Dopady konsolidácie na hlavné činnosti

Konsolidácia verejných financií sa v SFÚ dotkla ľudských zdrojov a inštitúcia bola nútená znížiť prepočítaný stav zamestnancov v prvej a druhej vlne konsolidácie o 17 pracovných miest, pričom v roku 2024 išlo o 10 pracovných pozícií a v roku 2025 o ďalších 7. Vlani bol výrazne znížený aj finančný príspevok z MK SR o 419 647 eur oproti roku 2024, napriek tomu SFÚ dokázal dosiahnuť zlepšený výsledok hospodárenia v sume 15 704,81 eur. Podarilo sa to vďaka maximálnemu úsiliu zamestnancov, úsporným opatreniam a zabezpečením zvýšených vlastných výnosov, predovšetkým prekročením plánu tržieb z premietania v Kine Lumière a z licencovania práv na šírenie slovenských filmov, ktoré copyrightovo spadajú pod SFÚ, do televízneho vysielania a na VoD platformy. Dôležitou skutočnosťou bola aj podpora z Audiovizuálneho fondu (AVF). V priebehu roka 2025 bolo na AVF predložených 13 projektov, z nich podporu získalo 12 v sume 84 512 eur.

Výška rozpočtu mala vplyv aj na realizáciu hlavných činností a projektov a na ich výstupy. Inštitúcia vlani pokračovala v projekte systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva SR. Na obnovu a ošetrenie zákonného depozitu boli vyexpedované filmové prvky k 56 titulom a kompletne bolo ošetrených 6 664 metrov filmových materiálov. Kompletnou obnovou vo filmových laboratóriách prešlo 54 slovenských filmov, z toho bolo 9 dlhometrážnych a stredometrážnych hraných filmov a 45 krátkometrážnych, stredometrážnych a dlhometrážnych dokumentov. V projekte integrovaného audiovizuálneho informačného systému SK CINEMA, ktorý slúži na spracovávanie, uchovávanie, prepájanie, organizáciu, vyhľadávanie a prezentáciu informácií a poznatkov a je určený pre odbornú aj laickú verejnosť, za minulý rok narástol počet záznamov o 32 618, čím SFÚ dosiahol kumulatívne 736 328 záznamov o slovenskej kinematografii a audiovízii. SFÚ zároveň zabezpečoval sprístupňovanie jeho špecializovaných databáz. Pokračovala aj digitalizácia audiovizuálneho dedičstva SR, vlani bolo zdigitalizovaných 79 filmových objektov, išlo o dokumentárne, hrané a spravodajské filmy. Inštitúcia už dlhodobo zabezpečuje aj úlohy vyplývajúce z postavenia zákonného depozitára audiovizuálnych diel v zmysle zákona o audiovízii a do zákonného depozitu vlani z nezávislého producentského prostredia prevzala 50 filmov a sprievodných materiálov k nim.

Úsporné opatrenia vyplývajúce z krátenia rozpočtu sa výrazne týkali prezentácie slovenskej kinematografie a audiovízie v zahraničí. Úroveň prezentácie sa však aj v týchto podmienkach zatiaľ podarilo udržať. Celkovo sa SFÚ podieľal na 111 podujatiach v 36 krajinách a na 10 podujatiach na Slovensku, na ktorých bolo spolu uvedených 241 dlhometrážnych a krátkometrážnych slovenských filmov. Klasické slovenské filmy sa v zahraničí prezentovali napríklad v Brazílii na podujatiach Zakázané Československo v meste Sao Paolo a Hrdinky československého filmu v Porto Allegre. Úspechom sú aj tri projekcie digitálne reštaurovaného filmu Zvony pre bosých (1965) Stanislava Barabáša, ktorý sa premietal v oficiálnom programe prestížneho festivalu klasických filmov Lumière v Lyone. Najviac projekcií z klasických filmov mala vlani v zahraničí už druhý rok po sebe animovaná snímka Krvavá pani (1980) Viktora Kubala. Zo súčasných titulov sa v zahraničí najviac uvádzal slovenský koprodukčný dokumentárny film Ešte nie som, kým chcem byť (2024) Kláry Tasovskej.

Prioritné projekty sa realizovali napriek zníženému rozpočtu

V roku 2025 SFÚ realizoval dva prioritné projekty. V projekte Inkluzívna audiovízia pripravil DVD kolekciu ôsmich klasických slovenských filmov s audiokomentármi pre slabozrakých a nevidiacich v špeciálnom balení s popisom v Braillovom písme, ktorých distribúcia v počte 590 kusov bola zabezpečená v spolupráci so Slovenskou knižnicou pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči a s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska. V Kine Lumière sa podarilo etablovať pravidelný inkluzívny formát predstavení Kino bez bariér, v ktorom sa ľudia so zrakovým a sluchovým znevýhodnením cítia vítaní aj vďaka informačnej a fyzickej debarierizácii samotného priestoru kina i vďaka ústretovej asistencii jeho zamestnancov. V tomto projekte SFÚ vlani zabezpečil aj funkciu Text to Speech pre svoj online magazín Filmsk.sk, vďaka čomu sa všetky uverejňované texty konvertujú do audioformátu a nielen nevidiaci a slabozrakí si ich môžu vypočuť. SFÚ vlani realizoval aj projekt Kultúra pre školy v podobe školských filmových predstavení a Filmového kabinetu pre školy, zameraného na sprostredkovanie vzdelávacieho a voľnočasového filmového programu pre základné a stredné školy, školské družiny a detské kluby. Celkovo sa vlani uskutočnilo 104 školských projekcií, z ktorých viac ako polovica mala úvody alebo prednášky.

Obsahom prioritného projektu Prezentácia slovenskej audiovízie v zahraničí boli strategicky dôležité aktivity zamerané na prezentáciu súčasnej slovenskej kinematografie v medzinárodnom prostredí s presahom do oblasti filmového priemyslu. Uskutočniť sa ich podarilo aj napriek zníženému rozpočtu a výrazne poddimenzovanej finančnej podpore prioritného projektu. SFÚ zabezpečil účasť na Medzinárodnom festivale krátkych filmov a Trhu krátkych filmov v Clermont Ferrand a tiež na MFF a European Film Market v Berlíne i na MFF a Marché du Film v Cannes. SFÚ dlhodobo zabezpečuje prezentáciu slovenskej audiovízie v zahraničí viaczdrojovým financovaním s podporou Audiovizuálneho fondu a v spolupráci s českým Štátnym fondom audiovízie a ďalšími partnermi v rámci spoločných stánkov na MFF Berlinale a MFF Cannes. Z podujatí s presahom do oblasti filmového priemyslu mimo prioritného projektu boli dôležité aj MFF v Karlových Varoch, Producers LINK vo Varšave a Amsterdame a na Slovensku MFF Febiofest s podujatím Bratislava Industry Days a Týždeň slovenského filmu. SFÚ bol partnerom aj ďalších domácich festivalov ako Art Film Fest Košice alebo 4 živly v Banskej Štiavnici.

V Kine Lumière najviac zaujali slovenské filmy

K najzásadnejším činnostiam z hľadiska tržbovej stránky rozpočtu patria Kino Lumière a licencovanie slovenských filmov s copyrightom SFÚ. V roku 2025 kino dosiahlo rekordnú návštevnosť, na jeho projekcie prišlo spolu 134 970 divákov. Kino za to vďačí dôrazu na rozmanitosť a kvalitu filmovej tvorby a tiež profilácii ako repertoárového kina, ktoré v programe myslí na rôzne skupiny návštevníctva a ich potreby či preferencie – od detí, cez rodičov, seniorov, ľudí s pohybovým, zrakovým či sluchovým znevýhodnením až po ľudí, ktorí uprednostňujú projekcie s anglickými titulkami. Okrem distribučných titulov kino uvádzalo aj rôzne špeciálne predstavenia a spolupracovalo tiež s mnohými filmovými festivalmi a kultúrnymi inštitútmi. V programovaní kladie dôraz i na slovenskú kinematografiu, čo sa vlani výrazne odzrkadlilo v počte najnavštevovanejších filmov roka. Na prvých štyroch priečkach v návštevnosti figurovali slovenské filmy Duchoň (2025) Petra Bebjaka, Otec (2025) Terezy Nvotovej, Nepela (2025) Gregora Valentoviča a Zbormajster (2025) Ondřeja Provazníka. V študijnom kine SFÚ Filmotéka sa pripomínali výročia domácich a zahraničných filmových osobností či udalostí a podoby slovenského kinodabingu. S dobrým ohlasom sa konal tiež populárno-náučný cyklus Filmový kabinet.

Nemenej podstatnou činnosťou je zhodnocovanie majetkových práv k slovenským filmom, ktoré copyrightovo spadajú pod SFÚ. V súvislosti s opakovaným krátením rozpočtu zo strany zriaďovateľa sa význam tejto agendy stáva čoraz dôležitejší, pričom výnosy z nej SFÚ využíva predovšetkým na odborné uskladnenie a uchovávanie audiovizuálnych diel a s nimi súvisiacich filmových materiálov. Najdôležitejšie je licencovanie TOP filmov, ktoré sa realizuje formou verejnej obchodnej súťaže. Vlani sa uskutočnili tri výzvy, v ktorých sa úspešne licencovalo 25 filmov do štyroch slovenských televízií. Najviac licencií získal Kanal1 a STVR, ďalej TV Markíza a TV JOJ. Najsledovanejšími filmami z ponuky SFÚ podľa ratingu boli v minulom roku na teritóriu Slovenska na základe údajov spoločnosti PMT, s. r. o. filmy Perinbaba (1985) Juraja Jakubiska, Soľ nad zlato (1982) Martina Hollého, Pacho, hybský zbojník (1975) Martina Ťapáka a Kráľ Drozdia brada (1984) Miloslava Luthera. V rebríčku TOP 25 najsledovanejších slovenských filmov za rok 2025 sa umiestnilo 7 filmov copyrightovo spadajúcich pod SFÚ, s reprízami ide o 9 priečok. Okrem toho boli uzatvorené aj licenčné zmluvy s Českou televíziou, televíziou CS FILM, pokračovala aj spolupráca s televíziou TA3. SFÚ aj vlani sprístupňovalo filmy formou VoD, napríklad na domácich platformách DAFilms či VOYO, alebo na francúzskom VoD portáli La Cinetek.

Edičná činnosť sa nezaobišla bez podpory iných subjektov

Zníženie rozpočtu organizácie sa prejavilo aj na skladbe edičného plánu, pričom všetky produkty vyšli iba vďaka spolupráci s inými vydavateľstvami alebo s finančnou podporou iných subjektov. SFÚ vlani vydal preklad reprezentatívnej publikácie francúzskych autorov Jacquesa Aumonta, Alaina Bergalu, Michela Marie a Marca Verneta Estetika filmu a monografiu Jany Dudkovej Človek na okrAI. Postantropocén Viery Čákanyovej. Vyšli aj knihy Nedopovězeno. Scenárista Meir Lubor Dohnal autora Jana Černíka a Sedím za kamerou a je mi dobre autorskej dvojice Laco Kraus a Táňa Veselá. Za výnimočnú knihu z roku 2024 Máme svoj film! Slovenská filmová kultúra a propaganda 1939 – 1945 filmovej historičky Petry Hanákovej SFÚ minulý rok získal dve ocenenia, a to tvorivú prémiu Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu v oblasti audiovizuálnej teórie a kritiky a Cenu kritiky Klubu filmových novinárov. Na blu-ray nosičoch vyšlo vlani päť filmov, a to Kým sa skončí táto noc (1965) Petra Solana, 322 (1969) Dušana Hanáka, Emília (2023) Martina Šulíka, Sedím na konári a je mi dobre (1989) Juraja Jakubiska a Kangchenjunga (1981) Jána Piroha, ku ktorému v produkcii SFÚ vznikol v rámci vedecko-výskumného projektu Oral history film o filme Krátke úvahy o horskom filme a pokladnici večného snehu (2025) Mariána Brázdu. Tri digitálne reštaurované slovenské filmy vyšli aj na blu-ray nosičoch v zahraničných vydavateľstvách. Naďalej vychádzal časopis pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon a online magazín Filmsk.sk, riešili sa aj nové úlohy v oblasti historického výskumu. Okrem viacerých predajných miest si je možné edičné produkty SFÚ zakúpiť aj v kamennej predajni Klapka.sk, ktorá však z dôvodu krátenia rozpočtu končí v priestoroch na Grösslingovej ulici 43 a v druhej polovici roka 2026 bude predaj produktov situovaný len v Kine Lumière a na e-shope.

V súčasnej finančne náročnej situácii pre slovenské kultúrne subjekty je jednou z možností podpora v programe Európskej únie Kreatívna Európa. Sprostredkúva ju kancelária Creative Europe Desk (CED) Slovensko, osobitná zložka SFÚ, ktorý jej činnosť zabezpečuje z príspevku Európskej únie a MK SR. Aj vlani viaceré subjekty využili možnosť žiadať o podporu v podprogramoch Kultúra, MEDIA a Medzisektorová oblasť. V podprograme Kultúra bolo podporených 9 projektov s účasťou slovenských spoločností sumou 525 593,53 eur. V podprograme MEDIA boli slovenské produkčné spoločnosti mimoriadne úspešné v schémach podpory Vývoja minibalíkov európskych projektov, v ktorej mohli žiadať iba spoločnosti z krajín s nízkou audiovizuálnou kapacitou. Po dlhom čase získali podporu aj dva projekty v rámci schémy TV a online projekty. V podprograme MEDIA získali slovenské spoločnosti vlani celkovo podporu v sume 2 028 785,75 eur vrátane výzvy Europa Cinemas. SFÚ pôsobí aj ako servisné pracovisko pre kinematografický fond Rady Európy Eurimages, v roku 2025 sa uchádzalo o podporu Eurimages 14 slovenských projektov, z nich 2 boli podporené.

Zdroj foto: archív SFÚ