Jej typické kostýmové výtvory sa vyznačovali noblesnosťou, gracióznosťou a malebnosťou.

Divadelný ústav dnes informoval, že slovenskú divadelnú scénu navždy opustila kostýmová výtvarníčka Helena Bezáková (19. 8. 1936 Oponice – 18. 7. 2025 Bratislava).

V tvorbe Heleny Bezákovej bola dominantná farba ako nositeľka výrazu, tvarová jednoduchosť a bohatá štruktúra povrchu. Často pracovala na historických hrách, operách a romantických baletoch (Romeo a Júlia, ŠD Košice, 1963; Tanec nad plačom, SND, 1969; Cid, SND, 1972; Kamenný vládca, ŠD Košice, 1972; Čarovná flauta, SND, 1986; Macbeth, SND, 1989).

Študovala v Bratislave a profesionálne tvorila v Plzni, Košiciach a Bratislave. Bola žiačkou Jána Mudrocha a Ludmily Purkyňove, avšak vyvinula si vlastný výrazný a samostatný štýl. Vo svojej tvorbe uplatňovala bohatú škálu tradičných i netradičných textilných techník. Vytvárala zaujímavé plastické štruktúry, ktoré často stavala do kontrastu s hladkými povrchmi (Svätopluk, SND, 1970). Inscenáciu Suchoňovej opery pripravilo SND ako súčasť jubilejnej sezóny 1969/1970 na nádvorí Bratislavského hradu. Helena Bezáková navrhla historizujúce kostýmy. Ďalšia premiéra Svätopluka sa konala 7. mája 1985 v SND pri príležitosti blížiacich sa osláv 40. výročia víťazstva nad fašizmom. V réžii opäť Branislava Krišku hudobne naštudoval Ondrej Lenárd a kostýmy opäť navrhla Bezáková.

Kostým sa v jej tvorbe stával nositeľom deja, vyjadrením charakterov, nálad a spoločenského postavenia jednotlivých postáv. Jej typické kostýmové výtvory sa vyznačovali noblesnosťou, gracióznosťou a malebnosťou (Tosca, SND, 1970; Madame Butterfly, SND, 1971; Vec Makropulos, SND, 1973).

Bola mimoriadne plodná kostýmová výtvarníčka a scénografka pôsobiaca najmä v Slovenskom národnom divadle od polovice 60. rokov. Vytvorila cez 400 scénických a kostýmových návrhov pre slovenské, české i zahraničné divadelné scény, od začiatku práce v roku 1962 (Košice) a od 1966 v SND v Bratislave.

Bola ohodnotená viacerými cenami a verejnými uznaniami. Jej kostýmové realizácie boli v 70. rokoch ocenené na prestížnych medzinárodných výstavách zlatými medailami – v roku 1971 na medzinárodnej výstave scénografie a divadelnej architektúry Pražské Quadriennale a v roku 1973 na brazílskom Bienále výtvarného umenia v São Paolo. Na Pražskom Quadriennale získala striebornú medailu aj v roku 1987. Zúčastnila sa mnohých kolektívnych výstav doma i v zahraničí. Patrila k zakladateľskej generácii moderného slovenského kostýmového výtvarníctva.

Zdroj: Divadelný ústav, doplnila redakcia mojakultura.sk

Titulná foto: portrét H. Bezákovej, Ladislav Lajcha. zdroj: Múzeum Divadelného ústavu