mojakultura logo
menu
Tatry a Praha alebo košickí filharmonici na výjazde

Tatry a Praha alebo košickí filharmonici na výjazde

24. októbra 2025

Už onedlho, 4. novembra 2025, poputuje Košická filharmónia do Prahy. V Smetanovej sieni Obecného domu o 19.00 h odohrajú slovensko-český“ koncert, na ktorom predstavia slovenských a českých skladateľov. Vedenia sa ujme dirigent Tomáš Brauner (1978), ktorý patrí k najvýraznejším českým dirigentom...

Už onedlho, 4. novembra 2025, poputuje Košická filharmónia do Prahy. V Smetanovej sieni Obecného domu o 19.00 h odohrajú „slovensko-český“ koncert, na ktorom predstavia slovenských a českých skladateľov.

Vedenia sa ujme dirigent Tomáš Brauner (1978), ktorý patrí k najvýraznejším českým dirigentom svojej generácie. Študoval na pražskom Konzervatóriu, Akadémii múzických umení a vo Viedni. Je laureátom Medzinárodnej dirigentskej súťaže Dimitrisa Mitropoulosa v Aténach. Pôsobil ako šéfdirigent Plzenskej filharmónie a Filharmónie Bohuslava Martinů, v súčasnosti je šéfdirigentom Symfonického orchestra hl. mesta Prahy FOK.

Tomáš Brauner. Foto Petra Hajská

Prvou skladbou večera bude symfonická báseň Vítězslava Nováka – V Tatrách (1902), ktorá patrí k najznámejším orchestrálnym dielam tohto Dvořákovho žiaka. Ide o impresionisticky ladený symfonický obraz inšpirovaný majestátnou prírodou slovenských Tatier, ktoré Novák osobne navštevoval.

Dielo je vystavané v jednej ucelenej časti s voľným sonátovým tvarom. Hudba evokuje dramatické kontrasty tatranskej krajiny – pokojnú lyriku horských dolín, majestátne výhľady i búrkovú rozbúrenosť. Typická je bohatá orchestrácia, expresívna harmónia a melodika so slovenskými folklórnymi prvkami. V Tatrách predstavuje syntézu Novákovho osobného vzťahu k slovenskej krajine a je vrcholom jeho raného symfonizmu, v ktorom sa spája romantický pátos s impresionistickou farebnosťou.

Ako zástupcu slovenských autorov vybrali Burlesku pre husle a orchester (1951) Eugena Suchoňa. Dielo má charakter jednovetovej skladby s prvkom scherza – striedajú sa v ňom energické rytmické úseky s lyrickými pasážami plnými melodickej invencie. Harmonicky aj rytmicky vychádza z národného cítenia, no spracúva ho moderným, osobitým spôsobom.

Koncertný majster Viedenských symfonikov Dalibor Karvay

Burleska vyniká virtuóznym husľovým partom, ktorého sa ujme slovenský huslista pôsobiaci vo Viedni, Dalibor Karvay (1985), jeden z najvýraznejších predstaviteľov svojej generácie. Na husliach začal hrať už vo veku troch rokov pod vedením svojho otca. V štúdiu pokračoval na Konzervatóriu v Žiline (u prof. Bohumila Urbana) a neskôr u prof. Borisa Kuschnira vo Viedni. Dosiahol množstvo medzinárodných ocenení, napríklad 1. miesto na súťaži Eurovision Young Musicians 2002 v Berlíne. Od roku 2020 zastáva pozíciu prvého koncertného majstra v orchestri Wiener Symphoniker a vyučuje husle na Viedenskej hudobnej univerzite. Karvay sa vyznačuje technickou brilantnosťou, výrazovou zrelosťou a citlivosťou. Jeho umelecké pôsobenie zosobňuje úspech slovenského interpreta na medzinárodnej scéne.

Posledným dielom večera vzdajú hold samotnej starobylej Prahe dielom Josefa Suka – Praga, op. 26 (1904). Ide o monumentálne dielo, v ktorom Suk vzdáva hold svojej rodnej Prahe. Kompozícia vznikla ako výraz národnej hrdosti a duchovnej sily českého národa po období osobných aj spoločenských otrasov.

Dielo má jednovetovú formu s bohatou motivickou prácou a mohutnou orchestráciou. Typickým znakom je využitie chorálu Svatý Václave, ktorý symbolizuje českú tradíciu a duchovnú kontinuitu. Praga spája heroický pátos s lyrickými a meditatívnymi plochami, čím vytvára sugestívny hudobný obraz mesta ako symbolu kultúrnej a historickej identity českého národa.

 

Spracoval Marek Jamrich

Titulná foto: Michaela Eliáš