Divadlo Jozefa Gregora Tajovského (DJGT) vo Zvolene začína svoju divadelnú sezónu 2025/2026 vo veľkom štýle. Pre divákov si pripravilo až dve premiéry v tomto roku. Jednou z nich je aj silný skutočný príbeh o žene, ktorá sa aj napriek prenasledovaniu, vypočúvaniu a diskriminácii vtedajším komunis...

Divadlo Jozefa Gregora Tajovského (DJGT) vo Zvolene začína svoju divadelnú sezónu 2025/2026 vo veľkom štýle. Pre divákov si pripravilo až dve premiéry v tomto roku.

Jednou z nich je aj silný skutočný príbeh o žene, ktorá sa aj napriek prenasledovaniu, vypočúvaniu a diskriminácii vtedajším komunistickým režimom nevzdala a bojovala za morálne a demokratické hodnoty. Milovala slobodu a svoj národ, pre ktorý neváhala obetovať veľa. Právom patrila medzi hlavné postavy socializmu s ľudskou tvárou. V roku 2026 uplynie sto rokov od narodenia tejto významnej ženy. 10. októbra DJGT uviedlo premiéru divadelnej inscenácie Ota o novinárke Ote Plávkovej podľa autorského textu Michala Ditteho.

Ota Plávková sa narodila ako Ota Veljačiková 24. apríla 1926 v Banskej Bystrici. Vyštudovala obchodnú akadémiu. Pracovala v Československom rozhlase. Počas vysielania kritizovala nedostatky spoločnosti a komunistických predstaviteľov moci. Bola aktívna počas obrodenia v roku 1968, za čo bola potrestaná. V roku 1969 ju prepustili z rozhlasu, žila pod dohľadom ŠtB. Musela sa s dvomi synmi presťahovať z rodného mesta do Bratislavy. Jej hlas zaznel v Hlase Ameriky i Slobodnej Európy. Po páde komunizmu bola rehabilitovaná. Zomrela 1. januára 2002 v Bratislave.

Autorská hra vznikla pod režisérskou taktovkou Júlie Rázusovej, ktorá vo svojej tvorbe využíva osobitý autorský prístup. Vyberá si diela, v ktorých rezonujú aktuálne spoločenské témy, ktoré sú späté s dramatickým príbehom. Režírovala Denník Anny Frankovej, Kto sa bojí Virginie Woolfovej, Na stáž!, Deň, keď zomrel Gott a iné.

Inscenácia prepája súkromný a pracovný život hlavnej postavy s reflexiami o angažovanosti postojov terajších novinárok. Ako informuje divadlo na svojej stránke, dielo je „o neutíchajúcej sile slobodného hlasu v neslobodnom éteri. Odkazom na nezlomnosť i potrebu chrániť hodnoty slobody a pravdy inscenácia korešponduje s mottom sezóny Červené vlajky.“

„Vzhľadom na bohatú historickú látku, ktorú generácie pred nami prešli, dostávame sa k ľudskej rovine, k otázkam nezlomnosti, odolnosti, vnútorného udržania kompasu vlastných hodnôt. Ota Plávková je symbolom veľkého charakteru, citlivosti pre rozhodnutia vychádzajúce z veľkých ideálov. Od utrpenia ju delili len tri podpisy na papieri, kde by sa zriekla názorov a presvedčení. Vtedy povedala pamätnú vetu: ,Nič neodvolám, nepodpíšem, za svojimi tvrdeniami si stojím.’ Tvrdila, že príchod iných vojsk na územie iného štátu je okupácia a inak to ani nenazve. Hovorila, že neexistuje jednota názorov, podľa nej sa musíme vzájomne rešpektovať  v nejakých presvedčeniach a rozdielnych postojoch. Témy inscenácie sú okrem historických výsekov medzi rokmi 1968 – 1989 aj témy ženy, samoživiteľky, odvážnej novinárky, ako sa tieto veci vedia snúbiť a kde človek môže nachádzať silu práve pre fungovanie v náročnej profesii. Nazvala som to ako poctu ženám – novinárkam. Na inscenácii spolupracovali aj súčasné novinárky a zároveň sme sa mohli oprieť o historický príbeh Oty Plávkovej,“ povedala režisérka Júlia Rázusová.

Súčasťou inscenačného tímu je známy dramaturg Ján Chalupka. Scénu a kostýmy, pripravila skúsená Katarína Holková, ktorá spolupracovala s režisérkou po prvýkrát. „Na scéne sa zaoberáme témou intimity a vchádzaniu do súkromia iného človeka. Hrdinka bola sledovaná, zahrávame sa s intímnymi priestormi, ktoré by sme nechceli, aby niekto videl, ako je kúpeľňa. Hráme sa, čo to znamená byť bez hlasu, keď nemožno hovoriť o veciach, o ktorých je potrebné hovoriť. Kostýmy sú neurčité, pretože samotná Ota nikdy nevedela, či v jej blízkosti sa nachádza agent ŠtB alebo blízky priateľ. Originálnu hudbu zložil Martin Husovský. Zaujímavým faktom je, že sme v hre o rozhlasovej redaktorke nepoužili jediný rozhlasový alebo reprodukovaný zvuk, pracujeme len so živými nástrojmi. Martin zložil symfóniu na 4 písacie stroje a 5 ďalších nástrojov. Využili sme potenciál divadla, herci dokážu pracovať so živými nástrojmi a vlastným hlasom,“ objasnila režisérka. Ota vznikla aj vďaka odbornej spolupráci Michala Várošíka, ktorý vydal knihu Nič neodvolám! Hrajú: Ondřej Daniš, Marek Rozkoš, Juraj Smutný, Richard Sanitra, Mária Tóčik Knoppová, Dominika Výrostek Misárová, Barbora Španiková, Jana Pilzová, Lucia Letková, Dana Karolová a Iveta Marcineková. Predstavenie je vhodné pre divákov od 12 rokov.

Spracovala: Veronika Schwarzová

Fotografie: Vanda Mesiariková