Vždy, keď sa mi ten skutočný svet zdá príliš pochmúrny či náročný, ponorím sa do môjho vnútorného sveta fantázie,“ hovorí pre náš portál úspešná autorka. Kristína Brestenská sa narodila v Nitre, kde aj v súčasnosti žije. Píše historické romance. Hlavným motívom jej diel je láska s prihliadnutím...

„Vždy, keď sa mi ten skutočný svet zdá príliš pochmúrny či náročný, ponorím sa do môjho vnútorného sveta fantázie,“ hovorí pre náš portál úspešná autorka.

Kristína Brestenská sa narodila v Nitre, kde aj v súčasnosti žije. Píše historické romance. Hlavným motívom jej diel je láska s prihliadnutím na dôležité historické medzníky, ktoré sa udiali v tom konkrétnom čase, keď sa odohráva dej. Medzi jej záľuby patrí čítanie a písanie, rodina a priatelia, cestovanie a turistika. Doteraz jej vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ vyšlo: Grófov syn (2018), Ochranca (2018), Strážca nevinnosti (2019), V rukách nepriateľa (2020), Na želanie kráľa (2020), Srieň, Pochodeň a Temnota (2021), V očiach pomstiteľa (2022), Ostatné sa udeje v srdci (2023), Krkavčí kráľ (2024) a Tri údery srdca (2025). V rozhovore nám prezradila viac o svojej tvorbe, písaní a horúcej knižnej novinke.

Ako ste sa stali spisovateľkou?

Myslím, že podobne ako väčšina autorov v našich zemepisných končinách. Mala som bohatú fantáziu, pretlak myšlienok a túžila som napísať svoj vlastný príbeh. Následne som ho rozoslala do vydavateľstiev a niekoľko mesiacov netrpezlivo čakala na odpovede. Trúfam si povedať, že tie mesiace čakania boli najdlhšie v mojom živote.

Každý rok vám vyjde jedna až dve knihy. Je to slušný počet, svedčí to o fakte, že vás písanie baví. Prečo píšete?

Odkedy som sa pred piatimi rokmi vrátila po materskej dovolenke do zamestnania, stihnem dokončiť najviac jednu knihu ročne. Asi to bude znieť ako klišé, ale písanie je pre mňa únik z reality. Vždy, keď sa mi ten skutočný svet zdá príliš pochmúrny či náročný, ponorím sa do môjho vnútorného sveta fantázie. To, čo ma na písaní najviac baví, paradoxne nie je samotná práca s textom, ale proces, ktorý tomu predchádza. Keď sa mi v hlave začnú rodiť obrazy, myšlienky a dialógy a pred očami sa mi odvíjajú scény, ako keby som sledovala film.

Pracujete na plný úväzok, máte rodinu. Kedy pri tomto všetkom stíhate písať knihy (doteraz vám vyšlo 10 kníh)?

Často dostávam otázku, kedy popri práci a dvoch malých deťoch stíham ešte písať. Nemám na to jednoznačnú odpoveď. Kradnem si voľné chvíle, keď sa dá. Väčšinou je to na úkor voľného času, spánku, oddychu, športovania, sledovania filmov, seriálov, stretávania sa s priateľmi. Keď dokončujem nový rukopis, cítim sa fyzicky a psychicky vyčerpaná. Čím viac kníh však mám na konte, tým viac si uvedomujem, že potrebujem žiť najmä ten skutočný život – cestovať, chodiť do prírody, venovať sa rodine, rozvíjať aj ďalšie koníčky. Mala som obdobie, keď som niekoľko mesiacov nezapla počítač, nesledovala recenzie či rebríčky predajnosti a nechýbalo mi to. Kedysi som si nevedela predstaviť, že by som nepísala, teraz viem, že keď sa raz rozhodnem prestať, bude to v poriadku. Naučila som sa, že písať sa nedá nasilu a každá kniha musí najskôr dozrieť v hlave autora. To si však vyžaduje čerstvú a oddýchnutú myseľ. V hlave, ktorá je neustále zaťažená zoznamom povinností, termínmi a úlohami rôzneho druhu, sa nový príbeh rodí len veľmi ťažko.

Vaše knihy majú na internete dobré hodnotenia od čitateľov. Stretávate sa aj s negatívnou odozvou?

Samozrejme. Negatívne recenzie sprevádzajú aktívnu tvorbu každého autora. Čím skôr sa od nich dokáže odosobniť, tým lepšie. Pomohlo mi, keď som pochopila dve skutočnosti. Prvou je, že nikdy nemôžem vyhovieť každému. Historická romanca je navyše špecifický žáner, ktorý spája históriu a romantiku. Aj čitatelia tohto žánru majú rôzne preferencie. Niektorí po ňom siahnu predovšetkým kvôli romantickej dejovej línii a očakávajú oddychové čítanie. Iní zase preferujú viac historických reálií, detailov a prepracovanejšie zápletky či akciu. Niekedy je hotová alchýmia namiešať správny pomer týchto ingrediencií, aby bol výsledok čitateľsky atraktívny.

Druhá skutočnosť, ktorú som pochopila až s pribúdajúcimi knihami, je, že miera sklamania je priamo úmerná miere očakávania. Ako príklad uvediem najnovšiu knihu Dana Browna Posledné tajomstvo. Vo svojej podstate je kniha majstrovské dielo, ktorého vytvorenie si vyžadovalo množstvo času, zhromažďovania informácií a spisovateľskej zručnosti. No podobne ako väčšina čitateľov, súdiac podľa recenzií, som sa do knihy púšťala s očakávaním, že dostanem reinkarnovaných Anjelov a Démonov odohrávajúcich sa v mojej milovanej Prahe. Keď som pochopila, že mesto je len kulisou, prišlo mierne sklamanie, to však neznamená, že príbeh bol zlý.

Ktorého spisovateľa/spisovateľku považujete za svoj vzor?

Netrúfam si povedať, že mám konkrétny spisovateľský vzor. Je však mnoho spisovateľov, ktorí mi imponujú z rôznych dôvodov. George R.R. Martin má neuveriteľný rozprávačský talent a je majstrom detailov a zvratov. Mám rada grécku mytológiu a z tohto žánru by som vyzdvihla autorku Madeline Millerovú, ktorá píše nádherným lyrickým jazykom. Marija Jurić Zagorka oslovuje aj po niekoľkých desaťročiach nové generácie čitateľov, pretože dokázala majstrovsky zamotať každý príbeh a udržať čitateľa v napätí až do samého konca. Najnovšie som objavila knihy od historičky Daniely Dvořákovej, ktorá nesmierne pútavým štýlom približuje čitateľovi život v stredoveku. Najmä vďaka práci historikov môžu autori beletrie čerpať reálie k svojim príbehom.

Ktorá z vašich kníh sa vám písala najľahšie a naopak, najťažšie? Píšu sa série ľahšie?

Áno, série sa píšu jednoznačne ľahšie, pretože pri ďalších častiach už nemusí autor nanovo študovať reálie z daného obdobia a krajiny. Ťažko mi je vybrať jednu knihu, ale vo všeobecnosti je najťažšie začať písať celkom nový príbeh, ktorý sa odohráva v inom prostredí a inom historickom období než tie predchádzajúce. To však neplatí pre moju prvú knihu zo žánru fantasy s názvom Srieň, Pochodeň a Temnota, pretože tam som naozaj mohla popustiť uzdu fantázii a nemusela som prihliadať na historické súvislosti. Pri nej som prvýkrát pocítila slobodu v písaní.

Písanie historických románov vyžaduje dobrú znalosť histórie. Váš obľúbený predmet na škole bol asi dejepis? Alebo ste sa dejinami začali zaoberať až po škole?

Pri spätnom pohľade môžem s čistým svedomím vyhlásiť, že k mojim najobľúbenejším predmetom v škole patrili okrem cudzích jazykov práve slovenský jazyk a dejepis. Vždy som sa zaujímala o to, ako asi vyzeral život v tom-ktorom období. Myslím, že k môjmu záujmu o históriu prispelo aj to, že v našej domácej knižnici boli tie správne knihy – diela Jane Austen, sestier Brontëových či už spomínaná Marija Jurić Zagorka. Skrátka som sa namotala.

Dej príbehov v jednotlivých knihách je zasadený do akých historických období?

Je to rôzne. Od vrcholného stredoveku, približne 11. storočia, až po začiatok novoveku, teda prelom 15. a 16. storočia.

Ako by ste charakterizovali vašich hrdinov? 

Snažím sa vytvárať reálnych hrdinov, ktorí sa dopúšťajú aj chýb a zlých rozhodnutí, bojujú s vlastnými démonmi, s pocitom viny či morálnou dilemou. Žena bola navyše v stredoveku vnímaná ako menejcenná a druhoradá bytosť a o jej osude rozhodovali muži. Očakávalo sa od nej, že bude tichá, pokorná, poslušná a zabezpečí pokračovanie rodu. V tomto zmysle niektoré ženské hrdinky romantizujem, pretože ich povaha a konanie je zväčša v rozpore s vtedajšími očakávaniami spoločnosti. Častokrát si k postavám mojich kníh vytvorím vzťah a potom mi je ľúto, keď sa s nimi musím rozlúčiť a poslať ich ďalej do knižného sveta.

V októbri vyšla Vaša nová kniha s názvom Tri údery srdca. O čom je?

Dej môjho najnovšieho príbehu som sa rozhodla zasadiť do obdobia panovania jedného z najvýznamnejších uhorských panovníkov – Mateja Korvína. Historická dejová línia zachytáva obdobie, keď sa časť uhorskej šľachty rozhodla zosadiť Korvína z trónu a ponúknuť Uhorsko poľskému kráľovi Kazimírovi IV. Romantická dejová línia sa odohráva medzi synom uhorského palatína a dcérou oravského župana, ktorých otcovia sa ocitajú na opačných stranách tlejúcich ohnísk. Jeden kráľa podporuje, druhý sa, naopak, rozhodol rozšíriť rady sprisahancov. Táto situácia vyvolá morálnu dilemu hlavného hrdinu, ktorý sa nevie rozhodnúť, či jeho vernosť a srdce patria kráľovi alebo manželke. K názvu knihy ma inšpirovala jedna samurajská múdrosť, ktorá hovorí o tom, že ak sa človek chystá vykonať niečo odvážne či hrdinské, mal by to stihnúť do troch úderov srdca, v opačnom prípade mu rozum ponúkne množstvo dôvodov, prečo to neurobiť.

Zhovárala sa Veronika Schwarzová

Fotografie: archív autorky