dramatik David Belasco. Jeho jednoaktovka, ktorú videl Puccini v Londýne, bola údajne priamou inšpiráciou pre skladateľa v čase, keď bola Európa očarená viac ako inokedy kultúrou Ázie a Ďalekého východu.

Po premiérach opier Manon Lescaut (1894), Bohéma (1896) a Tosca (1900) zhudobňuje Puccini námet stretu dvoch kultúr a mentalít pod názvom Madama Buterfly – premiéra v roku 1904. S Butterfly sa ocitáme v japonskom meste Nagasaki, do ktorého prichádza americký námorný dôstojník Pinkerton nielen za povinnosťami. Len pre svoje potešenie sa ožení s pätnásťročnou gejšou Čo-Čo-San zvanou Motýlik – Butterfly, pre ktorú je to osudové rozhodnutie. Pre Pinkertona je to jedno z dobrodružstiev; onedlho ju opúšťa, odchádza do Ameriky. Keď sa po čase do Nagasaki vráti so svojou oficiálnou manželkou Kate a zistí, že s Čo-Čo-San má syna, chce si ho odviesť. Butterfly sa so synom rozlúči a vezme si život.   

Príbeh Čo-Čo-San a dnešok...

Súcit, ľútosť, bolesť s hudbou plnou vášne a dojímavou drámou; Madama Butterfly nie je príbehom veľkých dramatických scén, skôr komorným príbehom s dôrazom na psychológiu aktérov. Tvorivý tím sa snaží odbúrať literárne i realizačné stereotypy; preniesol dej opery do hotelového rezortu súčasnosti. Citlivo, bez rušivých zásahov v súlade s kontextom a hudobnou atmosférou je príbeh aktualizovaný, poukazujúc na drsné zneužívanie a tragické osudy žien a často maloletých dievčat, ktoré sú nútené (alebo ich nútia) predávať sa, resp. nechávať sa vydržiavať za peniaze. Štatistiky sú neúprosné a „kultivovaný svet“ sa často tvári, že túto formu sexturizmu nevidí, nevníma. Takto zdanlivá melodráma odhaľuje neobyčajnú krutosť nielen osobnej ľudskej tragédie.

Hudba opery Madama Butterfly je plná emócií pripomínajúc impresionistické plátna. Skladateľ nikdy Japonsko nenavštívil, podrobne sa však informoval od manželky vtedajšieho japonského veľvyslanca v Taliansku Hisako Ōyamo o japonskej kultúre a spôsobe života. Pre japonskú „zvukomalebnosť“ dal zostrojiť nový nástroj, ktorý znie len v tejto opere – „japonskú zvonkohru“, v orchestri sa používajú aj ladené gongy, vodná píšťalka a iné nezvyčajné nástroje.

Scénu navrhla Barbora Šajgalíková v minimalistickom štýle s použitím prírodných materiálov s dominanciou dreva a kameňa. Autorom kostýmov je Ján Husár.  

Hudba opery Madama Butterfly je nádherne zapamätateľná a jej niektoré árie, napríklad Butterflyina Un bel dí vedremo alebo Pinkertonova Addio, fiorito asil, vám budú znieť rovnako nádherne ako E lucevan le stelle z Toscy, Nessun dorma z Turandot alebo Valčík Musetty z opery Bohéma.

Zdroj: TS Izabela Pažítková, tlačová tajomníčka SND

Foto: Marek Olbrzymek

Autor článku: CultureBase